Sobota 04. júla. Meniny má Prokop

Londýn, Paríž a slovenský vlak, tri strastiplné témy (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Uplynulé dni boli hektické – načal to možný Brexit a nová vlna štrajkov proti politike úspor. A čo nedokonali Cameron a Tsipras, to dotiahol Draghi s transparentnosťou centrálnej banky a dokončili teroristi bez ohľadu na to, či niektorý stratil pas a čo o tom vedia srbské médiá. Pozitívom sú len sociálne dobroty a lacný bankový účet.

V predajni potravín, keď som vyberal z neprebernej ponuky syrov a tvarohov, sa mi poriadne nahlas a s príchuťou šarišského nárečia prihovoril slušný a nie práve najchudobnejšie oblečený Róm vo veku cca 35 rokov, ktorý bol na nákupe s manželkou a dvomi deťmi vo veku 13 – 14 rokov. “Ta to ňemože tak buc, šak to šicko zo dňa na deň drahše! To še už neda hodzic do obchodoch, bo furt šicko drahše a drahše…”

Chcel som mu vysvetliť, že inflácia je dlhodobo blízko nuly, ba často skĺza do záporných hodnôt a že teda nemá pravdu a v hre je len tzv. pocitová inflácia, čo je inak – medzi nami ženami – poriadna sviňa! Ale nemal som šancu, lebo dotyčný mi hneď objasnil, ako to je:

“To zato tak plano, že sme v europskych unyjoch… Bo keby mi nebuľi v tych europskych unyjoch, že by sme buľi samostatne, ta to by v obchodoch ľem same zdrave lacne jedla…” Chcel som Rómovi vysvetliť, že napríklad v októbri Slovensko zaznamenalo najrýchlejší medziročný pokles cien vo svojej histórii, ale k slovu o deflácii som sa jednoducho nedostal. Smutny

A to som ešte nevedel, čo ma po návrate z nákupu čaká doma.

Keď eurobankovka okráda o slobodu…

Zase budeš dačo písať o Európskej únii?!” privítala ma jedna z mojich dcér (Lucia, 22 rokov) neodtrhnúc hlavu od monitora. “A zaujíma ťa to?” pýtal som sa. “Ale hej, lebo eurofanatizmus niektorých jedincov už lezie na nervy, to je duševná choroba! Prečítaj si, čo píšu ľudia,” ukázala na prúd názorov valiacich sa na Facebooku: “Tu ľudia zaradom píšu, že máme po tých cirkusoch okamžite vystúpiť z EÚ a stať sa slobodnými, lebo eurobankovky v nás zabíjajú to čisté, to slovenské a okrádajú nás o našu národnú hrdosť a samostatnosť.” PÅ™ekvapený

Ešte dobre, že dcéra má účet na Facebooku a že ma upozornila, lebo inak by som o tom nevedel. A tak sa pýtam: ”Dobre, vystúpime z EÚ, vzdáme sa nenávidenej európskej meny, ale čo bude ďalej? Akú má Slovensko šancu prežiť v tej rozbúrenej Európe?”

Dcéra to nevedela, tak sa radšej začítala do postov valiacich sa z Facebooku a po chvíli mi vysvetlila, že je vraj viac možností. Jedna z nich je, že Slovensko by sa slobodne priklonilo k Rusku a politicky i ekonomicky s ním prepojilo, čo by malo viac výhod. Jednak by nás už nikto nikdy nedirigoval, nič by nám z Bruselu nenariaďovali a boli by sme slobodní. A čo je vraj najdôležitejšie, zbavili by sme sa špinavého imperialistického eura a mohli by sme si slobodne zvoliť, či chceme slovenské koruny alebo ruské ruble, ktoré sú morálne čistou, ekonomicky zdravou, hodnotnou a vo svete uznávanou menou. Vyplazly jazyk

Európa sa veľmi zmení a už bude celkom iná

Potom som sa už zahĺbil do pozorného čítania správ, ktoré nieže vyvrátili názory a konfabulácie z Facebooku a už vôbec nie, že by mne eurooptimistovi dali alebo nedali za pravdu, ale len ukázali, že problémy spojené s budúcnosťou Európy a jednotnej európskej meny sú hlbšie než sme si doteraz všetci mysleli.

Správ – aj veľmi horúcich a hektických i smutných – bolo počas týždňa požehnane a namiesto ich zbytočného sumarizovania z nich vyvodím len niekoľko záverov a súvislostí.

➤➤ Zlé bankové úvery vz. iracionálny tlak?

V pondelok sa začala nová vlna štrajkov proti vládnej politike úspor. Účasť okrem iných avízovali aj grécki novinári. Kameňom úrazu vo vzťahoch medzi Gréckom a medzinárodnými veriteľmi sú o. i. zlé bankové úvery, veritelia tlačia na pílu, no vláda v Aténach sa bojí, aby pre vyvlastňovania nehnuteľností v prípade nesplácania hypoték neprišlo o strechu nad hlavou až príliš veľa Grékov.

Veci zašli až tak ďaleko, že premiér Tsipras požiadal o zmiernenie podmienok záchranného programu odvolávajúc sa na utečeneckú krízu a masívny prílev migrantov a na náklady s tým spojené, ktoré podľa neho presahujú finančné možnosti Grécka. “Žiadam európskych veriteľov, aby prejavili rovnakú solidaritu voči Grécku akú Grécko prejavuje voči utečencom. Kým naši ľudia otvárajú dvere utečencom a delia sa s nimi o jedlo a strechu nad hlavou, vláda je nútená zvýšiť im dane,“ zdôraznil Tsipras.

Dodal, že kým vláda sa snaží zo všetkých síl pomôcť utečencom, čelí podľa jeho slov iracionálnemu tlaku veriteľov, ktorí vraj žiadajú, aby prestala chrániť domovy vlastných občanov. Nastvany

➤➤ Bude po svetovom finančnom centre?

Počas týždňa sa znova začalo hovoriť o tzv. Brexite čiže možnom odchode Británie z EÚ, ktorý by podľa mňa Úniu úplne a nadobro rozleptal. Britský premiér Cameron zaslal poľskému politikovi, eurofilovi a prozápadne orientovanému Donaldovi Tuskovi, predsedovi Európskej rady (EC), list, v ktorom mu navrhol isté požiadavky, po splnení ktorých vraj Británia zostane v EÚ. Jednou z požiadaviek je zamedzenie voľného pohybu osôb a tovaru a mobility pracovnej sily, čo v EÚ vyvolalo zdesenie, lebo je to základný kameň spoločnej a jednotnej Európy. Cool

Jednotná Európa na oplátku Britom pripomenula, že po Brexite Londýn zrejme príde o pozíciu svetového finančného centra a britský finančný sektor stratí vplyv na trhy v EÚ. Ale tá myšlienka možného Brexitu bolí ďalej a nepriamo sa k nej vyjadril aj šéf Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi.

➤➤ S kým sa stretávajú centrálni bankári?

Draghi mal počas týždňa rušno aj inak. On ani ďalší členovia vedenia ECB nie sú spokojní s vývojom inflačného očakávania. Inflácia je v eurozóne naďalej citeľne utlmená a hrozia ďalšie dezinflačné tlaky – vplyvom klesajúcich cien komodít i vinou hroziaceho spomalenia ekonomického rastu. A tak centrálni bankári aktuálne odkazujú na decembrové zasadnutie ECB s tým, že vtedy dôjde na prehodnotenie monetárnej politiky. BIG EXPERT k tomu poznamenal, že akciové trhy reagujú na výhľad slabého eura a ďalší prísľub lacných peňazí veľmi priaznivo

Benoit Coeure, člen vedenia centrálnej banky, pre francúzsky denník Le Figaro minulý týždeň potvrdil, že ešte nepadlo rozhodnutie o decembrovom uvoľnení menovej politiky. Kľúčom k nemu bude aktualizovaná ekonomická prognóza, pretože centrálna banka robí rozhodnutia na základe potrieb ekonomiky a nie finančných trhov. Smejici se

Medzitým ale Mario Draghi potil krv. V európskom parlamente (EP) sa naňho minulý týždeň zosypalo množstvo otázok. Poslanci sa zaujímali aj o problémy spojené s transparentnosťou ECB a s jej krokmi pri riešení krízy zadĺžených krajín. O transparentnosti ECB sa začalo nahlas hovoriť po tom, čo sa ukázalo, že členovia vedenia ECB sa pravidelne stretávajú so zástupcami bánk a investičných fondov – bez toho, aby o tom verejnosť vedela…

Bezradný Draghi namiesto jednoznačnej odpovede poslancom oznámil, že odteraz sa budú zverejňovať podrobné diáre členov vedenia a bankovej rady ECB. Vzápätí dodal, že platí jasné pravidlo: Na neverejných stretnutiach nehovoriť o informáciách, ktoré sú citlivé pre trh. Centrálni bankári sa však podľa jeho slov musia stretávať s účastníkmi trhu a počúvať ich názory… Vyplazly jazyk

➤➤Nie náboženstvo ani národnosť, ale zločin!

Teroristické útoky v Paríži, ku ktorým sa neskôr prihlásila militantná organizácia Islamský štát, si podľa najnovších správ vyžiadali najmenej 129 životov a vyše 350 zranených. V krajine vyhlásili výnimočný stav, Eiffelova veža sa zahalila do smútku, zavreté sú múzeá a galérie.

Mňa zaujali dve dosť rozdielne vyhlásenia. Turecký premiér Ahmet Davutoğlu: “Turecko plne podporuje Francúzsko a ďalších svojich spojencov v boji proti terorizmu. Útoky v Paríži sú namierené nielen proti francúzskemu ľudu, ale proti celému ľudstvu, demokracii, slobode a univerzálnym hodnotám. Terorizmus nemá náboženstvo ani národnosť a nepredstavuje nijaké hodnoty. Terorizmus je zločin proti ľudskosti.“ Vyhlásenie poľskej vládnej – nacionalistickej a extrémistickej strany Právo a spravodlivosť (PiS): “Poľsko nemôže po útokoch v Paríži prijať migrantov. Vzhľadom na tragické udalosti nevidíme politickú možnosť to realizovať.”

Medzitým sa rozšírilo, že jeden z útočníkov údajne stratil sýrsky pas, s ktorým sa dostal do Európy a ako utečenec zaregistroval na gréckom ostrove Leros. Média na pohodený pas veľmi rýchlo zareagovali, hoci policajné a informačné služby nateraz nepreukázali žiadnu súvislosť medzi atentátnikom a držiteľom pasu. Srbský bulvárny denník Blic to ale živil ďalej a chytili sa toho veľkí európski populisti. Len zo slušnosti ich nebudem menovať…Mrkajici

Cuī bonō?, srbskí súdruhovia, cuī bonō?

➤➤ Juncker to nezachráni?

V reakcii na teroristické útoky vo Francúzsku slovenský premiér Fico zvolal Bezpečnostnú radu SR a na následnom brífingu informoval novinárov o tom, že slovenské policajné a spravodajské zložky poskytnú francúzskym orgánom pomoc a súčinnosť pri identifikácii páchateľov a použitých zbraní. Fico zároveň dodal – a myslím si, že nielen za seba, ale hádam aj za ďalších premiérov v EÚ, že “bezpečnosť sa stala prvoradou úlohou vlády.

Napriek svojmu eurooptimizmu sa teda bojím, veľmi bojím, že Európa sa po víkendových útokoch zásadne zmení. A bude celkom iná. A obavy z pochmúrnejšej budúcnosti EÚ nezmenšujú slová predsedu Európskej komisie (EC) Jean-Claude Junckera, že krajiny EÚ by sa nemali pridávať k nečestným reakciám spájajúcim útoky v Paríži s odmietaním utečencov ako takých, pretože strelci vo Francúzsku boli kriminálne živly a nie utečenci a žiadatelia o azyl! „Nemali by sme miešať rozdielne a úplne odlišné kategórie ľudí len preto, že prichádzajú do Európy,” zdôraznil Juncker.

Bankový cukrík, sladkastý cukríčok…

Náplasťou na bôľ a smútok, ktorý zaplavil celú Európu, sú aspoň sociálne dobroty, ktorými pospolitý slovenský ľud obšťastňuje nekonečne láskavá vláda. Jedným z jej sladkastých cukríkov je lacný bankový účet pre každého. Od samej radosti som plakal, keď uprostred uplynulého týždňa premiér Fico a minister financií Kažimír na brífingu oznámili, že dlho sľubovaný cukríčok je už fakticky na stole.

“Prijatím zákona o platobných službách budú mať ľudia s nízkym mesačným príjmom možnosť bezplatného bankového účtu… Bankový účet s poplatkom nula eur, teda bezplatný účet zohľadní nízkopríjmové skupiny obyvateľov s čistým mesačným príjmom do 400 eur. Zákonné podmienky pre poskytnutie takéhoto bankového produktu nie sú viazané len na zamestnancov, ale sa uplatnia na všetkých, ktorých čistý príjem nepresahuje stanovenú čiastku,“ zdôraznil premiér. Ako dodal,ide o výhodnejší bankový účet so základnými funkciami – bude obsahovať všetky základné služby, ako napríklad výbery z bankomatu, vklady či platby inkás a online prevody.

A keď náš učinený dobrák tému lacného bankového účtu odfajkol na informačnom banneri ako ďalšie zo splnených opatrení vlády v rámci 2. sociálneho balíčka, vtedy som sa už nezdržal a vyronil som slzu veľkú ako zemeguľa… Smejici se

Slovenská banková asociácia (SBA) na prijatie zákona o platobných službách aktuálne ešte nezareagovala; v čase, keď som písal tento komentár týždňa, bolo známe len jej staršie stanovisko k lacnému bankovému účtu pre všetkých (z augusta 2015, teda relatívne krátko po tom, čo premiér ohlásil 2. sociálny balíček). V uvedenom stanovisku asociácia zdôrazňuje, že z pomoci začleniť sa do ekonomického života pre finančne vylúčených sa stáva cenová regulácia najpoužívanejšieho bankového produktu a straty výnosov s tým spojené môžu byť vyššie než odhaduje vláda. Len pripomeniem, že SBA už vtedy vláde vyčítala, že príprava návrhu zákona prebehla bez akejkoľvek hlbšej odbornej diskusie alebo verejnej konzultácie. Vyplazly jazyk

Tak rozhodli v nebeských výšavách!

Ale nekonečná Božia láskavosť má aj iné podoby. A je to neuveriteľné, ale má aj trhliny… Človek by tomu neveril! Zaujalo ma napríklad, keď premiér s ministrom Čislákom prednedávnom za účasti médií v jednej z bratislavských lekární odfajkli splnenie sľubu rozšíriť ochranný limit na doplatky za lieky, ktorý – len tak mimochodom! – zaviedla ako celkom rozumné opatrenie ešte vláda Ivety Radičovej. Za jej vlády sa vrátenie časti doplatku týkalo najchudobnejších dôchodcov a osôb s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP).

Vládny Smer-SD toto vcelku rozumné opatrenie zahrnul do svojich predvolebných sociálnych balíčkov a populisticky ho rozšíril. “Po novom sa toto opatrenie bude týkať všetkých dôchodcov – bez ohľadu na výšku dôchodku,” zdôraznili vládni predstavitelia.

Bez mučenia priznávam, že okrem faktoru blížiacich sa volieb nerozumiem prečo mám ako občan doplácať na lieky pre tých dôchodcov, ktorý majú podstatne vyšší dôchodok než sú moje príjmy a takých dôchodcov je veľa a nebudem teraz vymenovať skupiny ľudí, ktorých sa to týka, napríklad bývalých príslušníkov uniformovaných zložiek.

Ešte väčšiu trhlinu v Božej láskavosti som si uvedomil, keď som pre pár dňami cestoval vlakom. V celom plnom vagóne som bol jediný, ktorý si predtým kúpil lístok, kým ostatní cestovali zadarmo (študenti, dôchodcovia). Z ničoho nič mi napadlo opýtať sa sprievodcu, prečo všetci cestujú zadarmo, no napríklad ťažko zdravotne postihnutí (ŤZP) si musia kupovať lístky. Sprievodca mi na to odpovedal, že aj on sa tomu čuduje a nechápe, keďže to nemá žiadnu logiku.

“Prednedávnom sme sa o tom bavili s kolegyňou, lebo ľudia nám sprievodcom často kladú takéto otázky. Aj sme sa na to pýtali nadriadených a dozvedeli sme sa, že o tom sa rozhodlo na vyšších úrovniach,” povedal mi bezradný sprievodca.

Na vyšších úrovniach? Teda zrejme v nebeských výšavách, – podpichol som. “Asi tak,” odvetil sprievodca a pre istotu prešiel do vedľajšieho vagóna. V súlade s tým, čo som sa dozvedel, navrhnem prepracovať učebnice katechizmu tak, aby sa do úvodnej časti, z ktorej sa deti učia, že Boh je nekonečne dokonalý, nekonečne dobrotivý a nekonečne láskavý, doplnila krátka veta, že tá dobrotivosť má určité trhliny… A možno to ani nebude treba. Veď mnohí zdravotne ťažko postihnutí ani nechodia voliť. Smutny

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračná koláž v záhlaví článku: Laura Furmaníková.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *