Streda 14. novembra. Meniny má Irma

Na trhu je prvý investičný robo-advisor

Pred časom začal na Slovensku pôsobiť prvý investičný robo advisor. Ambíciou zakladateľov je sprístupniť finančné investície čo najširšiemu okruhu záujemcov. Minimálny vklad je preto stanovený na 20 eur mesačne. O projekte sa rozprávame s investičným riaditeľom firmy Finax Radoslavom Kasíkom.

Ako vznikol nápad zriadiť prvého investičného robo advisora na trhu?

Predtým som desať rokov riadil portfólia v Across Private Investments. Odišiel som v roku 2016 a dal som si rok pauzu od pracovných vecí. Jedného dňa ma oslovil Juraj Hrbatý. On predtým pracoval v Capital Markets a rovnako ako ja cítil, že chce robiť veci inak ako doteraz. Zistili sme, že máme veľa názorov spoločných, a že vidíme význam v poskytovaní investičných produktov pre masový trh.

Obaja sme chceli začať robiť niečo, na čo, keď sa pozrieme za desať rokov, budeme môcť byť spokojní. Naša vízia je umožniť ľuďom zhodnocovať peniaze, nie len zarábať na poplatkoch za správu.

Investície sú na Slovensku v plienkach. Je to otázka pre malé percento ľudí s vyššou finančnou gramotnosťou. Naozaj si myslíte, že je to produkt vhodný pre masový trh?

Ja som k investíciám veľmi pozitívne naklonený. Podľa mňa by mal investovať každý človek. Všetky argumenty proti stoja na vode. Neexistuje dôvod prečo nie. Investovať je veľmi jednoduché, možno len brokeri to zbytočne komplikujú. Človek si môže veľmi jednoducho kúpiť index, či akcie, len podľa toho, na čo sám míňa peniaze. To je a bude vždy v kurze. Vo forme produktov, ktoré si človek kupuje, tak každý v podstatne platí sám sebe.

Čo Slovákom bráni v investíciách?

Problém je v tom, že investovanie doteraz nebolo ľuďom veľmi prístupné. Jednak s ním majú málo skúsenosti, no je tu aj mentálna bariéra, a ďalšou vecou je, že na trhu doteraz ani neboli vhodné produkty pre bežných ľudí. Napríklad, keď niekto uvažuje o investícií do podielového fondu, musí zaplatiť vstupný poplatok vo výške piatich percent, človek dá teda z desiatich tisíc eur, hneď na úvod na poplatkoch 500 eur, čo pôsobí dosť demotivujúco.

Ďalším problémom je, že veľmi chýba edukácia. Napríklad Jurajov brat – tenista Dominik Hrbatý – nám rozprával, že v USA sa deti v škole učia matematiku na počítaní príkladov v peniazoch. A samozrejme chýba tu história. V Európe sa všetci spoliehajú na štát, no v USA platí, že čo si človek nenašetrí, to nemá. Finančné trhy a investovanie bežných ľudí tam má viac ako storočnú históriu.

Ďalšou bariérou môže byť to, že si veľa ľudí myslí, že treba mať nejaký počiatočný balík peňazí, aby mohli začať. To je z nášho pohľadu hlúposť. U nás je možné sporiť si od 20 eur mesačne, čo určite nikoho nebolí. Aj pri malých sumách človek dosiahne po dlhšom čase vďaka zloženému úročeniu zaujímavú sumu.

Automatizované finančné poradenstvo – tvz. robo advisors, je novým trendom. V USA a v Západnej Európe je to už pomerne rozšírené, no na Slovensku ide o prvý projekt.

Ide o algoritmus, ktorý podľa vyplneného dotazníka navrhne investičnú stratégiu pre každého individuálne na základe zadaných parametrov. Vypočíta, koľko musí človek pravidelne sporiť, aby sa dopracoval za stanovený čas k cieľovej sume, alebo naopak, k akej sume sa pri danej stratégie a pravidelnej sume dopracuje. Aj počas sporenia algoritmus kontroluje, či ste na dobrej ceste k dosiahnutiu cieľa, teda či s vašim mesačným vkladom a zvolenou stratégiou idete k stanovenému cieľu. Odporúčaný investičný horizont sú najmenej dva roky, no peniaze nie sú viazané.

S vývojom systému sme začali v auguste minulého roku a ešte stále nie sme úplne hotoví. Dolaďujeme to priebežne. Systém nám kóduje externá IT firma. Takže sme malá firma – start-up, z ktorých som sa doteraz vždy smial.

Báli sme sa napríklad toho, či registrácia do systému nebude trvať príliš dlho. Sú tam totiž veci, ktoré sa musíme zo zákona pýtať. No sme radi, že ľudia to dokážu vyklikať za desať až 15 minút, lebo pri dlhšom čase už štatisticky začínajú opúšťať stránku.

Svoje riešenia ste postavili na ETF produktoch. Prečo?

ETF oproti iným formám investícií niekoľko výhod. Majú pri dodržaní istých podmienok nulové zdanenie a sú oveľa lacnejšie na poplatkoch. To robí investovanie pre drobných investorov oveľa atraktívnejšie. Odľahčene by som povedal, že je to produkt do každej domácnosti.

Nebojíte sa, že ETF fondy prestanú byť pre ľudí zaujímavé, keď trhy začnú klesať? Neukáže sa práve vtedy potreba aktívneho manažmentu?

Je pravda, že ETF sa dostali do kurzu najmä vďaka býčím trhom. No majú množstvo výhod, ktoré pri poklese trhov nestratia. Manažérsky poplatok v aktívne spravovaných fondoch je od jedného do troch percent ročne. ETF sú neporovnateľne lacnejšie – od 0,1 percenta. Aj v prípade všeobecného poklesu trhov bude podstatné to, že pri ETF sa zbavíte rizika nesprávneho časovania. Teda nákupu a predaja v nesprávny čas. Dôležité je, že dlhodobý trend je a bude stále rastúci.

Z nášho pohľadu je viac ako snaha hľadať vrcholy alebo dná dôležitejšie správne ohodnotiť rizikový sklon klienta a vytvoriť mu správne portfólio. To je hlavný nástoj, ktorým ošetrujeme riziko. Ak má niekto strach, je rizikovo averzný, dostane konzervatívnejšiu stratégiu, napr. zloženú z 50 % akcií a z 50 % dlhopisov. Špeciálne sme sa pri vývoju venovali rebalansingu portfólií. Vyvinuli sme vlastný spôsob, ktorý pridáva portfóliám vynos a zmierňuje aj ich riziko.

Podľa čoho sme vyberali fondy, do ktorých investujete?

Aktuálne je to 10 ETF fondov, ktoré musia spĺňať tieto kritériá:

1. Obchodovanie v eurách.

2. Len akumulačné ETF – nechceme dividendové, ale ETF reinvestujúce dividendy, aby v žiadnom prípade nevznikala daňová povinnosť investorovi

3. Tracking difference – chceme, aby fondy mali čo najlepšiu tracking difference voči zvoleným indexom

4. Fyzická replikácia indexov – veľa ETF je dnes tzv. syntetických, keď sa indexy replikujú za pomoci derivátov. Našou podmienkou je však fyzicky nákup akcii a dlhopisov

5. Veľkosť fondu a likvidita

6. Poplatky, správca, história

Ako ste si definovali vašu cieľovú skupinu?

Rozdelili sme si potencionálnych zákazníkov na dve podskupiny. V jednej je staršia generácia, povedzme 50 a vyššie. Sú to kariérne úspešní ľudia, podnikatelia, ktorí už majú vybudovaný biznis a už sa mu nechcú venovať. Sú zabezpečení, a teraz rozmýšľajú, čo s peniazmi. Sme napríklad prekvapení, ako rastie záujem o rentierske portfólio, ktoré vie produkovať z vloženého balík peňazí pravidelný príjem bez straty hodnoty investície.

Druhou skupinou sú ľudia vo veku 25 až 40 rokov, stredná vrstva. Ľudia, ktorí sa už v živote „ukľudnili“, usadili sa a vedia, čo chcú. Uvedomujú si, že im z výplaty zostáva pravidelne nejaká suma a v banke im peniaze strácajú hodnou.

Ak by som ale mal urobiť prierez medzi našimi zákazníkmi na základe socio-demografie, je to mix rôznych ľudí. Máme napríklad aj klientov z malých dedín v ekonomicky zaostalejších regiónoch, ktorí sa o nás nejakým spôsobom dozvedeli. Sú tu aj ľudia, u ktorých by som nečakal, že sa o investície budú zaujímať.

Koho vnímate ako konkurenciu?

Možno niekoho prekvapím, ale vnímame tak napríklad aj druhý pilier. Poplatky sú tam totiž nastavené pomerne striktne a s indexovými fondami to predstavuje pre sporenie na dôchodok celkom zaujímavú alternatívu. Pri treťom pilier ešte štát bude musieť urobiť kus práce, ale i to sa jedného dňa môže stať konkurenčným produktom z pohľadu výnosov.

Potom sú to samozrejme rôzni správcovia peňazí a obchodníci s cennými papiermi. Naše Inteligentné investovanie je určené pre širokú skupinu ľudí. Z tohto pohľadu môžeme za našu konkurenciu označiť každú finančnú inštitúciu na Slovensku, ktorá ponúka služby uloženia úspor a investovania.

Aké sú vaše obchodné ciele?

Do štyroch rokov máme cieľ získať pod správu 100 mil. eur. Je to však len akési minimum, naše reálne očakávania sú aj vzhľadom na stav uspor Slovákov vyššie.

Chceme expandovať do zahraničia. Na budúci rok by sme chceli spustiť Česko a Maďarsko. Už sme na tom začali pracovať. Neskôr Poľsko a balkánske krajiny. Rovnako zvažujeme Ukrajinu, kde to je ale legislatívne náročnejšie, keďže nejde o EU krajinu.

Neplánujete predávať služby aj cez finančných agentov?

Áno, pracujeme na tom. Máme rozrokovanú spoluprácu s viacerými. No úprimne povedané, sprostredkovateľom sa veľmi nechce ísť do nových produktov, kým sa im dobre predávajú tie súčasné. Máme už ale podpísané štyri menšie siete.

Všetci na finančných trhoch aktuálne špekulujú o tom, kedy príde ďalšia kríza. Aká bude vaša stratégia pri takom scenári?

Dobre to komunikovať. Okrem toho až 90 percent ľudí, ktorí si u nás otvárajú účty, sú pravidelní investori. Práve oni by mali najviac chcieť, aby trhy teraz spadli. Pre sporenie totiž nie je nič lepšie. Prvé nákupy sa zhodnocujú najdlhšie a sú pre celkový výsledok najrozhodujúcejšie.

Riziko teda nevidíme na strane trhov, skôr v celkovej nálade spoločnosti. Obávam sa, že by to biznis veľmi spomalilo. Ochota investovať by bola veľmi nízka. No nemyslím si, že by v dohľadnej dobe malo prísť k opakovaniu roka 2008. Všetci o tom totiž hovoria, čo znamená, že sa to v skutočnosti pravdepodobne nestane (smiech).

Aké je teda vaše najbližšie očakávanie pre finančné trhy?

Nevylučuje krátkodobý pokles. Zvyšovanie sadzieb k tomu v podstate vedie. Záleží aj od toho, akým tempom bude zvyšovanie prebiehať. Situácia v svetovej ekonomike dnes nie je zdravšia ako v roku 2008. Zadlženie je omnoho vyššie. Keď teda začnú sadzby rásť, ten kto má požičané, môže mať problém.

Po dlhých rokoch sa o slovo hlási inflácia. Zatiaľ sa nachádza v želateľných a dlhodobo vytúžených úrovniach, no jej vymknutie sa spod kontroly by bolo negatívnym signálom. Na druhej strane ocenenie trhov zatiaľ nepôsobí extrémne nadhodnotené.

Hlavným pozitívnym rozdielom oproti roku 2008 je to, že bankový sektor je oveľa zdravší. Regulácia pomohla, a keď sa pozrieme na bilancie bánk, vidíme tam obrovské zlepšenie.

Čo by mohlo byť podľa vás spúšťačom novej krízy, ak by sme pripustili, že sa dostaví?

Možno sa ani nemusí stať nič veľké. Korekcia však môže byť z technických príčin oveľa prudšia, ako naposledy. Banky sú napríklad na trhu prístupné oveľa menej, čo z trhov stiahlo likviditu. ETF a strojové obchodovanie môžu pád zrýchliť, pretože sú nastavené rovnakým algoritmom. Tvoria dnes až polovicu obchodov na trhoch. V prípade poklesu sa teda môže stať, že nebude mať kto kupovať, čo by mohlo spôsobiť aj prudký šok, ktorý by sa mohol prejaviť aj v reálnej ekonomike.

Máme sa báť novej eurokrízy?

Je podľa mňa zbytočné snažiť sa predvídať, čo krízu spôsobí, pretože túto informáciu nemáte ako zužitkovať. Nevieme, čo presne to spôsobí. Podstatné však je, že napriek tomu sa svet nezmení. Neprestanú vznikať nové inovácie, ľudia neprestanú jesť, spotrebovať, kupovať. Netreba teda prehnane sledovať krátkodobé výkyvy, ale dôležitý je dlhý investičný horizont a zložené úročenie.

Kedy príde kríza a čo ju spôsobí, nevedia ani banky, ktoré do svojich analytických tímov vrážajú milióny eur mesačne. Ale v tom je čaro ekonomiky. Vývoj je živelný. Nie je to exaktná veda ako fyzika, či chémia. Vstupuje tam psychika subjektov ekonomiky a množstvo iných faktorov.

Môže byť nádejou, že centrálne banky sa už naučili ako v takých prípadoch postupovať a vedia konať navzájom synchronizovane?

Ja si žiaľ stále myslím, že tlačenie peňazí nebolo v poriadku. Som za Európu a spoločný trh, ale vezmime si do úvahy, že keby sa Taliansko rozhodlo odísť, ECB má v bilancii talianske dlhopisy za 250-300 mld. eur. Tie sa v takom prípade stanú bezcenné. Len vtedy sa objavia kritici, ktorí začnú kričať, že únia a euro sú zlé. Keby sa taliansky dlh preniesol do rozpočtov jednotlivých krajín, vznikla by obrovská euroskepsa.

M. Draghi je na jednej strane spasiteľ, ale na druhej strane veľmi jednoduchou náplasťou nahradil riešenie, ktoré by mali robiť politici. Európa je totiž stále drahá kvôli vysokej cene práce, je neefektívna, nie je liberálna, ale príliš socialistická, čo znamená veľkú záťaž pre verejné financie.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *