Pondelok 20. augusta. Meniny má Anabela

Na riziko zlyhaných úverov sa treba pripraviť ešte v dobrých časoch

podiel zlyhaných úverov
Banky Marek Mittaš 10.08.2018 | 00:00 0 Komentárov

Európska centrálna banka aj národné centrálne banky členských štátov EÚ už niekoľko rokov bojujú proti nesplácaným úverom. Napriek tomu ich objem celoeurópsky ešte stále presahuje 900 mld. eur.

Nesplácané úvery obmedzujú všetkých

Grécka, španielska aj talianska kríza sú priamymi dôsledkami života na dlh. Keď dôjde k poklesu ekonomiky, mnoho ľudí zrazu nedokáže splácať svoje záväzky. Nesplácané úvery tak predstavujú bremeno nie len pre dlžníkov, ale aj pre banky, a celé národné ekonomiky. Banky majú menej peňazí na ďalšie požičiavanie, čo spomaľuje ekonomickú aktivitu a nutnosť odpísať nesplácané úvery zaťažuje bankové bilancie.

Vysoký podiel nesplácaných úverov tak predstavuje vážny problém. Napríklad v Grécku predstavoval v roku 2013 až 33 percenta, čo sa podpísalo pod nutnosť krajiny prijať zahraničnú finančnú pomoc. Vysoký podiel nesplácaných úverov majú i banky v Taliansku, tu sa však situáciu podarilo zvládnuť bez kolapsu.

Šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi v júli na pôde Európskeho parlamentu vyhlásil, že situácia sa zlepšuje a banky v eurozóne zvýšili svoje kapitálové rezervy v porovnaní so situáciou pred desiatimi rokmi o 67 percent. Celkový objem nesplácaných úverov v celej únii však stále predstavuje 910 miliárd EUR, čo je výrazne nad úrovňami z obdobia pred krízou. K zlepšeniu čísel tak dochádza len vďaka ekonomického rastu, a zvýšeniu celkového objemu poskytnutých úverov. Podiel zlyhaných úverov na objeme všetkých úverov tak mohol klesnúť.

Ako uvádza Európska komisia vo svojom hlásení, podiely nesplácaných úverov sa v poslednom období znižoval takmer vo všetkých členských štátoch. Situácia v jednotlivých členských štátoch sa však značne líši. Priemerná úroveň riadne nesplácaných úverov v pomere k celkovému objemu úverov je v eurozóne pod hranicou piatich percent, no okrem Talianska, Grécka a Cypru, kde je podiel stále vyšší.

Najviac zlyhávajú spotrebné úvery

Ako hovorí Martina Vráblik Solčányiová z Národnej banky Slovenska: „Vďaka aktuálne priaznivému ekonomickému prostrediu a nízkym úrokovým sadzbám sa podiel zlyhaných úverov na Slovensku dlhodobo znižuje.“

Z hľadiska medzinárodného porovnania tak Slovensko nepatrí ku krajinám s vysokým podielom zlyhaných úverov. Ich podiel je len mierne nad mediánovou hodnotou v rámci bankovej únie. Navyše pokrytie zlyhaných úverov opravnými položkami je jedno z najvyšších v celej bankovej únii.

„Trend postupného poklesu podielu zlyhaných úverov pokračuje už tri roky. Za obdobie od júna 2015 do júna tohto roku sa znížil v sektore podnikov z ôsmych na 4,5 percent a v sektore retailu zo 4,2 na 3,2 percenta,“ hovorí M.V. Solčányiová.

Rastúca ekonomika je obdobím, kedy treba pripraviť opatrenia proti prípadnému nárastu nesplácaných úverov v budúcnosti. Situácia sa totiž môže veľmi rýchlo otočiť. Príkladmi sú práve problémové krajiny. Napríklad na Cypre sa podiel problémových úverov pohyboval v decembri 2008 vo výške 4,18 percenta, no v decembri 2011 to bolo už takmer 12 percent a o dva roky neskôr až 37 percent.

NBS preto prijala viaceré opatrenia, ktorých cieľom je zmierniť toto riziko a zvýšiť schopnosť slovenských bánk absorbovať prípadné straty. Nejde o samoúčelné opatrenia. M.V. Solčányiová vysvetľuje: „Najvyšší podiel zlyhaných úverov je aktuálne v segmente spotrebiteľských úverov (9,3 %). V tomto segmente dokonca miera zlyhania v roku 2016 napriek priaznivému ekonomickému prostrediu rástla, neskôr sa však opätovne znížila. V priebehu druhého štvrťroka 2018 sa objavili náznaky nárastu miery novozlyhaných úverov aj v sektore podnikov.“

„Nové opatrenia NBS prispievajú k znižovaniu rizikovosti poskytovaných úverov v časoch prípadnej krízy, a tým zmierňujú aj dopad prípadného zhoršenia ekonomiky na kvalitu úverových portfólií,“ pripomína M.V. Solčányiová. Dodáva, že dôležitou súčasťou je aj zvýšenie proticyklického kapitálového vankúša, ktorý zvyšuje odolnosť bánk voči prípadným budúcim stratám.

Chrániť sa snažia už aj samotné banky. Kritériá na získanie úveru sa sprísnili. Klient prechádza komplexným posúdením. „Banka posudzuje jeho príjmy, záväzky, históriu splácania na predchádzajúcich úverových záväzkoch, ako aj ďalšie faktory, ktoré vstupujú do hodnotenia. Rovnakým posúdením prechádzajú aj spoludlžníci. Na základe uvedeného sa rozhodne o poskytnutí, respektíve neposkytnutí úveru klientovi,“ objasňuje Zuzana Žiaranová z Tatra banky.

Európsky systém ochrany vkladov

Na úrovni Európskej únie sa opätovne začína hovoriť o téme jednotného systému ochrany vkladov ako tretieho piliera bankovej únie. Jej budovanie je dlhodobý proces.

„Národná banka Slovenska od počiatku podporuje projekt trojpilierovej bankovej únie, je však nevyhnutné budovať ju takým spôsobom, aby sa čo najskôr otestovali už rozbehnuté časti tohto projektu, a to druhého piliera bankovej únie a až následne sa realizovala táto nová etapa, teda európsky systém poistenia vkladov,“ vysvetľuje M.V. Solčányiová.

Európsky systém ochrany vkladov by v prípade schválenia všetkými krajinami únie zaručoval ochranu vkladateľov bez ohľadu na to, kde žijú. Takýto systém by dokázal ľahšie zvládnuť potenciálne finančné krízy, ktoré prekračujú kapacity jednotlivých krajín bez nutnosti použiť na výplatu náhrad vkladateľov iné zdroje.

“Zjednotenie pravidiel ochrany vkladov v rámci krajín EÚ by celý systém zjednodušilo a banky by boli zároveň v čase krízy menej závislé od verejných prostriedkov. Z pohľadu banky je tento návrh vnímaný pozitívne,“ hovorí Dominik Miša z VÚB.

Nové opatrenia sa dotknú aj Slovenska

Európska komisia predstavila v marci opatrenia na zníženie objemu nesplácaných úverov v bankách. Cieľom je ďalej spevňovať základy európskeho bankového sektora. Marta Cesnaková, hovorkyňa Slovenskej sporiteľne na margo tejto snahy hovorí: „Ide o logický krok Európskej komisie ako redukovať istú záťaž vo forme nesplácaných úverov. V období kedy makroekonomické parametre dosahujú pozitívne hodnoty a úverové portfóliá bánk sú v relatívne v dobrej kondícii, je to zrejme najvhodnejšie. Sektor môže byť takto lepšie a včas pripravený na prípadné zhoršovanie makroekonomických parametrov.“

Okrem opatrení navrhovaných Európskou komisiou sa tejto téme venuje aj Európska rada. Vo svojom akčnom pláne prináša riešenia problému nesplácaných úverov. ”Ide o balíček zahŕňajúci makroprúdenciálne prístupy s cieľom zabrániť vzniku systémových problémov s nesplácanými úvermi, zverejňovacie povinnosti pre dotknuté subjekty, posilnenie národných systémov vynútiteľnosti práva, či podporu rozvoja sekundárnych trhov s nesplácanými úvermi,“ vymenúva M.V. Solčányiová.

“Národná banka Slovenska preto dôsledne monitoruje a podporuje vývoj novonavrhovaných opatrení a spolu s Ministerstvom financií Slovenskej republiky sa intenzívne zúčastňuje na diskusiách k nim,“ dodáva.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *