Piatok 20. októbra. Meniny má Vendelín

Mladí ľudia by si mali do 2. piliera začať odkladať čo najskôr

Penzia Peter Apolen 11.08.2017 | 00:00 0 Komentárov

V súčasnosti sa pre sporenie na súkromných účtoch v druhom pilier rozhoduje len tretina mladých ľudí, ktorí v daný rok vstupujú na trh práce. Viacerí si nechávajú toto rozhodnutie na neskôr. Majú na to čas až do dovŕšenia 35. roku života. No nerobia dobre. V skutočnosti práve prvé roky sporenia rozhodujú o tom, či bude človek v dôchodkovom veku žiť na dôstojnej úrovni, alebo živoriť .

Ak človek začne investovať v druhom pilieri už vo veku 15 roku, alebo ak tak urobí o 10 rokov neskôr, predstavuje rozdiel v celkovej sume, ktorá sa mu nazhromaždí na jeho účte, pri priemernom štvorpercentnom úročení ročne, až takmer 40 percent.

Čo najskôr, ako sa dá

Keď vezmeme do úvahy, že mladý človek vo veku 15 rokov má do dôchodku ešte 50 rokov, v skutočnosti o výške jeho dôchodku rozhoduje najmä prvých desať rokov. Naopak v posledných rokoch, tesne pred odchodom do dôchodku, ide už najmä o sporenie, s malým podielom zhodnotenia.

Vezmime si príklad, že mladý študent strednej školy sa cez prázdniny zamestná na dohodu o brigádnickej práci. Jeho mesačná odmena presiahne 200 eur a teda podľa zákona je povinný zaplatiť si zo mzdy prvý krát dôchodkové poistenie v Sociálnej poisťovni. Vtedy sa môže aj prvý krát rozhodnúť o vstupe do druhého piliera, a vybrať si zároveň dôchodkovú správcovskú spoločnosť. Neskôr počas školského roka si samozrejme poistenie neplatí, pretože nepracuje. Sporiteľom v druhom pilieri však zostáva i naďalej, takže si do neho môže dobrovoľne prispievať.

Ak teda by teda rodičia takémuto študentovi pravidelne prispievali priamo do druhého piliera sumou 50 eur mesačne, a v rovnakej výške príspevku by pokračoval v platbách i on, už pracujúci, po skončení školy, po 50tich rokoch sporenia by, pri priemernom úroku štyri percentá ročne, mal na svojom účte v DSS sumu 95 647 eur.

Ak by ale mladý človek urobil takéto rozhodnutie až v 25. rokoch a platil si teda 50 eur mesačne len 40 rokov, predstavovala by výsledná čiastka 59 089 eur. Je to rozdiel 36 369 eur. Len samotné príspevky rodičov študenta by predstavovali pri 50 eurách mesačne za desať rokov sumu šesť tisíc eur. Za týmto vysokým rozdielom je efekt takzvaného zloženého úročenia, ľudovo povedané úrokov z úrokov. To spôsobí, že pri odchode do dôchodku má sporiteľ za celé obdobie sporenia na úrokoch nasporený v porovnaní s celkovou sumou vložených príspevkov niekoľkonásobok.

Ak by sporenie začalo až v 35 rokoch, teda podľa zákona v poslednom možnom termíne, nasporená suma by pri rovnakých parametroch dosiahla len 34 702 eur, teda výrazný rozdiel oproti prvému aj druhému variantu.

Z uvedené vyplýva, že zodpovední rodičia by mali, ak je to v ich silách, myslieť na budúci dôchodok svojich detí v čo najskoršom veku, a vytvoriť im preň dobré základy.

Odlišné priority

Je pravdou, že mladí ľudia po vstupe na trh práce prirodzene riešia iné problémy, ako je dôchodok. „Neuvedomujú si však, že sa náš dôchodkový systém zmenil a už dávno neplatí, že o dôchodok sa treba zaujímať pár rokov pred odchodom z trhu práce“, konštatuje Ján Šebo, výskumný pracovník Ekonomickej fakulty UMB v Banskej Bystrici.

Slovenský dôchodkový systém vyžaduje, aby si mladý človek pri vstupe doň nastavil svoje dôchodkové sporenie správne. Znamená to vstúpiť do druhého  piliera čo najskôr a zvoliť si pritom agresívnu investičnú stratégiu. Len tá dáva možnosť nasporiť si adekvátnu sumu. Jej výška “je priamo úmerná výške zhodnotenia vo fonde, čo jednoznačne nabáda na využitie potenciálu negarantovaných dôchodkových fondov. Preto odporúčame všetkým mladým, aby vstúpili do druhého piliera čo najskôr a sporili si v negarantovaných dôchodkových fondoch“, hodnotí Marián Kopecký, predseda Predstavenstva Allianz SDSS.

Rozdiel v zhodnotení je niekoľkonásobný. Kým indexové fondy zarobili vlani 8,38 percenta, v dlhopisových fondoch, kde je mimochodom deväť z desiatich sporiteľov, to bolo len 1,87 percenta.

Faktom však je, že mladí ľudia sa o sporenie na dôchodok začnú zaujímať, až keď sa im narodí dieťa alebo si založia rodinu, keď teda začínajú hľadať pocit istoty. Tým však strácajú niekedy aj viac ako desaťročie. „Odloženie sporenia o jeden rok znamená zníženie budúceho dôchodku o tri percentá,“ varuje J. Šebo.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *