Nedeľa 25. októbra. Meniny má Aurel

Len tretina škôd z prírodných katastrof bola vlani poistená

Poistenie Peter Apolen 10.01.2020 | 00:00 0 Komentárov

Minulý rok došlo celosvetovo k 820 prírodným katastrofám. Spôsobili dovedna škody za 150 miliárd dolárov. Len zhruba tretina z nich (52 mld.) bola poistená.

Aké závery vyplývajú z minuloročných štatistík?

1/ Poistenie škôd je v rozvojových krajinách stále nedostatočné. Oveľa vyššie je v rozvinutých krajinách, no ani Európa nepatrí medzi dostatočne poistené regióny. Zabezpečenie je oveľa vyššie v USA a Japonsku.

2/ Na minuloročných škodách sa naplno prejavujú klimatické zmeny. Cyklóny sú čoraz častejšie spojené s prívalovými dažďami. Rastie aj frekvencia extrémnych krupobití. Tieto udalosti spôsobujú škody, ktoré doteraz neboli dostatočne kryté poistením.

3/ Uspokojivé je, že z pohľadu ľudských obetí sa situácia zlepšuje. Prejavujú sa tu efektívnejšie systémy varovania prijaté po tragédiách z minulých rokov.

Európa v poistení zaostáva za USA a Japonskom

Objem a počet vlaňajších škôd sa zhruba zhoduje s dlhodobým priemerom. Čo je však odlišné, je podiel poistených škôd. Paradoxne klesá. Vlani totiž došlo k veľkému počtu záplav a povodní, ktoré postihli najmä rozvojový svet. Tie nie sú poistené do takej miery, ako škody zo silného vetra, ktoré zvyčajne postihujú rozvinuté krajiny. Veľká časť katastrof tak zostáva nepoistená.

Sezóna hurikánov v USA vlani spôsobila škody za tri miliardy dolárov, z ktorých boli poistené dve miliardy. Cyklón Idai, ktorý zasiahol Mozambik, však napáchal škody za 2,3 miliardy dolárov, z ktorých nebolo poistené takmer nič. Búrky v Európe si na vrub pripísali 2,2 miliardy eur. Z nich bolo poistených len 800 miliónov eur.

Najväčšie materiálne škody vlani spôsobili tajfúny Hagibis a Faxai v Japonsku. Prvý zmienený priniesol aj masívne zrážky. Počas dvoch dní tam spadlo viac ako tisíc litrov na meter štvorcový, čo je bežne 40 percent celoročného úhrnu zrážok. Hagibis tak stál 17 miliárd dolárov, z ktorých bolo poistených desať miliárd. Faxai vystavil účet na deväť miliárd a z nich bolo poistených sedem miliárd.

Zvyknime si na extrémne krupobitie

„Sezóna tajfúnov dokazuje, že vplyv klimatických zmien rastie. Cyklóny sú totiž oveľa častejšie spojené s extrémnymi zrážkami, tak ako tomu bolo vlani v Japonsku, alebo v roku 2017 pri hurikáne Harvey v USA,“ hovorí Ernst Rauch, hlavný klimatológ v Munich Re. Táto zaisťovňa štatistiky minuloročných prírodných katastrof zostavila.

Ani Európe sa pohromy vlani nevyhýbali. Najväčšie škody spôsobili vlny horúčav a krupobitie. V Mníchove padali v júni krúpy vo veľkosti golfových loptičiek. Napáchali tu škody za jednu miliardu eur. Ešte horšie to však bolo na Jadrane, kde mali krúpy v júli rozmery pomarančov. Rozbíjali autá a strechy. Spôsobili aj početné zranenia.

Za častejším a nebezpečnejším krupobitím sú podľa Munich Re klimatické zmeny. „Nedávne vedecké štúdie dokázali, že krupobitie bude kvôli zmenám v klíme čoraz častejšie,“ hovorí E. Rauch. Je preto podľa neho potrebné sa zamerať na systémy varovania a odolnejšie strešné materiály. „Hoci sú krupobitia väčšinou lokálne, môžu spôsobiť extrémne škody a dokonca ohrozovať ľudské životy,“ dodáva klimatológ.

Vážnejšie katastrofy sa vlani netradične vyhýbali Spojeným štátom americkým. Krajina nezaznamenala žiadne extrémne silné hurikány. Nad Atlantikom sa síce vytvorilo niekoľko masívnych hurikánov, zostali však nad oceánom a ušetrili americkú pevninu. Škody spôsobené prírodnými udalosťami v USA tak tvorili menší podiel (31%) na celosvetových škodách než zvyčajne (35%).

Menej obetí na životoch

Prírodné katastrofy si vlani vyžiadali deväť tisíc ľudských životov. Je to menej ako rok predtým (15 tisíc) a oveľa menej ako dlhodobý priemer (52 tisíc) za posledných 30 rokov. „Potvrdzuje to trend lepších preventívnych opatrení,“ uvádza Munich Re.

Katastrofou, ktorá si vyžiadala najviac ľudských obetí, bol vlani cyklón Idai. V marci zasiahol Mozambik, kde si vyžiadal viac ako tisíc obetí. Stá tisícky ďalších prišli o všetok majetok. Celkový účet dosiahol 2,3 miliardy dolárov, z ktorých nebolo poistením kryté takmer nič.

Škody pre krajinu dosiahli takmer desať percent jej hrubého domáceho produktu. „Pre tak chudobnú krajinu je to enormný dopad,“ konštatujú analytici Munich Re. Odvolávajú sa preto na programy OSN a Svetovej banky, ktoré by mali najchudobnejším krajinám pomôcť zo zabezpečením majetku proti prírodným katastrofám.

Z minuloročných štatistík je zrejmé, že povaha prírodných katastrof sa mení. Čoraz viac ide o extrémne výkyvy prinášajúce škody, ktoré nie sú dostatočne poistené. Prípad blízkeho Chorvátska dokazuje, že aj na Slovensku má poistná ochrana proti extrémnym prírodným udalostiam čoraz väčší význam.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial