Pondelok 18. novembra. Meniny má Eugen

Možné dopady ukrajinskej krízy na eurozónu

Udalosti na Ukrajine za ostatný mesiac eskalovali. Ruská armáda obsadila Krym, ktorý sa už aj monetárne a fiškálne začlenil do Ruskej federácie. Nová ukrajinská vláda sa teraz koncentruje na upokojenie situácie vo východnej časti Ukrajiny a na riešenie naliehavých ekonomických problémov. Medzi kľúčové oblasti v ekonomickej oblasti patrí získanie úveru z MMF a ďalších medzinárodných organizácií a predstavenie komplexného reformného ekonomického programu. 

Medzi sociálne najcitlivejšie body patrí cena plynu a stabilizácia bankového sektora. Odtrhnutie Krymu znamená trvalý výpadok troch percent HDP Ukrajiny. Polostrov s 2,2 mil. obyvateľov tvoril tento podiel na HDP celej Ukrajiny a teda HDP „novej“ Ukrajiny bude o tri percentá nižší ako HDP „starej“ Ukrajiny. Zaujímavé je, že táto oblasť bola fiškálne čistým prijímateľom, teda z pohľadu štátneho rozpočtu Ukrajiny dôjde k malej úľave.

Krym nebol pre ekonomiku Ukrajiny z exportného pohľadu dôležitý. Export krymských podnikov tvoril necelé 1,4 percenta z celkového ukrajinského exportu. Otázne je, či alikvotne k strate územia a teda aj HDP dôjde aj k prerozdeleniu existujúceho štátneho dlhu. Výmenný kurz ukrajinskej hrivny sa po výraznom oslabení v dňoch najväčších prestreliek na Majdane čiastočne posilnil.

No po odtrhnutí Krymu a ďalšej eskalácií napätia hrivna našla novú hodnotu o 40 percent nižšiu ako pred ukončením fixného režimu na začiatku februára. Z predkrízovej hodnoty osem UAH za USD sa teraz obchoduje na úrovni 11,3 UAH za USD: Takéto oslabenie nateraz považujeme za dostatočné a na súčasnej úrovni by kurz mal držať po zvyšok roka 2014.

hrivna

V napätých vnútropolitických časoch ľudia ľahko podliehajú panike a v obave o stav bankového sektora vyberajú svoje úspory z bánk. Podobná situácia sa stala samozrejme aj na Ukrajine v čase ostrých protestov v Kyjeve. Podľa údajov Ukrajinskej centrálnej banky obyvatelia počas februára 2014 vybrali z bánk hrivny v ekvivalente asi dve miliardy dolárov, čo je asi deväť percent vkladov. Je to pomerne vysoké číslo, no centrálna banka umožnila mimoriadne čerpať likviditu bankám, ktoré to potrebovali. Vývoj celkového deficitu štátneho rozpočtu za prvé dva mesiace 2014 je zatiaľ veľmi podobný ako v roku 2013, takže krízu na rozpočte zatiaľ nevidno.

vklady-ukrajina

Dopady ukrajinskej krízy a zavedenie obchodných sankcií voči Rusku budú mať pre krajiny eurozóny negatívne dôsledky. Ich vyčíslenie je prakticky nemožné, keďže nepoznáme ich konečný rozsah, keďže tie budú závisieť od politických rokovaní. Niečo sa dá tušiť už pri pohľade na význam Ruska ako exportného partnera. Podľa údajov IMF za rok 2012 v stredoeurópskych krajinách, podobne aj v Nemecku, tvorí export do Ruska okolo troch percent celkového exportu. V prípade Poľska je to okolo piatich percent.

Stále sú to však relatívne nízke hodnoty. Keď sa pozrieme podrobnejšie na Slovensko, tak z údajov ŠÚ SR vidíme, že do Ruska sa exportujú najmä automobily a ich komponenty – tvoria zhruba polovicu tovarového exportu do Ruska a elektronika –20 percent exportu. Na strane dovozu ide samozrejme najmä o ropu a plyn, ktoré tvoria 90 percent dovozu z Ruska. Medzi významnejšie položky ešte patrí železná ruda a čierne uhlie. Dá sa teda povedať, že pre nás je Rusko kľúčové najmä z pohľadu dovozu nerastných surovín.

Základný scenár vývoja

Predpokladáme, že nedôjde k ďalšej eskalácii napätia na Ukrajine a budú prijaté len politické sankcie voči Rusku. Opatrenia budú len individuálne ako napríklad zmrazenie bankových účtov vybraných predstaviteľov štátu. Podstatné je, že neočakávame žiadnu ďalšiu vojenskú intervenciu. Ani v takomto prípade sa ale Ukrajina tento rok nevyhne hlbokej recesii -okolo troch až siedmych percent poklesu HDP.

Rusko už tento týždeň na dva krát zvýšilo Ukrajine ceny plynu dovedna o 81 percent na 485 dolárov za tisíc metrov kubických. Miera inflácie by tak mohla vzrásť na rádovo 10–14 percent. V ďalšom období už neočakávame oslabenie hrivny nad rámec aktuálnej hodnoty, no krátkodobé výkyvy ešte možno uvidíme. Na konci roku 2014 očakávame kurz na úrovni 10,5–11,5 USD/UAH.

Pre eurozónu by takáto recesia na Ukrajine nemala znamenať väčší problém. Na Ukrajinu smeruje 1,5 percenta celkového exportu EU28, čo je 0,2 percent HDP. Zároveň však očakávame aj výrazné spomalenie rastu Ruska na jedno percento, kam smeruje export krajín eurozóny vo výške sedem percent (0,9 percent HDP).

Celkový dopad prepadu HDP v oboch krajinách bude pre eurozónu dobre zvládnuteľný. Problém môže nastať v prípade, keď sa neistota na Ukrajine premietne do neochoty investovať a spotrebovávať. Rast v roku 2014 by v eurozóne mal byť ťahaný nielen exportom ako tomu bolo v roku 2013, ale aj investíciami a spotrebou domácností. A práve zvýšenie globálnej neistoty by mohlo zabrzdiť trend rastu domáceho dopytu.

export-do-ruska

Scenár 1 – Ďalšia eskalácia napätia

V prípade závažnejších obmedzení na kapitálové toky, teda sankcií na zahraničné investície alebo prísnych sankcií na zahraničný obchod, by sa investičná klíma v eurozóne výrazne zhoršila. Podniky aj ľudia by boli veľmi opatrní s investíciami a spotrebou, čo by spolu so spomalením exportu do problémových krajín znamenalo spomalenie alebo stagnáciu rastu eurozóny v druhej polovici roka 2014. Takýto vývoj by nás stál výpadok na HDP v objeme jedného percenta, ktorý by sa prejavil aj v roku 2015. V takomto prípade by došlo k poklesu cien rizikových aktív a svoju slávu by si zase užili bezpečné nemecké dlhopisy.

Scenár 2 – Výrazná eskalácia napätia

V prípade zásadnej eskalácie napätia by mohlo dôjsť k obmedzeniu tokov ropy a plynu z Ruska do Európy. Krajiny EU dostávajú asi 30 percent celkových dodávok plynu z Ruska. Treba však povedať, že niektoré krajiny, vrátane Slovenska, sú plne závislé na dovoze ruského plynu. V prípade obmedzenia dodávok by došlo k recesii v eurozóne. Bez príjmov z predaja plynu by sa v ešte hlbšej recesii ocitlo aj samotné Rusko, ktorého polovica príjmov štátneho rozpočtu plynie z predaja ropy a plynu.

ECB by v takomto prípade prijala výrazné neštandardné opatrenia na uvoľnenie menovej politiky. Akcie a iné rizikové aktíva by zaznamenali dvojciferné straty. Treba povedať, že aj tento scenár počíta s postupným obnovením dodávok energií z Ruska. Dopad uvedených dvoch scenárov na USA by bol podstatne menší ako na eurozónu. Export amerických tovarov do Ruska tvoria len 0,07% HDP, čo je podstatne menej ako v prípade Nemecka (1,2% HDP). Zároveň USA neodoberajú žiadnu ropu ani plyn z Ruska. Pre nich je podstatný len sekundárny efekt cez pokles eurozóny.

V prípade prvého scenára by sa rast USA znížil o 0,3–0,5 p.b.. V prípade druhého scenára- teda výraznej eskalácie napätia a obmedzenia dodávok ropy a plynu by sa ekonomický rast USA spomalil o 0,75–1,0 p.b., čo by stále znamenalo, že USA neskĺznu do recesie. V takomto prípade by obmedzovanie nákupu dlhopisov zo strany FEDu bolo pozastavené a spolu s ním aj rast sadzieb.

Dopad obmedzení exportu ropy na globálnu cenu ropy by nebol výrazný. Spolu s recesiou v eurozóne by zároveň klesol aj dopyt po nej. Odhadujeme, že v takomto prípade by cena ropy dosiahla zhruba 125 USD za barel. Dopad na cenu plynu by však bol podstatne citeľnejší – rádovo 30 percent. Eskalácia napätia by oslabila euro voči doláru. Pokiaľ by nastala kritická situácia ECB by musela uvoľniť svoju menovú politiku viac ako americký FED. Preto by kurz EUR/USD klesol pod 1,30.

Autorom je analytický tím Tatra banky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *