Pondelok 30. marca. Meniny má Vieroslava

Koniec sveta odložený na neurčito: Možno hovoriť o kríze v minulom čase?

Koniec sveta sa odložil na neurčito. Globálna ekonomika sa nielenže stabilizovala, ale ukazuje aj rast. Technicky sa US ekonomika, či hospodárstvo eurozóny dokonca vymanilo z recesie už v 3Q. Jednoducho mohli by sme povedať, že kríza prestáva zúriť na základe „mäkkých“ (prieskumy dôvery alebo sentimentu), ale aj „tvrdých“ makrodát ( priemyselné produkcia, podnikové objednávky).

Minimálne toto by sme mohli počuť zo strany optimistického tábora ekonómov, ktorí sa nachádzajú prevažne na palubách vládnych  a centrálnobankových krížnikov. Lodí, ktoré na prvý pohľad tak úspešne dokázali bojovať proti kríze. Alebo je to len dobrý rétorický trik a optický klam? V nasledujúcich riadkoch sa obzrieme späť na predchádzajúce slovné vyjadrenia svetových lídrov a načrtneme, čo ďalšie možno očakávať.

Hasiči svetových ekonomických problémov

Začiatkom roka sme tu mali vyjadrenia typu: „Veci sa najskôr ešte zhoršia pred tým ako sa zlepšia.“ čo bol známy výrok zo strany FEDu, ktorý takto diplomaticky naznačoval, že prídu ešte horšie časy (čo sa koniec koncov aj potvrdilo). No neskôr hasiči finančných a ekonomických problémov kropením prúdmi peňazí hlavne na finančné trhy (aj keď pôvodný a deklarovaný zámer bol, aby sa pomohlo celkovej ekonomike, nielen bankárom, čo sa úplne nepodarilo) spomalili pád ekonomickej aktivity, ktorá bola označovaná ako „Cliff diving“ teda zoskok z útesu na optimistickejšie znejúci „diving“, teda stále pád, ale už pomalší.

Ekonomická zeleň všade naokolo

To bol súčasne ten správny čas aby sa vyhlásilo, že vidíme "svetlo na konci tunela" a známky "green shoots" (pomaly legendárny výrok Bena Bernankeho, šéfa FEDu) a obnovy zelene ekonomiky „všade kde sa pozrieme“ (Robert Zoellick,  prezident Svetovej banky). To bolo predzvesťou a znakom toho, že vniká bezbrehý optimizmus, čomu nasvedčovali aj reči typu„to najhoršie je už za nami“, „veci sa budú už len zlepšovať“ alebo „posledné signály z ekonomiky ako aj finančných trhov sú povzbudivé“ a „svet jasne smeruje von z krízy.“ Žiadne slnko optimizmu však nesvieti večne a minimálne sem tam ho prekryjú oblaky obáv. To sa stalo aj tento krát?

Udržateľný alebo neudržateľný?

Tie pramenili hlavne z toho, že efekt fiškálnych a monetárnych stimulov raz vyprchá a odvykacia kúra by mohla byť náročná.  Nikto navyše nevie, koľko percent obnovy v posledných mesiacoch ide na vrub fundamentálnej vnútornej sile ekonomiky a za koľko percent vďačí práve umelej stimulácii. Preto nie je núdza o slovné spojenia typu: „aktuálny odraz nie je udržateľný“ zo strany pesimistickejšie ladeného tábora ekonómov (ktorú by možno bolo adekvátnejšie z nášho pohľadu nazvať realistami) alebo minimálne rečnícke výrazy typu: „stále existuje riziko prepadu“ a hoci sa ekonomika obnovuje nemožno byť „prehnanými optimistami“  (na čo upozorňuje hlavne prezident Bundesbanky Weber). Mainstreamový uvedomelý názor by sme tak mohli zhrnúť do frázy: „obnova ekonomiky bude hrboľatá a bude sa pohybovať po nerovnom teréne plnom prekážok.“

Protivietor obnovy

Hoci sa predstavitelia vlád, centrálnych bánk a ekonomických združení ako G20 snažia zachovať pozitívny nadhľad na veci a nevyvolávajú zbytočne paniku, predsa len cítime už menej optimizmu z ich slov. Uvedomujú si čoraz viac, že ekonomika bude po technickom dostaní sa z krízy vďaka vládnemu dopingu čoraz viac čeliť protivetrom (mimochodom správnejšie by bolo tvrdenie, že z krízy hospodárstvo nedostala vláda, ale sami si ho zaplatili daňoví poplatníci navŕšením dani v budúcnosti, neskorším vekom odchodu do dôchodku, pretože účet za fiškálne stimuly zaplatia práve a v prvom rade oni…teda vlastne my). Tieto protivetry budú duť predovšetkým zo stále rastúcej nezamestnanosti, starnutia populácie a narastajúceho vládneho dlhu, ktorý dosahuje úroveň povojnových stavov.

Exit je predčasný

Pokračujúca neefektívnosť vlád, ktorú si vlády však oficiálne nepriznajú (a ktorá sa použitím fiškálnych stimulov ešte znásobuje, pretože prostriedky neprúdia do oblastí, kde po nich vzniká reálny trhový dopyt, ktorý zabezpečí čo najväčšiu efektivitu a návratnosť, ale jednoducho sú od zeleného stola prideľované podľa sympatií a moci priemyselnej loby) a stále absentujúce vyčistenie trhu od neefektívnych subjektov spolu so stále skrytými stratami na bilanciách bank (ako naznačil naposledy MMF, či nemecká Bundesbanka) predstavujú reálne riziko obnovy. Preto sa objavujú výroky: „je predčasné robiť akúkoľvek exitovú stratégiu“ lebo „obnova ekonomiky je krehká.“ A aj prípadné odpojenie ekonomiky od stimulov musí byť postupné, no teraz „ nie je ešte ten správny čas o tom uvažovať“. Preto nie je správna téma, nad ktorou by sme sa mali teraz zamýšľať ani konsolidácia verejných financií a znižovanie zadlženia.

Dofukovanie bubliny

Princíp fungovania ekonomiky na dlh tak zatiaľ stále pokračuje. Akurát s tým rozdielom, že doteraz to boli dlhy jednotlivcov a odteraz sú tu dlhy celej spoločnosti. Účet za ne budú tak platiť tí istí bez ohľadu na  farbu a pôvod týchto záväzkov. Svetoví lídri však v tomto momente odbočujú od riešenia tohto problému a len časť z nich pripúšťa, že „navršovanie daní bude nevyhnutnosťou.“ Zatiaľ je však potrebné sústrediť sa udržateľnú obnovu. Vládne dlhové krížniky boja proti kríze sa tak na stále rozbúrenom ekonomickom poli plavia ďalej, no sú čoraz ťažšie a menej odolné.  Sem tak z nich už vypadnú skrutky ako naposledy v Dubaji, čo spôsobí miernu paniku no ako náhle sa zistí, že loď je stále schopná plavby, obnoví sa ignorácia akýchkoľvek problémov.

Záver

Štrukturálne zmeny vo väčšine ekonomík nenastali, iba sa o nich hovorí (ak vôbec). Utíšila sa len panika, za čo môžeme lídrom udeliť veľkú pochvalu, no obnova sa buduje na tých istých základoch, ktoré priviedli ekonomiku na prah krachu. V širšom obraze sa však nič podstatného nezmenilo. Preto je otázne, či možno hovoriť o konci krízy a vyliečení sa z jej príčin. Otázne je  aj kedy (a či) bude mať niekto odvahu a vyhlási, že : „Druhé dno ekonomiky je nevyhnutné a bude to len pre dobro všetkých“, pretože dobrý ekonóm sa nebojí urobiť krok vzad a učiniť reformy, ktoré mu následne urobia dva alebo tri veľké kroky vpred.

Autor je analytik CI Komodity.

Kam s voľnými peniazmi?

View Results

Loading ... Loading ...

8 odpovedí na “Koniec sveta odložený na neurčito: Možno hovoriť o kríze v minulom čase?”

  1. P.F. píše:

    celý problém je naozaj v tom, že nikto z prezidentov, premiérov, ministrov financií atď. nemá odvahu nahlas povedať, že v kríza má, resp. lepšie povedané – bude mať aj druhé dno. To len analytici neustále upozorňujú na vývoj v tvare písmena W. Ale jednoduchý ľud radšej počúva populistických politikov…

  2. LukyBB píše:

    priklad USA. Zchranili ekonomiku cez balicek a zvysenie dlhu. Kto to vlastne zafinancoval, alebo komu budu americania platit uroku z pozicanych penazi ? Ta ista otazka by ma zaujimala aj v kontexte SR.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *