Sobota 20. júla. Meniny má Iľja, Eliáš

Manuál budúceho dôchodcu – vybrať si anuitu, či programový výber?

Penzia Miroslav Kotov 30.09.2016 | 00:00 0 Komentárov

Už viac ako rok počúvame vášnivé diskusie o spôsobe a pravidlách výplaty dôchodkových úspor. Každá z možností má svoje za a proti, no argumenty oboch strán často odbočujú od odborných argumentov. Pre váš lepší prehľad o jednotlivých možnostiach prinášame ich základnú charakteristiku ako aj stručný popis ich výhod či nevýhod.

Doživotný dôchodok (anuita)

Je to poistný produkt, ktorý si musí poberateľ dôchodku kúpiť od životnej poisťovne. Dohoda medzi nimi znie – poisťovňa sa zaväzuje vyplácať klientovi do konca jeho života mesačnú platbu – anuitu, nech žije akokoľvek dlho. Klient si teda poisťuje svoj príjem v prípade dlhovekosti. A za toto poistenie zaplatí poistné, na rozdiel od iných typov poistenia, jednorazovo na začiatku doby poistenia t.j. pri odchode do dôchodku. Na to použije svoje dôchodkové úspory.

Princíp každého poistenia platí aj v tomto prípade. Ten, u koho poistná udalosť nenastala, dotuje svojím poistným toho, u ktorého poistná udalosť nastala. Keď poistený celý rok nebúra auto, havarijné poistenie si od poisťovne späť nepýta. To sa použije na odškodnenie tých, ktorí búrali. To isté platí aj v prípade doživotných dôchodkov.

Nevyčerpané úspory toho, kto si anuitu zakúpi a po roku umrie, poisťovňa použije na výplatu toho, kto žije dlhšie ako priemer a svoje úspory si už vyčerpal. 

Výhodou takéhoto spôsobu čerpania dôchodkových úspor je jednoznačne pokrytie „rizika“ dlhovekosti. Nech dôchodca žije akokoľvek dlho, pravidelný mesačný príjem má zaručený.

Nevýhodou je strata možnosti dedenia veľkej časti úspor pri skorom úmrtí, ako aj nízka flexibilita. Dohodnutá čiastka sa totiž vypláca v rovnakej výške bez ohľadu na prípadné jednorazové výdavky.

Programový výber

Pri tomto spôsobe výberu úspor ostávajú úspory v dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS). Poberateľ dôchodku sa s DSS dohodne na výške platby, ktorú mu DSS bude pravidelne prevádzať na jeho bankový účet. Takto si dôchodca postupne ukrajuje zo svojich úspor. Ak ich minie skôr ako umrie, ostanú mu pravidelné platby iba z prvého piliera.

Ak umrie skôr ako ich minie, zostatok je predmetom dedenia. Samotný programový výber môže mať tiež rôzne obmedzenia, napríklad zákon môže limitovať tempo výberu úspor, aby sporiteľ nemohol vybrať celé úspory jednorazovo, ale aby mu vystačili napríklad na priemerný vek dožitia.

Výhodou takéhoto spôsobu čerpania dôchodku je väčšia flexibilita, ak dôchodca potrebuje nárazovo pokryť vyššie výdavky, ako aj fakt, že v prípade krátkeho dožitia sa nevyčerpané úspory dedia.

Nevýhodu je to, že ani ten najzodpovednejší dôchodca pri nástupe na dôchodok nevie odhadnúť, ako dlho bude žiť, a tým pádom sa mu môžu zdroje z druhého piliera minúť predčasne.

Kompromisné riešenie

Zástancovia liberálnej politiky argumentujú čo najväčšou mierou slobody výberu. Opačné spektrum sa prikláňa k povinným anuitám. Kompromisom medzi týmito dvomi prúdmi je súčasný model. Podľa neho, si nádejný novodôchodca musí v prvom rade kúpiť anuitu, teda doživotný dôchodok. Ale nie za celé úspory, ale len za takú ich časť, aby jeho dôchodok z dvoch pilierov v súčte dosahoval stanovenú hranicu.

Zvyšok úspor potom môže vybrať z DSS podľa svojho uváženia. Hra je momentálne o tom, kde sa tá výška stanoví. Doterajšia výška sa totiž niektorým politikom či odborníkom zdá privysoká a chcú ju znížiť. Ak sa hranica zníži,  programový výber budú môcť využiť aj ľudia s nižšími príjmami ako doteraz.

Autor je portfólio manažérom Allianz – Slovenskej DSS.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *