Pondelok 25. septembra. Meniny má Vladislav

Na zvrátenie demografickej krízy by Slovenky museli začať rodiť 10 ročné deti

Tento bonmot odznel na konferencii Fincentrum & Forbes Investícia roka, kde sa diskutovalo aj o udržateľnosti dôchodkového systému na Slovensku. Zúčastnení sa zhodli, že SR čakajú z pohľadu demografie veľmi ťažké časy a negatívne zmeny sú už neodvratné.

Slovensko bude v budúcnosti čeliť dvom demografickým trendom. Bude to úbytok počtu obyvateľov ako aj starnutie populácie. „Úbytok počtu ľudí by mal do roku 2060 predstavovať 300 až 400 tisíc. Na prvý pohľad nie je až tak tragické,“ hovorí Boris Vaňo, demograf z Inštitút informatiky a štatistiky.

Nárast počtu seniorov, úbytok produktívnej populácie

„No starnutie populácie je však oveľa vážnejším demografickým problémom,“ dodáva. Tieto trendy sú už podľa neho predprogramované v štruktúre obyvateľstva. V roku 2060 pribudne na Slovensku 800 až 900 tisíc seniorov a naopak z produktívnej populácie odíde jeden milión ľudí a o ďalších zhruba 200 tisíc klesne počet detí. „Každá spoločnosť by sa k tomu mala zodpovedne postaviť,“ upozorňuje demograf.

Ide o posun početných populačných ročníkov, ktoré sú dnes vo veku 35 až 70 rokov, naprieč vekových spektrom. Keď sa tieto dostanú do post produktívneho veku, nebude ich mať v pracovnom procese kto nahradiť, a teda ani kto prispievať na ich dôchodky. Kým totiž v minulosti predstavoval počet detí v jednom ročníku zhruba sto tisíc, dnes je to necelých 60 tisíc a v budúcnosti tento počet ešte viac klesne. „Kým v roku 1980 sme boli jednou z najmladších krajín v Európe, v roku 2060 budeme jednou z najstarších,“ približuje B. Vaňo.

V súčasnej situácii už neexistuje žiadny scenár, ako na Slovensku zabrániť demografickej kríze. Priemerná pôrodnosť predstavuje 1,4 – 1,5 dieťaťa na jednu ženu. Muselo by sa to zvýšiť nad tri, ak by malo dôjsť k zmene. „Napriek tomu, že očakávame mierny nárast, na možno 1,7 až 1,8 dieťaťa, počet detí v ročníku i tak klesne z dnešných 60 tisíc až pod 50 tisíc. Klesá totiž aj počet matiek,“ hovorí B. Vaňo.

Sú však európske krajiny, ktorým sa tento trend podarilo zvrátiť. Ide napríklad o Francúzsko, alebo škandinávske krajiny. Dôvodom bola zmena v štátnej politike. „Koncept podpory rodiny zo strany štátu musí byť konzistentný a dlhodobý. Opatrenia musia ovplyvniť celospoločenskú klímu. Jednorazové zásahy nemajú žiadny vplyv,“ naznačuje B. Vaňo.

Negatívne zmeny sú už viditeľné. Kým v roku 2008 bolo na Slovensku zhruba 900 tis dôchodcov, dnes Sociálna poisťovňa vypláca viac ako jeden milión dôchodkov. Navyše priemerný dôchodok za ten čas rástol rýchlejšie ako priemerná mzda.

„Tento, na prvý pohľad, hospodársky zázrak sa podarilo dosiahnuť vyšším deficitom Sociálnej poisťovne, ktorý dnes dosahuje zhruba pol miliardy eur,“ upozorňuje portfólio manažér Allianz SDSS Miroslav Kotov.

Lepšie ako švajčiarske dôchodky

Koncern Allianz zostavuje pravidelne Index udržateľnosti penzijných systémov. Hodnotí, ako je dôchodkový systém krajín pripravený na budúce demografické zmeny. Slovensko v ňom vlani skončilo z 54 hodnotených štátov na nelichotivom 36 mieste. Problémom však nie je len starnutie obyvateľstva, ale aj rozšafnosť sociálneho systému.

„Dnes má Slovensko nastavené dôchodkový systém príliš štedro v pomere penzií k mzdám,“ hovorí M. Kotov. V zákone je síce zakotvené, že dôchodky sa majú zvyšovať o dôchodcovskú infláciu, v čase nulového rastu cien, aký bol napríklad minulý rok, sa ale vláda rozhodla valorizovať dôchodky aj napriek tomu a to na základe rastu priemernej mzdy. „Ak by sme chceli systém dostať do udržateľných pomerov, museli by dôchodky jednorazovo klesnúť o desať až 12 percent,“ naznačuje M. Kotov.

Odborník na dôchodky Michal Nalevanko z The Benchmark Research & Consultancy dodáva, že, švajčiarske dôchodky, na ktoré v čase zavádzania druhého piliera lákala klientov jedna zo správcovských spoločností, už dnes na Slovensku máme. Kým v tejto alpskej krajine predstavuje pomer výšky dôchodkov k mzdám 41 percent, na Slovensku je to až 61 percent.

„Netreba sa spoliehať na štát, ale ľuďom je potrebné hovoriť, že sa o svoj budúci dôchodok musia starať svojim vlastným sporením,“ naznačuje cestu k zlepšeniu Roman Scherhaufer z European Investment Centre.

Jedna odpoveď na “Na zvrátenie demografickej krízy by Slovenky museli začať rodiť 10 ročné deti”

  1. singerko píše:

    v com je problem? Proste dame do ustavy, ze zeny musia rodit 10rocne deti.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *