Stvrtok 19. októbra. Meniny má Kristián

Mzdy rástli vlani 4 krát rýchlejšie ako produktivita práce

Nedávne makroekonomické čísla ukázali, že v Slovensko je v dobrej kondícii. No výsledky nie sú zaujímavé len pre ekonómov, ale i pre bežných zamestnancov. Práve zamestnanecké mzdy dosiahli v minulom roku slušný nárast. Je to preto, že rezervy, ktoré malo Slovensko ešte nedávno v oblasti technológií alebo nedostatku kapitálu sa už vyčerpali a dnes je možné rásť najmä pomocou najímania nových zamestnancov. Je to nová etapa v ekonomike Slovenska, približujúca ho západnej Európe.

Štatistický úrad (ŠÚ) SR zverejnil hlavné údaje z ekonomiky Slovenska za posledný kvartál 2014: rast HDP a vývoj zamestnanosti na Slovensku. Oba údaje boli vzhľadom na očakávania priaznivé a kým HDP vzrástlo o 2,4 percenta, zamestnanosť poskočila medziročne o 2,1 percenta. Zaujímavý je najmä rozdiel medzi dynamikou rastu týchto kľúčových makroekonomických ukazovateľov, ktorý sa zmenšil na minimum. 

Na hrubý domáci produkt sa dá veľmi zjednodušene nazerať aj ako na výsledok toho, koľko dokáže daný počet pracovných síl vyprodukovať s pomocou strojov (kapitálových investícií) a efektivity využitia týchto faktorov, povedzme vďaka dobrej organizácii práce, vzdelanej pracovnej sile atď. Z posledných čísiel, ktoré ŠÚ SR publikoval teda vychádza, že takmer celý rast produkcie bol dosiahnutý dodatočným zamestnaním nových pracovných síl. Zvyšné faktory ako kapitál alebo zvýšená produktivita takmer úplne absentovali.

Je takýto vývoj pre ekonomiku želaný alebo má aj svoje riziká, ktoré sa nám môžu vypomstiť? Slovensko prekonalo ako transformujúca ekonomika búrlivý rast HDP, pri ktorom sa úroveň zamestnanosti zvyšovala nie veľmi výraznejšie ako teraz. Bolo to práve vďaka tomu, že existovala obrovská medzera v kapitálovej vybavenosti, ale aj samotnej produktivite kapitálu a práce. V súčasnosti sme už v takom bode vývoja ekonomiky, kedy dosahovať podobne vysoké rasty HDP nie je také jednoduché práve kvôli tomu, že hlavné nedostatky v produktivite a kapitáli sme v priebehu minulého desaťročia odstránili.

Preto je zmenšovanie rozdielu medzi tempom rastu produkcie a zamestnanosti prirodzeným procesom v období „dospievania“ ekonomiky. Zjednodušene popísaná situácia podobného rastu HDP a zamestnanosti je, že koláč, ktorý sa prerozdeľuje síce narástol no proporčne k tomu narástol aj počet ľudí, ktorí si ho delia. Čiže pri statickom pohľade to znamená, že nikto nedostane väčšiu časť koláča. Preložené do reči peňazí priestor pre rast miezd by bol veľmi limitovaný.

rozdelenie-hdp-medzi-kapital-a-pracu V minulom roku predstavoval nárast produktivity jedno percento pri 4,3 percente raste reálnych miezd. Avšak vývoj rastu produktivity a rastu miezd je len výnimočne proporčný. V minulom období sa na Slovensku vytvoril „vankúš“, vďaka ktorému je rast miezd možný a nemusí nevyhnutne ohroziť konkurencieschopnosť firiem a Slovenska ako takého. Týmto vankúšom máme na mysli veľkosť podielu hrubého operačného prebytku (zisk + odpisy) na HDP verzus podiel kompenzácií zamestnancom k HDP. Vývoj tohto podielu na HDP v uplynulom roku potvrdzuje jeho očakávané zmenšovanie.

Z krátkodobého hľadiska a v situácii akej je Slovensko nie je takýto vývoj problematický. Jeho plusom je podpora domáceho dopytu po tovaroch a službách. Pre porovnanie voči vyspelým krajinám je na Slovensku podiel kompenzácií zamestnancom na HDP 37,3 percenta, kým v eurozóne je tento pomer cez 47 percent HDP.

rozdelenie-hdp-medzi-kapital-a-pracu-2 Poslednou otázkou tohto neštandardného vývoja v slovenskej ekonomike zostáva, kde sa tieto pracovné miesta tvoria? Jednou z možných odpovedí môže byť tvorba nových pracovných miest v odvetviach poskytujúcich služby v dôsledku vyššieho domáceho dopytu. Takáto odpoveď by bola len veľmi čiastočná. Zo štruktúry zamestnanosti po odvetviach môžeme vidieť aj rast zamestnanosti v pohostinstvách a reštauráciách no ešte výraznejší rast vidieť v priemysle a odvetviach ako informácie a telekomunikácie, alebo vo veľkoobchode a trhových službách.

zamestnanost-podla-odvetvi Vo všeobecnosti platí, že presun pracovných síl z poľnohospodárstva, priemyslu alebo stavebníctva do sektoru služieb je prirodzený vývoj v každej rozvíjajúcej sa ekonomike. Umocniť tento vývoj a vytvoriť prostredie, v ktorom budú môcť vznikať ďalšie pracovné miesta v oblasti služieb, ideálne s vyššou pridanou hodnotou, si však bude vyžadovať ďalšie reformy.

Ak chceme výkon našej ekonomiky vyjadrený napríklad v HDP na hlavu posúvať vyššie, mal by u nás tento proces naďalej naberať na sile. Preto je nevyhnutné ďalej postupovať v reforme verejnej správy tak, aby lepšie a efektívnejšie pomáhala spravovať spoločnosť. Ruka v ruke s tým idú aj lepšie podmienky pre podnikateľské prostredie, ktoré zjednodušujú vznik a fungovanie firiem.

Autori sú analytici Tatra banky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *