Sobota 24. augusta. Meniny má Bartolomej

Myslíte si, že za socializmu bolo všetko lacnejšie? Pozrite sa na čísla

Spomínate nostalgicky na socializmus? Nemusíte. Zarábame viac a aj si viac môžme kúpiť. Jedinou výnimkou sú tovary, ako chlieb, mlieko, alebo nehnuteľnosti, ktoré boli za bývalého režimu dotované. Ďalším faktorom oprávnenosti vášho resentimentu môže byť ešte to, či zarábate aspoň priemernú mzdu. 

Opäť sme si pripomenuli koniec socialistického režimu a prechod na trhové hospodárstvo. Zmenu nám priniesli udalosti z novembra spred 26 rokov, keď pád socializmu znamenal návrat demokracie, obnovenie ľudských práv a slobôd, ale aj prechod z centrálne plánovanej ekonomiky ku kapitalizmu. Keďže je bývalá doba často príliš zidealizovaná a mladá generáciu si ju nemôže pamätať, pozreli sme sa na porovnanie životnej úrovne Slovákov v roku 1989 s dneškom. Porovnali sme vývoj našich miezd a cien v obchodoch. Sme si však vedomí, že životnú úroveň nehodnotí len pohľad do peňaženky, takže naše porovnanie nie je komplexné.

Úroveň mzdy a to, čo si za ňu môžeme dovoliť kúpiť, je ale odrazovým mostíkom pri hodnotení životnej úrovne. Nominálna mzda priemerne zarábajúceho Slováka sa zvýšila z 3 142 Kčs v roku 1989 na úroveň 858 EUR v roku 2014. Po prepočte konverzným kurzom na eurá sme v revolučnom roku 1989 v priemere zarábali 104 EUR mesačne. Dalo by sa teda povedať, že naše príjmy za 26 rokov od revolúcie vzrástli viac než osem násobne.

Nie je tomu ale celkom takNemôžeme sa totiž pozerať iba na nominálne zvýšenie miezd, ale treba brať do úvahy aj vývoj cien, ktoré sa počas tohto obdobia taktiež zvýšili sedem až osem násobne. Cenový rast bol pritom sústredený predovšetkým do začiatku 90. rokov, kedy priemerná ročná miera inflácie dosahovala dvojciferné hodnoty. 

Reálnejší pohľad na to, či zarábame viac alebo menej ako pred revolúciou, nám preto prináša vývoj reálnych miezd, teda nominálnych miezd očistených o infláciu. Prvýkrát od revolúcie sa Slovákom podarilo reálne zarobiť viac ako v roku 1989 až v roku 2007, a to o necelé tri percentá. Takmer celý prepad reálnych miezd bol zaznamenaný najmä v porevolučných rokoch a to aj v dôsledku viacerých devalvácií koruny voči konvertibilným menám.

Vlani, teda v roku 2014, boli naše reálne zárobky približne o 13 percent vyššie ako v revolučnom roku 1989. Znamená to, že priemerne zarábajúci Slovák si v súčasnosti môže zo svojho zárobku dovoliť kúpiť viac tovarov a služieb ako pred 26 rokmi. Z tohto uhľa pohľadu vyplýva, že sa máme v priemere lepšie ako pred revolúciou. 

Aj tento pohľad na vývoj reálnych zárobkov však je do určitej miery skreslený. Priemerná mzda v hospodárstve je síce veľmi dôležitý ukazovateľ, pravdou ale je, že mnohí Slováci pri pohľade naň iba neveriacky krútia hlavou. Realita je totiž taká, že vlani si na úroveň priemernej mzdy nesiahlo až 57 percent Slovákov zamestnaných na plný pracovný úväzok. Pre 18 percent Slovákov bola dokonca skutočnosťou hrubá mzda nižšia ako 500 EUR, čo v čistom predstavuje približne 415 EUR.

Ďalší významný rozdiel medzi oboma režimami spočíva v miere nezamestnanosti. Zatiaľ čo v roku 1989 nezamestnanosť takmer neexistovala, v súčasnosti je bez práce viac než 11 percent nášho ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Hlavne nízkopríjmoví zamestnanci a ľudia bez práce môžu teda pociťovať zhoršenie svojej životnej úrovne oproti bývalému režimu, kedy neboli rozdiely v platoch také výrazné. 

2015-11-17

Na kúpu elektroniky či automobilov v súčasnosti pracujeme kratšie, o bytoch to však neplatí  

Z úst mnohých starších Slovákov môžeme aj dnes počuť, že v obchodoch je všetko drahšie ako kedysi. Priemerne zarábajúci Slovák musí ale na väčšinu základných potravín, ktoré bežne nakupuje, odpracovať dnes kratší čas ako pred 26 rokmi. Pri prepočtoch sme porovnali priemerné nominálne mzdy a priemerné ceny vybraných tovarov a vypočítali, koľko času musíme odpracovať na ich kúpu dnes a koľko sme museli v roku 1989.

Opäť to však má svoj háčik, ktorý spočíva v tom, že prepočty vychádzajú z priemernej mzdy. Platí teda, že čím nižšiu mzdu zamestnanec dostáva, tým dlhšie musí pracovať na kúpu vybraných výrobkov a tým horšie vníma svoju životnú úroveň. 

Nájdu sa však aj potraviny, ktoré nás vychádzajú drahšie ako za socializmu. Na kúpu chleba či polotučného mlieka totiž musí priemerne zarábajúci Slovák v súčasnosti odpracovať o pár minút viac ako tomu bolo v roku 1989. Na druhej strane ale na väčšinu z vybraných tovarov už v súčasnosti pracujeme kratší čas ako pred revolúciou. Spomedzi bežne nakupovaných potravín musíme výrazne kratší čas dnes odpracovať na kúpu kuracieho či bravčového mäsa, trvanlivej salámy alebo vína.

Na porovnanie cien za socializmu a dnes si môžeme vziať bežný nákup v potravinách obsahujúci 1 chlieb, 1 maslo, 20 dkg salámy, 20 dkg eidamu, 10 vajec, 2 litre polotučného mlieka, 0,5 kg bravčového bôčiku, 1 kg zemiakov, 0,5 kg jabĺk a 4 pivá. V roku 1989 sme za tento nákup museli zaplatiť 67 Kčs a odpracovať naň 216 minút. Dnes nás takýto nákup vyjde 13,5 EUR a priemerne zarábajúci Slovák musí kvôli nemu stráviť v práci 151 minút, teda o vyše hodinu kratší čas ako v roku 1989.Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa ŠU SR

rozdiel-v-nakupoch 

Významný rozdiel medzi oboma obdobiami spočíva v tom, že oveľa lacnejšie nás v súčasnosti vychádza hlavne rôzna elektronika, domáce spotrebiče či automobily. Na kúpu tovarov dlhodobej spotreby totiž musíme v dnešnej dobe odpracovať podstatne kratší čas. Napríklad na farebný televízor sme museli v roku 1989 stráviť v práci až 83 dní, teda 12 – násobne dlhší čas ako v dnešnej dobe na LCD televízor, kvôli ktorému musíme v práci stráviť 7 dní.

Na kúpu chladničky sme museli v revolučnom roku odpracovať 22 dní, dnes nám na to stačí osem dní. Kvôli kúpe nového auta sme za socializmu museli v práci stráviť 27 mesiacov, v súčasnosti je to len 12 mesiacov. Z uvedeného vyplýva, že pre priemerne zarábajúceho našinca sú dnes tovary dlhodobej spotreby cenovo dostupnejšie ako v roku 1989.

Ukazovateľ [CENY / ODPRACOVANÝ ČAS]

1989

 [Kčs]

1H 2015

[EUR]

Nominálna priemerná mesačná mzda

3 142

858

Nominálna priemerná hodinová mzda

18,5

5,4

Chlieb 1 kg     

4,40

1,33

 

14 minút

15 minút

Čerstvé maslo 125 g

5,00

1,02

 

16 minút

11 minút

Syr Eidam tehla 1 kg

23,00

6,22

 

1 hodina 15 minút

1 hodina 10 minút

Trvanlivá saláma 1 kg

60,00

7,37

 

3 hodiny 15 minút

1 hodina 23 minút

Kurča 1 kg

30,00

2,52

 

1 hodina 37 minút

28 minút

Olej 1 l

25,40

1,69

 

1 hodina 22 minút

20 minút

Slepačie vajce 1 ks

1,20

0,15

 

4 minúty

2 minúty

Polotučné mlieko 1 l

2,00

0,78

 

6 minút

9 minút

Hovädzie mäso 1 kg

17,00

4,85

 

55 minút

54 minút

Bravčový bôčik 1 kg

20,00

3,45

 

1 hodina 5 minút

39 minút

Jablká 1 kg

6,00

1,01

 

20 minút

11 minút

Zemiaky 1 kg

1,60

0,46

 

5 minút

5 minút

Pivo  0,5 l

2,50

0,66

 

8 minút

7 minút

Víno 1l

28,00

2,59

 

1 hodina 31 minút

29 minút

Benzín 95 oktánový

8,00

1,30

 

26 minút

14 minút

Pánsky oblek

997,00

160,38

 

54 hodín

30 hodín

Farebný televízor [neskôr LCD]

13 000,00

300,81

 

83 dní

7 dní

Auto Škoda [Favorit / Fabia]

84 600,00

10 390,00

 

27 mesiacov

12 mesiacov

Chladnička

3 530,00

362,28

 

22 dní

8 dní

Poplatok za rozhlas a televíziu

25,00

4,64

 

81 minút

52 minút

Byt, 1 meter štvorcový

650,00

1223,50

 

4 dni

29 dní

Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa ŠÚ SR, MF SR, NBS

odhad vychádzajúci z toho, že byty sa v roku 1989 predávali za menej ako 40 tisíc Kčs

 

Samostatnou kapitolou sú nehnuteľnosti. Do roku 1989 sa byty prideľovali vo veľkej miere zdarma alebo stáli v rozmedzí 20 až 40 tisíc Kčs, na pridelenie bytu si však záujemcovia museli počkať niekoľko mesiacov či rokov. V súčasnosti si síce môžeme vyberať z pomerne širokej ponuky zrekonštruovaných bytov alebo novostavieb, zväčša nám však vlastné úspory na kúpu nestačia a musíme sa poohliadnuť po úvere z banky.

Hypotekárne úvery a úvery na kúpu nehnuteľnosti pritom tvoria až tri štvrtiny z celkového objemu bankových úverov poskytnutých obyvateľstvu. V roku 1989 sme museli na jeden štvorcový meter bytu odpracovať približne 4 dni, v súčasnosti je to až 29 pracovných dní.

Na záver môžeme teda povedať, že priemerne zarábajúci Slovák si dnes môže zo svojho zárobku dovoliť kúpiť viac tovarov ako v roku 1989, môže si dopriať viac luxusu a cenovo dostupnejšie sú pre neho aj tovary dlhodobej spotreby. Neplatí to ale pre všetkých a mnohé nízkopríjmové domácnosti môžu pociťovať zhoršenie svojej finančnej situácie. 

Čo sa ale za posledných 26 rokov nepochybne zmenilo smerom k lepšiemu, je kvalita a dostupnosť tovarov a služieb. Dlhé rady pred obchodmi na mäso, ovocie alebo iné výrobky zmizli a my si môžeme vyberať zo širokej ponuky nielen domácich, ale aj zahraničných produktov. Kamenným obchodom zároveň vyrastá silná konkurencia v podobe e – shopov a Slováci prichádzajú stále viac na chuť nakupovaniu cez internet. 

Autorka je analytičkou Poštovej banky.

3 odpovede na “Myslíte si, že za socializmu bolo všetko lacnejšie? Pozrite sa na čísla”

  1. Vladimir píše:

    Prosím vás, skade ste zobrali priemernú mzdu 858??? Dakujem.

    • Peter Apolen píše:

      Dobrý deň, článok je ešte z roku 2015, takže už takmer štyri roky starý. Vychádza preto z údajov platných v tom čase.

  2. pavel píše:

    čistá debilita demagogia nejakého proti socialistickeho v 85 tom som mal plat 3500 a za byt elektrinu a telefonsom platil 4OO korún tak kolko mi ostavalo na lacne potraviny …….. dnes polovica na byt a potraviny desat krat drahsie a zarabam 4 nasobne a tv alebo ladnicka v pohode a šla 30 rokov dnes je problem s recyklaciou preco lebo sa dobré vyhadzuju nesplnaju príkazy bruselu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *