Nedeľa 08. decembra. Meniny má Marína

Narazila politika Európskej centrálnej banky na svoje limity?

Odkaz z minulotýždňového zasadnutia ECB je jasný. Centrálna banka vyčerpala svoj potenciál. Aj keď doručila významný balíček, finančnými trhmi ani ekonomikou už neotrasie.

ECB vo štvrtok oznámila masívny balíček podporných opatrením. Súčasťou je zníženie depozitnej sadzby o desať percentuálnych bodov na mínus 0,5 percenta. Okrem toho znovu oživila program výkupu dlhopisov v mesačnom objeme 20 miliárd eur. Toto takzvané kvantitatívne uvoľňovanie zaviedla ECB bez časového obmedzenia.

ECB na konci cesty

„Trhy sa v reakcii na to ocitli krátkodobo v eufórii. V dlhodobom horizonte je však fakt, že toto bol posledný výstrel ECB. Ona a ani žiadna iná centrálna banka už nemajú možnosť zvrátiť vývoj vecí,“ hovorí devízový analytik Saxo Bank, John Hardy. „Mario Draghi fakticky priznal, že ich možnosti sú vyčerpané a uviedol, že na rade je fiškálna politika,“ dodáva analytik.

„M. Draghi na tlačovej konferencii rozosmial novinárov, keď na otázku, na ktorom bode sa členovia predsedníctva jednoznačne zhodli, odpovedal, že to bola potreba fiškálnych stimulov,“ zdôrazňuje hlavný ekonóm Saxo Bank Steen Jakobsen. „Je to totiž jediná vec, na ktorú nemajú centrálni bankári žiadny dosah. Vo veciach, ktoré patria do ich kompetencií, sa zhodnúť nedokázali,“ pripomína analytik. „Vidíme tu japonizáciu monetárnej politiky, čo znamená, že sme na konci cesty,“ hodnotí.

„M. Draghi nikdy nesklame z pohľadu naplnenia očakávaní holubičích stanovísk. Onedlho ho vystrieda Christine Lagardeová. Jediný problém toho, že M. Draghi odchádza, je to, že bude nahradený niekým ešte viac nekompetentným, ako je on sám,“ konštatuje analytik.

Dodáva, že keď chceme vedieť, aká je skutočná hodnota balíčka ECB, mali by sme sa pozrieť na banky. Európska ekonomika je totiž postavená na schopnosti bánk požičiavať peniaze. Firmy sa tu financujú cez bankové úvery, na rozdiel od USA, kde na to slúžia akcie dlhopisy. Až 30 percent ekonomickej aktivity v Európe je podľa S. Jakobsena závislých od bankových úverov. Banky sú pritom negatívnymi úrokmi zasiahnuté naviac. Ziskovosť bánk v prostredí záporných sadzieb klesá.

Ďalšie nové peniaze do európskej ekonomiky

„Efektivita dodatočných opatrení ECB môže byť z hľadiska ich stimulačných vplyvov na ekonomiku eurozóny podľa mnohých ekonómov nižšia ako v minulosti,“ súhlasí analytik VÚB Michal Lehuta. „Nižšie ako ECB má dnes depozitnú sadzbu len švajčiarska a dánska centrálna banka,“ dodáva.

„M. Draghi pred svojim odchodom ešte raz vytiahol bazuku,“ zhodnotil kroky ECB hlavný ekonóm Czech found Lukáš Kovanda. „Veľmi pravdepodobne však v skutočnosti bazuka prakticky nijak neprispeje k tomu, aby firmy produktívne investovali a domácnosti, aby žiaducim spôsobom utrácali a roztáčali tak kolesá ekonomiky,“ myslí si.

Pripomína, že centrálni bankári rozpočtovo zodpovednejších krajín ako Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Estónsko, či dokonca Francúzsko tomuto rozhodnutiu ECB razantne oponovali. Opatreniam podľa neho tlieskajú iba tí, ktorí si myslia, že na súčasný slabnúci rast západných ekonomík je liekom ďalšie zadlžovanie sa.

„Je otázne, do akej miery dokáže byť centrálna banka pri stimulovaní inflácie efektívna. Ak by mala inflácia dosiahnuť dve percentá, musela by ECB vytlačiť nové peniaze v hodnote minimálne 600 mld. eur,“ povedal pre TA3 analytik J&T banky Stanislav Pánis. Dodáva, že keď sa ECB zhodla na tom, že menová politika nebude pri stimulovaní hospodárskeho rastu dostatočná a dôležitejším nástrojom bude fiškálna politika, vyzvala tak vlády, ktoré majú v rozpočtoch priestor, aby začali uplatňovať fiškálne stimuly.

„D. Draghi mieril práve na Nemecko, ktoré má v rozpočte dostatočný priestor a samé je na hrane recesie,“ myslí si analytik a pripomína, že hospodárenie Nemecka je prebytkové, dokáže si požičať za záporný úrok a samé fiškálne stimuly potrebuje ako soľ, „pretože jeho hospodárstvo je aktuálne veľmi krehké.“

Zatiaľ žiadne rozpočtové výdavky na obzore

Ministri financií krajín eurozóny sa však už nechali počuť, že neplánujú žiadne spoločné fiškálne stimuly, aby tak doplnili monetárny balík ECB. V piatok na svojom stretnutí v Helsinkách nediskutovali o spoločnom fiškálnom stimule. „Sme pripravení konať, ak sa riziká zhmotnia a situácia sa zhorší,“ povedal Mario Centeno, šéf euroskupiny, neformálneho združenia ministrov financií eurozóny .

„Budeme koordinovať našu reakciu v rámci euroskupiny. Vo všeobecnosti aj napriek všetkej neistote vidíme situáciu v ekonomike eurozóny stále pozitívne, stále rastie, aj keď pomalším tempom,“ dodal. Európska únia jednala naposledy spoločne v reakcii na krízu v roku 2008. Do ekonomiky vtedy krajiny napumpovali 200 mld. eur. Tento balík síce recesii v roku 2009 nezabránil, ale pomohol oživeniu v roku 2010.

„Počas poslednej krízy sme dokázali v rámci našej komplexnej odpovedi na krízu vyvážene skombinovať fiškálnu politiku, štrukturálne reformy na národnej úrovni aj na úrovni EÚ, a taktiež menovú politiku,“ uviedol M. Centeno. Dodal, že aj v budúcnosti budú musieť vlády nájsť rovnováhu medzi monetárnymi a fiškálnymi opatreniami. Priznal tak, že fiškálne stimuly sú pripravené v zálohe. Nateraz sa ich ale ministri financií jednotlivých krajín nechystajú použiť.

Jedna odpoveď na “Narazila politika Európskej centrálnej banky na svoje limity?”

  1. investor píše:

    ECB spravila veľkú chybu, že nezvýšila sadzby skôr, keď sa ešte dalo. Ďalej znižovať do mínusu už nemá zmysel. Fed to stihol…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *