Sobota 20. júla. Meniny má Iľja, Eliáš

Najdôležitejšie udalosti v svetovej a domácej ekonomike v uplynulom roku

Rusko-ukrajinský konflikt, pád cien ropy alebo pokles úrokov na hypotekárnom trhu Slovenska. Trh retailových úverov sa stal jedným z najrýchlejšie rastúcich v Európe. Najdôležitejšie udalosti v ekonomike prinášame v nasledovnom prehľade. 

Hitparádu udalostí, ktoré hýbali svetom a zároveň aj Slovenskou ekonomikou sa nedá začať inak ako rusko-ukrajinským konfliktom. S postupným zhoršovaním situácie na Ukrajine sa začal vytrácať aj pomerne povzbudivý sentiment v Európe. Rusko anektovalo začiatkom marca Krym a nikto netušil čo bude nasledovať ďalej. Roztočil sa kolotoč sankcií zo strany USA, Európskej únie a odvetných opatrení z ruskej strany. Tieto už mohli mať prvý reálny dopad na ekonomiky Európy. Avšak sankcie boli najmä politického a finančného charakteru.

Aj jedno z najtvrdších ruských opatrení, zastavenie dovozu potravín z únie, postihlo do veľkej miery aj samotné Rusko, kde začali ešte rýchlejšie rásť ceny potravín. Enormný strach v Európe nemusel vyvolávať ani podiel exportu do Ruska na celom HDP, ktorý nebol v minulom roku ani jedno celé percento. Navyše podiel potravín v tomto exporte netvoril ani desať percent.

čšie škody narobila neistota z ďalšieho vývoja, ktorá pribrzdila ochotu investovať. Hneď ako sa eurozóna začínala spamätávať z hrozby jej rozpadu a z konsolidácie verejných financií v niektorých jej krajinách, sa na východnej hranici začal rozpútavať vojenský konflikt. Najpesimistickejšie scenáre hovorili o návrate recesie, slabá dôvera na trhoch bola opäť podkopaná a sľubne rozbehnutý ekonomický rast v roku 2014 dostal trhliny. Netrpezlivo očakávané výsledky tretieho kvartálu mali potvrdiť, či sa eurozóna opäť dostane do červených čísiel alebo iba spomalí svoj rast. Eurozóna napokon zaznamenala aspoň symbolický rast, čo prinieslo miernu úľavu.

hdp-v-europe Pokles exportov do Ruskej federácie by však bol pravdepodobne aj bez konfliktu neodvrátiteľný vzhľadom na veľmi nízky rast tejto ekonomiky. V prípade Slovenska to platí najmä v prípade exportu automobilov, ktorý je veľmi citlivý na ekonomický cyklus a je hlavnou exportnou komoditou smerujúcou zo Slovenska do Ruska. V septembri poklesol vývoz automobilov do Ruska o 19 percent. Výrazný pokles exportu však dokázali podniky nahradiť vývozom na vzmáhajúce sa európske trhy ako Španielsko, Švédsko, Rakúsko alebo Taliansko.

O samotnej produkcii automobilov sa tiež nedá povedať, že by zhoršeným odbytom v Rusku výrazne trpela. Odhady hovoria o 960– tisíc dokončených automobiloch , čo je medziročný pokles o 2,7 percent. Celkovo sa vývoz do Ruska za prvých 9 mesiacov znížil o takmer 14 percent.

Slovensko však má v súvislosti s týmto konfliktom vážnejší problém ako len mierny pokles exportu. Hrozba odstavenia od zásobovania plynom je významnejšia a jej uskutočnenie by narobilo ďaleko väčšie škody.

Momentálne pretrváva situácia kedy objem plynu, ktorý na Slovensko prúdi je o rádovo 40 percent menej ako boli dohodnuté objemy. Pokles importu zemného plynu z Ruska je vidieť už aj na poklese importu tejto komodity v štatistikách. Do istej miery by ich mal kompenzovať nárast importu plynu z Nemecka, ale aj Rakúska.

Ďalšou udalosťou roka je nepochybne pokles cien ropy. Jej prepad z úrovne 115 dolárov za barel na 60 dolárov trval iba šesť mesiacov. Ak by táto zmena mala byť trvalejšieho charakteru odnesú si to štátne rozpočty viacerých krajín, ktoré svoje bytie postavili iba na predávaní tejto komodity.

Avšak na druhej strane sú miliardy spotrebiteľov ropných produktov, ktorých takýto vývoj určite poteší. Znižovanie cien pohonných hmôt sa prejavuje už aj v cenách na Slovensku, a určite sa ešte neskončil. 

pohonne-hmoty Očakávame, že ich cena môže byť v pásme 1,1 až 1,3 eura za liter. Tento pokles bude mať samozrejme opäť dopad aj na spomalenie inflácie. No spotrebiteľom sa uvoľnia finančné prostriedky na kúpu iných tovar a služieb, čo môže podporiť aj rast našej ekonomiky a dopytovú infláciu. Rast cien podporuje aj silnejúci dolár, ktorý sa v priebehu roka dostal k úrovni 1.22 EUR/USD. Zvýšenie rastu cien si od neho sľubovala aj ECB, ale pri veľkosti poklesu ceny ropy bude vplyv silnejšieho dolára takmer neviditeľný.

Každý prvý štvrtok v mesiaci pútala najväčšiu pozornosť ECB, ktorá prijala v tomto roku opäť niekoľko výnimočných opatrení. Najprv to bolo stanovenie depozitnej sadzby ECB do mínusového pásma a následne stiahnutie hlavnej refinančnej sadzby na 0,05. Centrálna banka pripravila na oživenie úverovania v Európe aj tzv. TLTRO, čiže cielené dlhodobé refinančné tendre. Tieto operácie sa však nestretli s očakávaním dopytom zo strany európskych bánk a rovnako ako historicky najnižšie úrokové sadzby nepriniesli všeobecné oživenie poskytovania úverov.

Výrazne odlišná situácia, najmä čo sa týka poskytovania úverov retailovým klientom panovala na Slovensku. Tu pokračovala výrazná expanzia úverov na bývanie a pokles úrokov iba zrýchlil dynamiku ich nárastu. Kumulatívne klesli v roku 2014 úroky úverov na bývanie veľmi podobne ako aj predošlých rokoch, teda okolo 0,6 až 0,8 percentuálneho bodu. Od januára 2009 tak klesla ročná percentuálna miera úrokových nákladov úveru na bývanie na polovicu (3,53  percenta v októbri 2014). Za takto silným poklesom však nie je pochopiteľne iba ECB, ale aj veľmi ostrá konkurencia na trhu na jednom z najrýchlejšie rastúcich trhov s úvermi v Európe.

hypoteky-2014 Posledná zmena nemala tak významný vplyv v celoeurópskom meradle, ale pomerne výrazne ovplyvnila dianie na Slovensku. Bolo ňou zavedenie metodiky ESA 2010. Vďaka pozmenenému konceptu výpočtu HDP a dlhu sa slovenský dlh dostal pod hranicu 55 percenta, čím sa vláde uvoľnili ruky. Namiesto toho aby v tomto roku viazala tri percentá výdavkov, už mohla bez väčších problémov tieto zdroje minúť. Brzda bola problémom aj pre vyššie územné celky, ktoré napriek prideleným finančným prostriedkom nemohli navýšiť platy učiteľom, keďže sankcia dlhovej brzdy neumožňovala zvyšovať výdavky.

Aj vďaka tomu bude s najväčšou pravdepodobnosťou v apríli budúceho roku Eurostatom oznámený medziročne vyšší deficit verejných financií za rok 2014.

Autori sú analytici Tatra banky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *