Sobota 26. septembra. Meniny má Edita

Michael Buhl: Investícia do pražskej burzy sa vyplatí

Burza cenných papierov Praha patrí od začiatku novembra viedenskej burze, ktorá sa tak stáva najvýznamnejším trhom v regióne strednej a východnej Európy. Pre samotných investorov sa toho ale pravdepodobne veľa nezmení. Ako to vidí CEO viedenskej burzy?

Definitívnemu predaju už chýba len súhlas regulátorov, čo môže trvať niekoľko týždňov a potom už bude pražská burza patriť do rovnakej skupiny, kde sa nedávno ocitlo aj Budapeštianska a Ľublanská burza. Spoločne s majiteľom viedenskej burzy, potom budú tvoriť silnú stredoeurópsku burzový sieť.  

Rozšírená spolupráca a väčšia ponuka produktov  

Hlavným mottom a vlastne aj dôvodom, prečo nakoniec vyhral záujemca, ktorý vyhral, je predovšetkým rozšírenie spolupráce (a tiež zväčšovania vplyvu viedenskej burzy, ale spolupráca znie lepšie). To potvrdzuje aj CEO Viedenskej burzy cenných papierov Michael Buhl: „My sa samozrejme už nejakú dobu snažíme spolupracovať s inými burzami v rámci regiónu a v súčasnosti spolupracujeme, alebo máme zmluvy o spolupráci s takmer všetkými burzami v regióne strednej Európy. Mať značný záujem v jednej z búrz nám navyše dáva možnosť a šancu urýchliť proces spolupráce. A dnes, vo veľmi krátkej dobe, sme zrealizovali dohody na prevzatie 51% budapeštianskej burzy a 81% burzy v Ľubľane a teraz 92% pražskej burzy. “  

Aj keď investorov určite zaujíma najmä to, aký to bude mať vplyv na nich samotných, v najbližšej dobe sa mnohých zmien nedočkáme. „Základnou ideou je, resp. by malo byť, že tu bude existovať väčšia spolupráca medzi týmito štyrmi trhy cenných papierov. Ako som už spomenul, musíme si spolu sadnúť začiatkom budúceho roka, aby sme dohodli rozsah spolupráce a spoločných projektov v krátkom, strednom i dlhom horizonte. Najdôležitejšie bude zvýšiť výnosy v krátkom horizonte a rozšíriť ponuku produktov, ktoré na trhu nie sú ešte zavedené, pokúsiť sa pritiahnuť viac spoločností na pražskú burzu a zatraktívniť český trh ako v národnom, tak v medzinárodnom meradle, „vysvetľuje Buhl.  

Spolupráca by sa mala rozvíjať najmä v licencovaní indexov, previazaní dátových sietí a samozrejme väčšej rozmanitosti produktov na BCPP, spoločnom obchodnom systéme, prípadne v toľko vytúžené zosúladenie otváracích hodín a pod. Súčasné vedenie BCPP si veľa sľubuje aj od rozšírenia pôsobnosti Energetickej burzy, pre ktorú by spojenie mohlo znamenať nielen finančnú, tak i technologickú podporu.  


Väčšiu príťažlivosť pre investorov, širšie možnosti pre emitentov 

Jedným z pozitív by pre investorov mohla byť ako väčšia atraktivita pražskej burzy v očiach zahraničných investorov, tak aj možný rast záujmu zo strany emitentov. V to samozrejme dúfa aj šéf viedenskej burzy: „Je pravdou, že v posledných rokoch sa na trhu nezaradilo mnoho akciových titulov, čo súvisí ako s veľkosťou krajiny, tak i s rozvinutosťou trhu. Situácia na trhu v poslednom čase nebola jednoduchá a myslím, že to bude platiť aj v blízkej budúcnosti, inak si ale myslím, že môžeme pražskej burze pomôcť nielen čo sa týka reputácie, pretože si myslím, že BCPP má v regióne veľmi dobré renomé.  

Prilákania nových akciových titulov na trh a zdieľanie vlastných skúseností môže byť jednou z pridaných hodnôt spojenia pražskej a viedenskej burzy. Viedenská burza môže Prahe pomôcť v oblasti skúseností s pritiahnutím spoločností na burzu a rozvojom samotného trhu. I keď je pravda, že v dnešných podmienkach, ktoré na trhoch vládnu, to nebude záležitosť dní a týždňov. „
 

IPO nebolo na programe dňa  

Len je trochu škoda, že samotní akcionári burzy ani neuvažovali o možnosti primárnej emisie samotnej burzy. Je logické ospravedlňovať to zlou situáciou na trhoch, ktorá by predstavovala riziko nezáujmu aj nízku cenu, ale ako môžu majitelia burzy očakávať, že sa iné firmy pohrnú na burzu, keď oni sami neveria ani úspechu vlastnej spoločnosti.  

Riziko toho, že nie je vhodná doba na akvizície, si uvedomujú aj samotní predstavitelia viedenskej burzy. „Každá akvizícia je samozrejme riziková, ale prevzatie pražskej burzy je prakticky plne v súlade s našou stratégiou konsolidovať a integrovať stredo a východoeurópske kapitálové trhy. Sme dlhodobý investor a nehľadáme nejakú krátkodobú produktívnu investíciu. Hoci nasledujúce roky môžu byť trochu menej výrazné, čo sa týka obratov a výnosov, chceme robiť všetko pre to, aby sme sa tomu vyhli, a skôr sa pozeráme do budúcnosti. A v tomto smere si myslíme, že sa táto investícia oplatí, „povedal Michael Buhl.  

Aj akcionári BCPP tento krok vnímajú veľmi pozitívne, čo dokazuje generálny riaditeľ Raiffeisenbank (ktorá mimochodom patrí medzi najväčšieho akcionára viedenskej burzy) v ČR Lubor Žalman: „Myslím, že je veľmi dobre, že sa pražská burza začlenila do silnejšieho rámca. Tendencia k fúzovániu búrz je všeobecne zjavná v Európe a pre pražskú burzu by bolo veľké riziko zostať osamotená. Viedenská burza je veľmi dobrý partner.“ V podobnom duchu sa odohrávajú aj výroky iných, už bývalých, akcionárov burzy, ale to sa dalo očakávať.  

Ďalším dôvodom bola možná prémia za predaj väčšinového podielu, ale aj tu bolo možné urobiť kompromis, že určitá časť akcií by šla na burzu. A ta cena nakoniec podľa niektorých špekulácií ani nebola rozhodujúca, pretože dôležitejšie boli strategické zámery nového partnera a „blízkosť“ nového majiteľa. Cena oficiálne uverejnená nakoniec nebola, ale špekuluje sa o sume medzi štyrmi a piatimi miliardami korún.  

Pražská burza sa nestratí  

Jednou z vecí, ktorú veľa ľudí vidí ako negatívum, je možnosť, že pražská burza, v súčasnosti považovaná za jedného z najvýznamnejších hráčov na kapitálovom trhu v strednej Európe, stratí svoje postavenie, pretože so svojim vlastníkom prakticky splynie. To však Michael Buhl odmieta: „To, že je dnes pražská burza členom silnej skupiny, by malo nabádať české spoločnosti jednak emitovať svoje akcie na pražskej burze a ísť so svojimi akciami na trh, a tiež ísť práve do Prahy a nie niekde inde. Je to prakticky jediné miesto, kde to pre české spoločnosti dáva zmysel. Keď má spoločnosť dobré postavenie v lokálnom meradle, mala by svoje akcie listovať práve na burze vo svojej krajine. Práve tu môže investorov najviac zaujať a vzbudiť pozornosť, čo sa pozitívne môže odraziť na záujme o akcie, objemoch a likvidite titulu, na rozdiel od situácie, keď emituje svoje akcie na zahraničnej burze. „  

Taktiež je tu ale možnosť pre väčšie spoločnosti, ktoré majú svoje záujmy aj mimo Českú republiku. „Keď ale máte veľmi dobrú pozíciu aj v zahraničí, dáva zmysel urobiť viacnásobný listing na viacerých burzách ako napríklad Erste Bank. Spoločnosť môže získať spolu so zvýšeným záujmom investorov dodatočnú likviditu aj zobchodovaný objem, ktoré na jedinej burze dosiahnuť nemôže,“ myslí pán Buhl.

Podobný názor na rozšírenie priestoru pre české firmy potom vidí aj pán Žalman z Raiffeisenbank: „Každá burza chce čo najväčší obrat, pretože z toho burzy žijú. Pripadajú do úvahy duálne kotácie rakúskych akcií na pražskej burze, ale skôr českých akcií na rakúskej burze. A samozrejme obidve burzy budú podporovať čo najviac IPO a budú vytvárať priaznivé prostredie pre IPO, aby rástol počet obchodovaných titulov, ktoré môžu dať nejaké objemy. A to je v najlepšom záujme nás ako investorov alebo maklérov. Ten záujem je spoločný. „  

Manažment meniť nechceme  

Určitá snaha o zachovanie kontinuity je zrejmá aj z vôle ponechať vo vedení súčasný manažment burzy. Podľa Michaela Buhla by mala viedenská burza „zachovať lokálne management v pražskej burze, podobne ako je tomu v prípade búrz v Budapešti a Ľubľane. Je to veľmi dôležité a myslím, že súčasný manažment pražskej burzy robí svoju prácu veľmi dobre, takže by som bol veľmi rád, keby to tak zostalo aj v budúcnosti, aj keď je to ich rozhodnutie.“  

Čo sa týka rozširovania vplyvu viedenskej burzy v regióne aj mimo neho, ďalšie akvizície nie sú vylúčené, ale skôr v dlhšom horizonte. „Zatiaľ nemáme v pláne hľadať možnosti akvizícií v ďalších regiónoch, ako je napríklad Rusko. Región strednej a východnej Európy je pre nás dostatočne veľký. Ide prakticky o 40% populácie Európy. Vo všeobecnosti máme záujem o spoluprácu, alebo priamo akvizície akejkoľvek burzy v rámci nášho regiónu. To znamená okrem krajín, v ktorých máme svoje podiely, ako je ČR, Maďarsko, Slovinsko a Rakúsko, sa to týka aj Slovenska, Poľska, Rumunska, Bulharska, a krajinami bývalej Juhoslávie. Do úvahy by mohla patriť aj Ukrajina, ale všetko to je skôr beh na dlhú trať. „

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial