Streda 11. decembra. Meniny má Hilda

Národná banka Slovenska opäť obmedzí hypotekárny trh

NBS sprísni limit maximálnej možnej zadlženosti dlžníka. Dotkne sa to najmä ľudí s nižšími príjmami. NBS však nepredpokladá, že banky začnú tejto skupine úvery zamietať. Mali by sa však byť v nižších sumách ako dnes.

Centrálnej banke sa nepáči obnovený rast úverovej aktivity domácností. Kým v prvých šiestich mesiacoch roka klesol objem nových hypoték o tri percentá, v nasledujúcich troch mesiacoch (tretí kvartál) vyskočil na 35 percent. Mesiac september tak patril medzi najsilnejšie mesiace v doterajšej histórii trhu.

Domácnostiam opäť stúpla hypotekárna horúčka a NBS ju chce zraziť. Podáva preto nový liek. Má ním byť ukazovateľ merajúci pomer výšky splátky k disponibilnému príjmu domácností (DSTI – Debt Service To Income).

Opatrenie sa dotkne najmä klientov s nízkymi príjmami. „Chceme ochrániť najslabšiu skupinu klientov, ktorí by sa mohli nezdravo zadlžiť,“ vysvetľuje riaditeľ odboru dohľadu na makroúrovni NBS, Marek Ličák. Dodáva však, že cieľom nie je, aby banky týchto ľuďom úplne zamietali. Majú im však schvaľovať nižšie sumy úverov. „Opatrenie sa dotkne možno 25 percent novoschvaľovaných úverov. Predpokladáme, že objem nových úverov na budúci rok medziročne poklesne o šesť percent,“ naznačuje M. Ličák.

Kolotoč znova roztočili lacné hypotéky

Nové kolo úverového kolotoča roztočilo letné zlacňovanie hypoték. Uprostred horúceho leta sa banky sa rozhodli znižovať sadzby. Ich ponuky sa posunuli pod jedno percento a v súčasnosti má najlacnejšia hypotéka na trhu sadzbu 0,6 percenta pri trojročnom fixe. (Prima banka) „Našťastie ide len o najnižšiu ponuku na trhu. Dúfame, že celková priemerná sadzba sa k nej nepriblíži,“ vyjadruje svoje obavy z nezdravého zadlžovania M. Ličák.

NBS vidí v zlacňovaní hypoték a novom zadlžovaní ľudí vážny problém. „Znižovanie sadzieb sa z pohľadu klienta môže javiť ako dobrá správa. V optike dlhodobej finančnej stability ale treba upozorniť na výrazné riziká, ktoré to so sebou prináša,“ konštatuje člen Bankovej rady NBS a výkonný riaditeľ úseku obozretného dohľadu Vladimír Dvořáček.

Dodáva, že príliš veľa úverov môže dostať ľudí do značných ťažkostí. Hrozba vyplýva najmä z prípadnej straty zamestnania, ak by sa súčasné spomalenie ekonomického rastu premietlo aj na pracovný trh. V súčasnosti je zadlžených až 70 percent slovenských domácností.

Ohrozené sú aj banky, nie len spotrebitelia

Riziko však hrozí aj pre banky. Hoci niektorí politici hovoria, že zarábajú ako pri „obchode s drogami alebo s bielym mäsom“, národná banka to vidí inak.

NBS upozorňuje, že zisk bankového sektora klesol v septembri medziročné o päť percent. „Banky sa snažia poskytnúť čo najviac úverov, čo ich núti k stále intenzívnejšej konkurencii a ďalšiemu poklesu sadzieb. To ale nie je dlhodobo udržateľné,“ upozorňuje V. Dvořáček. Klesajúca profitabilita bánk je podľa neho rizikom do budúcnosti. Zhoršuje to ich schopnosť odolávať prípadným problémom.

„Úrokové sadzby na hypotékach sú nízke dokonca aj v rámci eurozóny a silná konkurencia núti banky ísť stále nižšie. Marže na hypotékach boli v roku 2019 dokonca druhé najnižšie v eurozóne. Čoraz častejšie počuť obavy, že takto nízke marže už nemusia dostatočne pokryť straty z nesplácania úverov v prípade krízy,“ hovorí V. Dvořáček.

Ziskové marže bánk na Slovensku sú v súčasnosti oveľa nižšie ako v čase krízy v roku 2008. Dnes by ňou preto preplávali s oveľa väčšími ťažkosťami ako vtedy. Ohrozené by mohli byť aj vklady a ostatné časti bankového biznisu, napríklad financovanie firiem. Zdravý bankový sektor je pritom základným predpokladom fungujúceho hospodárstva celej ekonomiky.

Rentabilita klesla na 8 %

NBS upozorňuje, že rentabilita bánk už klesla na kritickú úroveň, keď ukazovateľ rentability vlastného imania (ROE) klesol na osem percent, čo je druhá najhoršia úroveň v rámci regiónu strednej a východnej Európy. „Osem percent je z pohľadu akcionárov minimálna úroveň ziskovosti, ktorú požadujú ako návratnosť svojich investícií,“ konštatuje V. Dvořáček.

Hrozí preto podľa neho, že akcionári by mohli prestať investovať do ďalšieho rozvoja slovenských bánk, napríklad v oblasti technológií, alebo by mohli začať sťahovať kapitál zo Slovenska do krajín, v ktorých dosahujú vyššiu návratnosť. Oba tieto javy by mali negatívny dopad na bankový sektor, ako aj na celú slovenskú ekonomiku.

Centrálna banka v tejto súvislosti upozorňuje aj na nevhodnosť pripravovaného zdvojnásobenia bankového odvodu. Vláda SR chce naplniť budúcoročný rozpočet zvýšením bankového odvodu zo súčasného 0,2 na 0,4 percenta z hodnoty bankových pasív znížených o základné imanie a zároveň predĺžiť jeho platnosť na neurčitosť.

NBS vypočítala, že toto zvýšenie by po novom mohlo odkrojiť viac ako tretinu bankového zisku. Ak bude zisk klesať, ako sa očakáva, bude dopad ešte vážnejší. Odvod sa totiž nevypočítava zo zisku ale z pasív. „Môže to mať negatívne následky na finančnú stabilitu a klientov bánk. Hrozí, že banky obmedzia dostupnosť financovania najmä pre podniky, ktoré sú motorom ekonomiky,“ upozorňuje NBS.

Sprísnenie limitu zadlženosti

Finančné zdravie bánk a spotrebiteľov sú teda spojené nádoby. Vyvíjajú sa vo vzájomnej závislosti. NBS konštatuje, že opatrenia z predchádzajúcich dvoch rokov zafungovali. Hoci bolo Slovensko pri hodnotení Európskeho výboru pre systémové riziká zaradené medzi krajiny s vyššou mierou rizika financovania bývania, na rozdiel od iných krajín nedostalo varovanie ani odporúčanie.

Centrálna banka si pochvaľuje najmä zavedenie limitu na LTV (Loan to value). Ide o zabezpečenie úveru nehnuteľnosťou. Samotné riziko nesplácania zo strany spotrebiteľov však zostáva stále vysoké. Práve preto je nové opatrenie namierené na túto oblasť. Banky budú musieť pri overovaní úverovej bonity klientov počítať s vyššou rezervou. Kým dnes môžu splátky všetkých úverov a pôžičiek po odpočítaní životného minima dosahovať 80 percent čistého príjmu, od Nového roku to bude môcť byť len 60 percent.

Banky budú mať dočasnú výnimku pre 15 percent svojich nových klientov, ktorých zadlženie (DSTI) bude môcť dosahovať 70 percent disponibilného príjmu. Bude však platiť len do konca marca. Od 1. apríla budú musieť úroveň 60 percent podliezť takmer všetci. Len mladí žiadatelia o úver vo veku do 35 rokov budú môcť zostať na 70 percentách. „Očakávame, že toto doladenie existujúcich opatrení významne zníži počet klientov, ktorí by v prípade krízy zlyhali a následne prišli o byt,“ konštatuje NBS.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *