Nedeľa 12. júla. Meniny má Nina

Minulý rok ukázal dvojtvárnosť slovenských investorov. Kým jedni zarobili 30 %, iní nepokryli ani infláciu

Finančné trhy ponúkli vlani investorom priestor na nezvyčajne vysoké zhodnotenie. Index S&P 500 vzrástol o 29 percent, čo bol jeho najlepší výkon od roku 2013. Dvojciferných zhodnotení bolo naozaj neúrekom. Veľká časť Slovákov to však nevyužila a na trende sa nezviezla.

Peniaze v bankách požiera inflácia

Už tradične boli najväčším investičným „lúzrom“ vklady v bankách. Slováci tam majú uložený najväčší podiel svojho majetku. Koncom roka to bolo 37,4 mld. eur, z ktorých vlani pribudlo 1,9 miliardy.

Priemerné zhodnotenie bankových vkladov dosiahlo minulý rok historicky najnižšiu úroveň – 0,23 percenta. Inflácia však bola oveľa vyššia. Podľa najnovších údajov Štatistického úradu dosiahla 2,7 percenta, čím sa reálna kúpna sila peňazí v bankách opäť znížila.

„Za posledné štyri roky ukrojila inflácia z reálnej kúpnej sily peňazí v bankách viac než šesť percent. Zlým trendom, ktorý sa začína naplno prejavovať v posledných rokoch, je „lenivosť“ Slovákov,“ upozorňuje Maroš Ďurik, generálny riaditeľ Across Private Investments. Vysvetľuje, že kým pred štyrmi rokmi mali na bežných účtoch približne 15 miliárd, dnes tam bezprizorne leží už 25 mld. eur. „Pri inflácii tri percentá, je to vlastne len približne 24 mld. eur…,” dodáva.

Ešte väčší ako nárast vkladov bol vlani rast úverov. Zvýšili sa o 2,7 mld. eur. Slováci tak bankám dlžia o 1,1 miliardu viac, ako tam majú uschované. Ešte pred piatimi rokmi bolo saldo kladné s prebytkom štyri miliardy eur.

Druhý pilier ukázal dve tváre

Typickým príkladom nevyužitých príležitostí minulého roka je druhý pilier. Majetok sporiteľov tu s prírastkom 1,3 mld. eur koncom vlaňajška dosiahol 9,3 mld. a s najväčšou pravdepodobnosťou tento rok prekoná magickú hranicu desiatich miliárd eur. Mohlo by to však byť oveľa viac. Priemerné zhodnotenie všetkých prostriedkov v druhom pilieri vlani dosiahlo 7,8 percenta. Naozaj priemerné zhodnotenie.

Dlhopisové fondy, v ktorých majú sporitelia 72 percent majetku, dosiahli vlani výnos dve percentá. No indexové fondy dokázali zarobiť až 31,5 percenta. Je však v nich len necelých 19 percent majetku. Preto priemerné zhodnotenie v druhom pilieri dosahuje len priemerných sedem percent.

„Druhý pilier je peknou ukážkou toho, ako funguje priemer. Ak máte peňažné prostriedky v garantovaných fondoch, za posledné štyri roky ste nezarobili ani na infláciu. No výkonnosť indexových fondov atakuje 40 percent,“ konštatuje M. Ďurik.

Tretí pilier dlhodobo so zlým vysvedčením

Zhodnotenie v treťom pilier je niečo podobné len v menšom. Slováci tu koncom uplynulého roka mali 2,4 miliardy eur. Vlani pribudlo 400 miliónov eur. Aj tu však sporiteľov o výnosy pripravilo nesprávne rozloženie úspor. Priemerné zhodnotenie dosiahlo 8,9 percenta. Indexové fondy zarobili 19 percent, no je v nich len 12 percent majetku v treťom pilieri. Väčšinu tvoria zmiešané fondy.

Práve akcie buď prostredníctvom akciových alebo indexových fondov by mali v portfóliách určených na dlhodobé zhodnotenie dominovať. Neefektívne zhodnocovanie peňažných prostriedkov v 3. pilieri je najlepšie vidieť na dlhšom horizonte. Za posledné štyri roky dosiahol hrubý výnos len 10,8 percenta. No pri inflácii 7,4 percenta a zhodnotení globálneho akciového trhu za tento čas na úrovni 40 percent, je to len veľmi slabý výsledok.

Podielové fondy neoslnili

Objem majetku v podielových fondoch sa vlani priblížil k desaťmiliardovej hranici (9,6 mld. eur). Uplynulý rok bol pre investorov vo fondoch najlepší za posledné štyri roky. Priemerné zhodnotenie dosiahlo 7,7 percenta, čím sa podarilo výraznejšie prekonať infláciu.

„Vzhľadom na vývoj trhov si však vieme predstaviť aj lepšie čísla. Na svedomí to má najmä dominancia zmiešaných fondov v portfóliách investorov, v ktorých investori strácajú najviac. Zhodnotenie za štyri roky neoslní. Len 10,3 percenta je za daných podmienok finančných trhov slabý výsledok,“ konštatuje riaditeľ M. Ďurik.

Ako teda investovať?

Výsledky zo všetkých sektorov finančných investícií Slovákov dokazujú prílišnú konzervatívnosť investorov. Obávajú sa možnej straty, či dočasného poklesu hodnoty vkladu. Porovnávajú totiž investície k bankovým vkladom. Tam sú peniaze kedykoľvek k dispozícií a ich hodnota sa teda nemení. Sporenie na dôchodok však funguje celkom inak.

Výber vkladov aj s výnosom je plánovaný o niekoľko desaťročí. Nevadí teda, keď hodnota investície dočasne poklesne. Môže to trvať aj rok alebo dva. V horizonte desaťroční však akcie vykazujú jednoznačné pozitívny trend. Akcie alebo ich indexy by preto mali byť jedinou investičnou voľbou dôchodkových sporiteľov.

2 odpovede na “Minulý rok ukázal dvojtvárnosť slovenských investorov. Kým jedni zarobili 30 %, iní nepokryli ani infláciu”

  1. Eva píše:

    Problem je v tom, ze bežných ľudí považujeme automaticky za investorov. Je naivné myslieť si, či človek, ktorý bol doteraz zvyknutý na istotu termínovanych účtov, začne zrazu investovať do akcií.

  2. Roman píše:

    Žiaľ správanie sa bánk ohľadne termínovaných vkladov a postavenie sa do pozície „sprostredkovateľov“ intestovania je absolútna arogancia dnešného sveta, ktorý musí skončiť.
    Fondy sú hra, podobná kasínu, kde si zaplatíte vstupné, riskujete vy, nie tí čo s peniazmi robia nič. Svoje peniaze dostanú tak či tak. Arogancia sa stupňuje, banky už neplatia ani za to, že tam klienti peniaze majú a oni ich používajú zhopla nič, a tým čo nemajú požičiavajú za .enormné sumy…. Nie je to niečo ako úžerníctvo v priamom prenose. Banka už nie je spoločenstvo profesionálov na financie, ktorá vám ich zhodnocuje, zodpovedá za to a niečo si zoberie (pôvodný zmysel termínovaných vkladov). Je to podobné akoby lekár, stavbár či hoci opravár vám dal za „gážu“ radu ako si to vyliečiť, postaviť. opraviť si to sám a on za nič nezodpovedá. Kde by ste ho asi poslali…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *