Stvrtok 22. augusta. Meniny má Tichomír

Miera úspor na Slovensku rastie

Banky Peter Apolen 28.01.2019 | 00:00 1 Komentár

Miera úspor slovenských domácností rastie. Slováci si dokážu usporiť čoraz viac peňazí.

Hoci ešte nie sú k dispozícií údaje za celý minulý rok, podľa prvý troch kvartálov sa dá usudzovať, že hrubá miera úspor slovenských domácností presiahne deväť percent čistej mzdy. Znamená to, že domácností si dokážu odložiť deväť percent disponibilných príjmov.

Miera úspor Slovákov nie je v európskom porovnaní nijako imponujúca, pozitívny je však trend. Slováci si odkladajú čoraz viac peňazí. Pred piatimi rokmi predstavovala miera úspor len šesť percent. Je za tým viacero faktorov. Jednak vyššie mzdy, ale aj nové potreby zabezpečiť sa pre budúcnosť.

V prospech dlhodobých úspor hovoria demografické čísla, keď si čoraz viac Slovákov uvedomuje, že na slušný dôchodok si musia nasporiť oni sami. Krátkodobé úspory zas povzbudzuje zmena hypotekárnych pravidiel, keď si žiadatelia o hypotéku musia zo svojich úspor dokázať uhradiť minimálne desať, ideálne však 20, percent nového bývania.

Potreba sporiť si rastie

Podľa hlavného ekonóma VÚB banky Zdenka Štefanidesa by mal pozitívny trend pokračovať aj v tomto roku. „Pretrvávajúci rast slovenskej ekonomiky, pracovných miest aj miezd bude aj naďalej vytvárať priestor pre schopnosť domácností odkladať si čoraz väčšiu časť z príjmu na budúcu spotrebu,“ hovorí.

Dodáva, že motivácia sporiť dostala nový rozmer aj kvôli reguláciám hypoték zo strany NBS. Keďže banky už nemôžu poskytovať stopercentné financovanie, záujemcovia o kúpu nehnuteľností musia vložiť čoraz viac z ceny bytu, či domu z vlastných peňazí.

Nutnosť tvoriť úspory vyplýva aj z demografického vývoja, predovšetkým starnutia populácie a jeho dopadu na zabezpečenie v penzii. V roku 2060 pribudne na Slovensku 800 až 900 tisíc seniorov a produktívna populáciu sa vďaka nižšej pôrodnosti zmenší o zhruba milión ľudí. Znamená to, že na rastúci počet penzistov bude odvody platiť stále menej pracujúcich.

„Zmenšuje sa počet prispievateľov do Sociálnej poisťovne a naopak zväčšuje sa počet poberateľov. Racionálne mysliacemu a zodpovedne konajúcemu človeku v produktívnom veku neostáva iné, len si na starobu nasporiť viac po vlastnej osi,“ konštatuje Z. Štefanides.

Úspory chytajú v posledných rokoch druhý dych

Hrubé úspory domácností od januára do septembra minulého roku medziročne rástli viac ako dvojnásobne rýchlejšie ako hrubý disponibilný príjem (čistá mzda po zaplatení daní a poplatkov) a podľa prieskumov spotrebiteľov pozitívny vývoj v tvorbe úspor pokračoval aj v poslednom štvrťroku 2018.

Takáto situácia so sporením tu nebola vždy. Ešte v druhej polovici 90. rokov si Slováci odkladali zhruba 12 percent hrubého disponibilného príjmu. Potom však prišiel zlom, na prelome milénia boli prijaté reštrikčné opatrenia, vzrástla nezamestnanosť, klesli reálne mzdy. Domácnosti si utiahli opasky a miera úspor klesla na polovičnú hodnotu. Stabilizovala sa až pred vstupom Slovenska do EÚ v roku 2004.

„V čase ekonomického boomu v rokoch 2006 až 2008 ľudia investovali skôr do spotreby a nákupu nehnuteľností než do úspor. Po finančnej kríze v roku 2008 prevládla u Slovákov opatrnosť, miera úspor začala rásť a blížila sa k hranici ôsmych percent,“ spomína Z. Štefanides. Dodáva, že po ďalšom poklese došlo k trvalejšiemu oživeniu miery sporenia až v posledných troch či štyroch rokoch „a trend je stále rastúci,“ konštatuje.

Miera úspor na Slovensku však ešte síce stále zaostáva za väčšinou členských krajín EÚ. Ak sa však naplnia optimistické scenáre a prognózy vývoja na najbližšie roky, miera úspor by mala rásť. Hrubý domáci produkt ako aj reálne mzdy na Slovensku budú stúpať. Bude teda priestor na rast úspor.

Ďalším faktorom je národná mentalita, ktorá je naklonená v prospech sporenia. V minuloročnom prieskume platobného správania európskych spotrebiteľov European Consumer Payment Report 2018, ktorý vypracovala spoločnosť Intrum, vyšlo, že mesačne si aspoň nejakú čiastku dokáže odložiť až 71 percent našincov. Robí to z nás tretí najviac sporovlivý národ v Európe. Pred nami sú už len Česi (72%) a Švédi (74%).  Prieskumu sa zúčastnilo 24 398 spotrebiteľov naprieč Európou. Sporenie tak patrí medzi naše národné črty.

Štruktúra úspor pokrivkáva

Okrem samotného objemu úspor je však dôležitá aj ich štruktúra. Tu dochádza k zlepšeniu len veľmi pomaly.

Slováci majú stále veľkú väčšinu úspor na bankových účtoch. Tie však nezarábajú. Plnia tak len kumulatívnu funkciu. Ľudia si do bánk na Slovensku vlani vložili ďalších 1,6 mld. eur, čím hodnota majetku v bankách dosiahla 35,5 mld. eur. Nominálny výnos, teda zúročenie týchto vkladov predstavovalo v priemer 0,28 percenta. Keďže inflácia vlani dosiahla 2,5 percenta, vklady v bankách sa znehodnotili o 1,8 percenta.

Minulý rok bol špecifický aj pri pohľade na podielové fondy. Oslabenie trhov v závere minulého roka znamenalo, že ročný výnos bol i tu záporný. V dlhodobom horizonte však podielové fondy prekonávajú výnosmi vklady v bankách. Slováci mali vlani vo fondoch 7,7 mld. eur.

Jedna odpoveď na “Miera úspor na Slovensku rastie”

  1. Martin Rubáš píše:

    Budú ich potrebovať. Bohužial dobré časy sa skoro skončia. A Euro Slovensko stiahne do pripasti. Situácia na juhu eurozóny je neudržatelná a už otvorene sa začína hovoriť o rozpade eurozóny. Slovensko na to doplatí.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *