Pondelok 18. novembra. Meniny má Eugen

Máme sa báť? Začína sa kríza? Ako na nej zarobiť

O tom, že prichádza kríza, sa nehovorí týždeň, ale už pekných pár mesiacov. Na Slovensku ju naznačuje spomaľovanie ekonomiky aj fakt, že ceny bytov sú opäť na predkrízových číslach a zadlženosť domácností dosahuje kritickú úroveň.

Ekonómovia však tvrdia, že tomu, aby prišla kríza, sa ešte stále môžeme vyhnúť a aj keby prišla, nemusí to znamenať tragédiu pre naše investície.

Geopolitika namiesto realít

Keď sa v roku 2008 prepadli trhy a ekonomika sa z večera do rána ocitla v dobe ľadovej, bola to kombinácia viacerých faktorov. Veľkú mieru zohrala realitná bublina. Aj dnes sú síce ceny realít vysoké, ale makléri tvrdia, že ešte majú kam rásť. Ak príde kríza, bude to skôr záležitosť geopolitiky.

„Globálna ekonomika síce spomaľuje, no riziko príchodu krízy je zatiaľ málo pravdepodobné, hoci niektoré krajiny ako Nemecko, majú našliapnuté k technickej recesii. Neistotu spôsobujú primárne geopolitické riziká,“ hovorí Jakub Rosa, analytik spoločnosti Across Private Investments.

Krízu však s určitosťou nikto nemôže predpokladať a jedinou možnosťou je takpovediac byť pripravený stále. „Najľahšie a najlepšie sa na krízu pripravíte, keď máte peniaze. Vtedy je najjednoduchšie čo najväčšiu časť príjmu odložiť a investovať. A práve keď príde kríza, máte rezervu a majetok,“ radí ako sa pripraviť na ťažké obdobie investičný riaditeľ spoločnosti Finax Radoslav Kasík.

Ak sme pripravený, kríza potom nie je tragická udalosť, ale skôr príležitosť. Aj preto mnohí investori vyjdú z krízy bohatší. Pritom nerozhodujú šťastné a nešťastné investície, ale emócie.

„O tom, či na kríze zarobíme alebo nie, rozhoduje predovšetkým emocionálna stránka našej osobnosti. Tá totiž často nevhodne rozhoduje o tom, ako zareagovať na správy z finančného trhu,“ konštatuje Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko.

Kríza sa nedá s istotou predpokladať. Inak by to nebola kríza

Fakt, že sa o kríze toľko hovorí a všetci ju očakávajú, môže naznačovať, že ide len o psa, ktorý breše, ale nehryzie a kríza zatiaľ neotrasie našimi trhmi. „Veľmi málo aj profesionálnych investorov dokáže správne predpovedať vývoj trhov. Krízy neprichádzajú, keď ich všetci očakávajú. Na to, aby sme boli svedkami krízy, jej príchod musí byť do značnej miery prekvapením a musí jej predchádzať pozitívna eufória,“ hovorí R. Kasík. Súčasná situácia naznačuje skôr pribrzdenie ekonomickej aktivity ako skutočnú zlomovú krízu.

Mnoho ľudí sa však dnes pod vplyvom médií a apokalyptických vízií rozhoduje opatrne a radšej neinvestuje. Vyčkávajú na krízu, v ktorej ich podiely nepadnú, ale budú môcť výhodne nakúpiť. Môže ísť o stratégiu, ktorá však v praxi nefunguje a čakanie na krízu sa neukazuje ako vhodný recept, ako na nej zarobiť. „Ľudia, ktorí spravidla čakajú na krízu, zarábajú menej. Čakaním na ňu stratia viac peňazí na ušlých ziskoch ako dlhodobo investujúci investori, ktorí pri poklese trhov realizujú krátkodobé straty,“ vysvetľuje zo skúsenosti R. Kasík.

Dá sa pri investíciách poučiť z minulosti?

Kríza, ktorá prišla v minulosti mnohých investorov zastihla nepripravených. Hoci sa dnes môžeme pozrieť na vývoj minulých trhov, ekonómovia varujú, že v investovaní sa história príliš neopakuje a ani sa z nej nedá poučiť.

„Finančná kríza v roku 2007 priniesla na trhy učebnicové reakcie. Darilo sa bezpečne vnímaným aktívam ako sú kvalitné štátne dlhopisy a zlato, z mien švajčiarsky frank a japonský jen. Nadol, naopak, zamierili rizikové aktíva na čele s akciami, pričom prepadu sa neubránila ani ropa,“ tvrdí J. Rosa. Či by sa však opakoval scenár z minulosti aj v priebehu budúcej krízy, nikto nevie s určitosťou predpokladať.

„Je pravdepodobné, že prípadná nová kríza by priniesla podobné reakcie trhov, avšak ich magnitúda by závisela od povahy problémov, keďže príčiny vzniku kríz sa väčšinou neopakujú,“ dodáva J. Rosa.

„Ostatná kríza priniesla poklesy naprieč takmer všetkými akciovými trhmi, výrazne zasiahla segment firemných dlhopisov aj realitný trh. Ako obvykle, väčšími prepadmi zasiahla rozvíjajúce sa trhy, ako tie vyspelé. Naštartovala rast ceny zlata, ktoré od roku 2009 do roku 2012 zaznamenalo stopercentný rast,“ vymenúva dopady predchádzajúcej krízy Jozef Beständig, TOP finančný sprostredkovateľ Fincentra.

Ak sa pozrieme do súčasnosti, suverénne najúspešnejšie sú akcie veľkých amerických firiem. Spomedzi sektorov dominujú technológie, zdravotníctvo a biotechnológie. Darilo sa aj rizikovejším dlhopisom. V minulosti však bola situácia iná a tak aj východiská z krízy môžu byť úplne odlišné.

„V dekáde pred krízou v roku 2008 dominovali európske malé spoločnosti a rozvojové trhy, naopak americké akcie patrili medzi najslabšie triedy aktív v rámci akcií. Nikto nevie dopredu definovať budúceho dlhodobého víťaza. Preto je jedným zo základných pravidiel úspešného investovania diverzifikácia,“ dodáva R. Kasík

Na čom zarobili investori po kríze najviac

Ak sa pozrieme na čísla a fakty, kto boli víťazi po kríze z roku 2008, tak to boli práve investori, ktorí mali víziu, že po kríze sa vytiahnu nahor lokálne trhy.

„V pokrízových rokoch sa mimoriadne darilo globálnym i lokálnym akciovým trhom. Najviac preto zarobili investori, ktorí okamžite po odznení krízy v roku 2008 zainvestovali do akciových portfólií a uskutočnili jednorazové vklady. Rast svojich investícií však zaznamenali aj investori, ktorí počas uplynulých 11 rokoch investovali do akciových podielových fondov pravidelne. Veľkým hitom sa v tomto období stali akciové indexové a ETF fondy, ktoré sa v posledných rokoch tešia veľkej popularite aj u nás,“ hovorí M. Búlik.

V období po roku 2008 však podobne ako akciové fondy zarobili aj svetové realitné fondy. „Najmenej sa darilo peňažným fondom, ktoré pri klesajúcich úrokových sadzbách na trhoch nemali šancu ani príležitosť vygenerovať zisk. A to ani v takej výške, ktorá by investorom pokryla aspoň infláciu,“ dodal M. Búlik.

Overený spôsob, vďaka ktorému zarobíte aj, keď príde kríza

V súčasnom období sa nenachádzame v kríze a ak sa niečo zlomové nestane, kríza prísť ani nemusí. Nie je teda dôvod na paniku ani na extra krízové riešenia. Cestou je skôr systematické budovanie portfólia.

„Trhy majú vlastnosť, že z dlhodobého hľadiska rastú, ale nerastú v každom momente. Tento fakt mnohí opomínajú a pri jednorazových investíciách investujú až po rokoch rastu a naopak, predávajú, keď trhy začínajú klesať alebo sú v poklese dlhšiu dobu. Toto je jedna z najväčších chýb, ktorú investori robia,“ hovorí J. Beständig a dodáva, že cestou ako si udržať hodnotu majetku v každom roku je správna stratégia a disciplína v jej dodržiavaní.

„Ideálne je pravidelné mesačné investovanie do indexov alebo akciových fondov. Jednorazové investície nevystavovať zbytočnému riziku, ale počkať na vhodnú dobu. Teda na pokles kapitálových trhov a následne presúvať hotovosť do dynamických aktív,“ radí.

Pravidelné investovanie síce môže znamenať, že pri páde trhov prichádzate o hodnotu kúpených podielov, ale nákup lacných podielov vyrovná straty. „Efektívnym spôsobom, ako vyťažiť z poklesu trhu je dopriemerovanie cien lacnejším nákupom, čoho definíciu spĺňa postupné pravidelné investovanie,“ hovorí J. Rosa.

To by malo v súčasnej situácii stačiť. Nikde však nie je napísané, že už žiadna kríza nepríde a aj pre takýto scenár je vhodné mať investičnú stratégiu.

Plán B: jednorazové investície

„Keď príde korekcia na trhoch, ktorá prekoná hranicu aspoň 15 percent, bude vhodný čas aplikovať plán pre investovanie počas krízy. To znamená, že investori, ktorí pred sebou majú investičný horizont aspoň desať, či 15 rokov by v žiadnom prípade nemali odpredávať svoje investície. Naopak, mali by zvýšiť svoje pravidelné investície, ideálne 1,5 násobne. Ak je pokles väčší, vklady je možné zvýšiť ešte viac,“ radí M. Búlik.

Ak majú investori finančné rezervy, ktoré je možné investovať, radí tieto rezervy investovať čase najväčších poklesov: „Pri väčších sumách odporúčam doinvestovanú sumu rozložiť do minimálne troch vkladov zrealizovaných v dvojmesačných odstupoch. Keďže krízy v priemere trvajú tri až päť rokov, pričom úplné dno trhov trvá pol roka až rok, máme dostatok času na to, aby sme takéto mimoriadne vklady zainvestovali v poklese. Pri nasledovnom raste trhov nám práve tieto doinvestované peniaze vygenerujú zaujímavý zisk.“

Pri takomto systéme investovania môžete pokojne spávať, neohrozíte svoj majetok ani sa nemusíte báť, že trhy sa už nikdy nespamätajú. Pretože hoci sa trhy nedajú predpovedať z minulosti, isté poučenie si zobrať môžeme. „Ak sa pozrieme do 120-ročnej histórie moderného investovania na finančných trhoch, vidíme, že krízy majú veľmi podobný priebeh, časové trvanie a sú vždy nasledované rastom. Z tohto pohľadu nie je žiadny dôvod domnievať sa, že ďalšia kríza bude prebiehať inak alebo zmení fundamentálne princípy investovania,“ uzatvára M. Búlik.

2 odpovede na “Máme sa báť? Začína sa kríza? Ako na nej zarobiť”

  1. Robot píše:

    „Ideálne je pravidelné mesačné investovanie do indexov alebo akciových fondov. Jednorazové investície nevystavovať zbytočnému riziku, ale počkať na vhodnú dobu. Teda na pokles kapitálových trhov a následne presúvať hotovosť do dynamických aktív,“ radí.

    Ako keby som cital Kyosakiho, co na tom ze nad tym pise ze v 2008 sa darilo zlatu, niektorym menam a dlhopisom. Treba postupne investovat, najlepsie vsetko co zarobite, najlepsie do us akcii(menove riziko). V 30 tych rokoch bola v case velkej Hosp. Krizy burza zavreta niekolko mesiacov, som zvedavy ako by ste kupovali a na povodne hodnoty sa dostala az v roku 1954(nominal, nie inflation adjusted). Inflation adjusted asi az v 1959. Cize investicny horizont 30 rokov., zarobok proti inflacii nula.
    https://www.macrotrends.net/1319/dow-jones-100-year-historical-chart

  2. Investor píše:

    Pre obyčajných ľudí, ktorí si zarábajú prácou je určite lepšie pravidelné investovanie počas rastu i poklesu. Ľudia, čo sa investovaním živia, si môžu dovoliť i nastupovať a vystupovať z trhov 😉

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *