Streda 19. júna. Meniny má Alfréd

Mikloš: Banková daň bude aj bez dohody v EÚ

Banky Peter Apolen 21.03.2011 | 21:45 0 Komentárov

Banky sa budú od budúceho roku zdaňovať viac ako doteraz. Vláda už nepodmieňuje prijatie bankového odvodu dohodou všetkých krajín EÚ. Jeho zavedenie je témou dlhodobého opozično-koaličného súboja.

„Bankovú daň pripravujeme koordinovane v rámci EÚ a zároveň sme rozhodnutí, pretože to nejde tak rýchlo, ako boli pôvodné predpoklady, že ak nedôjde k výraznému pokroku, od budúceho roka bankovú daň zavedieme,“ uviedol minister financií Ivan Mikloš v relácií Slovenskej televízie O päť minút dvanásť. Dochádza tak k výraznému posunu. Doteraz vláda hovorila, že s daňou treba čakať na koordinovanú akciu Európskej únie. Inak by prišlo podľa nej k prelievaniu zisku do krajín, kde extra daň nie je. S príjmom z dane už podľa ministra financií počíta už budúcoročný štátny rozpočet.

Zavedenie bankovej dane je dlhodobo témou politického boja. Hovorila o nej už bývalá vláda Róberta Fica. Vtedajšia opozícia bola proti. Dnes, po výmene úloh, opozícia tiež dlhodobo nabáda vládu k jej zavedeniu. Tá doteraz odolávala. Zámienkou na extra zdanie bánk je hospodárska kríza. V rozpočtoch štátov chýbajú peniaze, preto ich hľadajú kde sa dá. Banky sú navyše chápane ako pôvodca hospodárskych problémov, preto im vlády zdaňujú zisky. Väčšina krajín, kde daň zaviedli, musela predtým bankovému sektoru značne pomáhať pred zrútením. Dnes si žiadajú časť pomoci späť. Na Slovensku je situácia iná. Bankový sektor je a bol zdravý. Peniaze v štátnom rozpočte ale chýbajú. „Banky majú na Slovensku zjavne veľmi privilegované postavenie,“ hovorí poslanec Národnej rady SR a bývalý minister financií Ján Počiatek. Vyčíta vláde opatrný prístup k zdaneniu bánk. Pripomína jej jeden zo záverov jej vlastných analýz, že banky sa priživujú na bonifikácií hypotekárnych úverov pre mladých. Banky si tu vraj umelo navyšujú vlastný úrok, ktorý potom podporou znižujú na normálnu hodnotu.

Prečítaje si:

Opozícia hovorí, že banková daň má nahradiť peniaze, ktoré vláda plánuje získať zvýšením DPH. Tú chce nechať na súčasnej úrovni, tak aby zvýšenie ešte viac nezvyšovalo rast cien potravín. „Pán Počiatek, prečo ste banky nezdanili,“ vyčíta bývalému súčasný minister I. Mikloš. J. Počiatek priznáva, že tiež čakali na rozhodnutie z Bruselu. „Súčasná vláda bude postupovať tak, ako postupovala vždy voči bankám, t.j. v bielych rukavičkách, veľmi jemne, aby sa bankám nič nestalo,“ uzatvára politické prekáranie J. Počiatek.

„Malo by ísť o odvod, nie však o daň,“ hovorí analytik Slovenskej bankovej asociácie Marcel Laznia. „O takejto forme sa hovorí i na úrovni Európskej únie." Len odvod, ktorý by bol použitý spätne v bankovom sektore, má podľa neho zmysel. Aj keď slovenské bankovníctvo je podľa neho zdravé, konzervatívny prístup sa osvedčil a štát na neho nemusel prispievať, v prípade, keď sa na tom dohodne Európska únia „nevyhneme sa tomu,“ hovorí. Peniaze by mali smerovať do zvláštneho fondu, z ktorého by sa použili, ak by sa nejaká banka dostala do problémov, podobne ako funguje Fond na ochranu vkladov. Odvod by tak platili napríklad majitelia cenných papierov alebo firemní klienti, ktorí fondom nie sú krytý. Odvod by slúžil na ochranu týchto klientov a ochranu predtým, aby sa ťažkosti nepreniesli do ostaných bánk. Použitie peňazí na iný účel by podľa Lazniu nebolo správne: „Keď má štát problémy v iných oblastiach, nech zvýši plošne dane. Zaťažovanie jedného sektore nie je správne.“

Otázna je navyše stále výška dane. SMER-SD navrhoval pôvodne odvod vo výške 1,3 percenta z pasív banky. Jeho návrh však v národnej rade neprešiel. V súčasnosti znížil jeho výšku na 0,7 percenta. Aj tá sa zdá vláde stále vysoká. I. Mikloš si myslí, že taký vysoký odvod by „poškodil ekonomiku“ a banky by zvýšili z toho dôvodu svoje úroky a poplatky. V krajinách, kde už odvod je, sa jeho výška pohybuje v úrovni niekoľkých promile až desatín percenta. Doteraz daň zaviedlo, alebo tak plánuje urobiť Veľká Británia, v Nemecko, Francúzsko. Belgicko, Dánsko, Cyprus, Rakúsko, Portugalsko, Maďarsko a Švédsko.

Súhlasíte s bankovými odvodmi?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *