Pondelok 22. január. Meniny má Miloš

(Ne)primeranosť bankového odvodu

Banky Marcel Laznia 04.07.2012 | 00:00 0 Komentárov

Po piatich mesiacoch účinnosti zákona o špeciálnom odvode vybraných finančných inštitúcií (tzv. bankový odvod, resp. „banková daň), Vláda SR v rámci konsolidačného balíka predstavila a následne schválila návrh, ktorým dochádza k zvýšeniu príjmu z bankového odvodu o takmer 100%. Je takéto zaťaženie bankového sektora v európskom aj domácom meradle primerané? Predstavuje vôbec bankový odvod v tejto výške riziko pre banky a ekonomiku SR?

Bankový odvod na Slovensku Banky a pobočky zahraničných bánk pôsobiacich na Slovenku musia od januára 2012 odvádzať špeciálne príspevky (bankový odvod) na účet finančných aktív. Zámer MFSR pri zavádzaní bankových odvodov bola vytvoriť účelový „fond“, z ktorého prostriedky by boli použité na riešenie problémových situácii v bankovom sektore. Táto snaha vychádzala z návrhu Európskej komisie (EK) z januára 2011 o tzv. krízovom riadení bánk.

sba-jun-2012-a

Vláda SR po piatich mesiacoch účinnosti nového zákona schválila v rámci konsolidačného balíka rozšírenie základu odvodu, vďaka čomu príjem z odvodu ročne dosiahne úroveň cca 200 mil. EUR ročne (navýšenie o takmer 100%) . Navyše v roku 2012 banky odvedú špeciálny príspevok vo výške 50 mil. EUR.

Bankový odvod: Slovensku vs. krajiny EÚ

K dnešnému dňu zaviedlo obdobu bankového odvodu, resp. bankovej dane 13 krajín Európskej únie (EÚ). Väčšinou ide o štáty západnej Európy, kde sa vlády od roku 2009 priamo aj nepriamo podieľali na záchrane bankového sektora. Z krajín strednej a východnej Európy je banková daň zavedená okrem Slovenska, len v Maďarsku, Lotyšsku a Slovinsku.

Priemerné zaťaženie sektora bankovým odvodom (počítane ako ročný odvod k celkovým aktívam) bolo výrazne vyššie ako priemer len v dvoch krajinách EÚ: v Maďarsku a na Slovensku. Po pripravovaných zmenách, bude mať v roku 2013 Slovensko jednoznačne najvyššie zaťaženie bankového sektora v rámci EÚ, 22‐krát vyššie ako v Nemecku, 29‐krát vyššie ako vo Francúzsku a 6‐krát vyššie ako priemer EÚ (viď graf 1).

sba-jun-2012-b

Nelichotivá pozícia Slovenska sa ešte zvýrazní, keď Maďarsko, ako nedávno avizoval premiér Viktor Orban, z dôvodu významného poklesu objemu úverov, zruší v roku 2013 „brutálnu“ bankovú daň.

Slovensko: Bankový odvod vs. odvod regulovaných subjektov

V rámci konsolidačného balíka Vláda SR schválila aj špeciálny odvod pre regulované subjekty. Zo vzájomného porovnania vyplýva, že negatívny dopad bankového odvodu na sektor bude významnejší ako je to v prípade odvodu regulovaných firiem.

sba-jun-2012-c

Pozn: 4) Meraná ako priemer vybraných subjektov za predpokladu 23%‐nej dane z príjmu; 5) Bankový sektor; predpoklady: daň 23%, odvod 0,4%; 6) Na základe údajov z výročných správ vybraných 18 regulovaných firiem za roky 2011, príp. 2010. Predpoklady: daň 23% + extra daň 4,212%

Toto je dané nielen dočasnosťou odvodu regulovaných firiem (na 1,5 roka), ale aj charakterom odvodu, ktorý je na rozdiel od bank extra daňou zo zisku (nad 3 mil. EUR). Bankový odvod platia všetky subjekty bez ohľadu na ich hospodárske výsledky. Celková odhadovaná výška bankového odvodu (cca 199 mil. EUR) je vyššia ako daň zo zisku bankového sektora za rok 2011 (151 mil. EUR).

sba-jun-2012-d

Zaťaženosť bankového sektora (meraná ako priemerná efektívna daňová sadzba) zvýšeným odvodom a extra odvodom bude v roku 2012‐13 výrazne vyššia (54,1%), ako v prípade regulovaných subjektov (28,5%). V individuálnych prípadoch efektívna daňová sadzba bánk prekračuje aj úroveň 70 %. (viď graf 3 ).

sba-jun-2012-e

Pozn: Regulované subjekty (v zátvorke údaje za hospodárky rok použitý pri výpočte): SPP (2011), Slove. Elektrárne (2010), Orange (2011), ZSE (2010), Telekom (2011), SSE (2010), Allianz (2010), Zentiva (2010), SEPS (2010), Kooperatíva (2011), Metlife – Amslico (2010), Javys (2010), Tarsnpetrol (2010), ING živ. poisť. (2011), ČSOB poisťovňa (2010), Generali (2010), Towercom (2011), Uniqa (2010) ; Banky: SLSP, VUB, Tatra banka, ČSOB, Unicredit Bank (všetky 2011).

Riziká neprimerane vysokého bankového odvodu

Zaťaženie bankového sektora bankovým odvodom vo výške 0,4 % z pasív očistených o vlastné zdroje je neprimerane vysoké tak v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ, ako aj v porovnaní so zaťažením iných podnikateľských subjektov pôsobiacich na Slovensku.

Hlavným negatívom slovenského bankového odvodu je rastúce riziko obmedzovania úverovania pre niektoré skupiny klientov (napr. rizikovejšie firmy), v dôsledku oslabenia rastu vlastného kapitálu. Niektorým bankám dokonca vplyvom zvýšeného odvodu vzniká strata, v dôsledku čoho sa znižuje hodnota vlastného kapitálu a aj úverová kapacita daných inštitúcií. Tento fakt tak bude mať okamžitý negatívny vplyv na ponuku úverov a konkurenciu.

Čo hovoria o slovenskom bankovom odvode iné subjekty
  • “Aktuálny návrh (zákona o bankovom odvode) znižuje atraktivitu bankového sektora v SR a zvyšuje riziko straty záujmu materských bánk nielen posilňovať aktivity na Slovensku ale aj obmedzovať súčasné, tzv. deleveraging.“ (NBS, 31.05.2012).
  • „Konštatujeme, že uhradenie odvodu negatívne ovplyvní kapitálovú primeranosť bánk, čo prinúti banky ku konzervatívnejšiemu poskytovaniu úverov podnikateľom. Posunutím hranice akceptovaného rizika pri poskytovaní úverov sa zníži objem poskytovaných úverov čo spôsobí spomalenie hospodárskeho rastu“ (Ministerstvo hospodárstva, 31.05. 2012)
  • … bankový odvod by mohol odradzovať od finančného sprostredkovania (Medzinárodný menový fond, 29.05.2012)
  • „…Moody’s je presvedčená, že v dôsledku vonkajších ako aj domácich ekonomických faktorov ako je …..banková daň … , bude ziskovosť (slovenských) bánk klesať.“ (Moody’s, 27.03. 2012)
  • „Špecifickým rizikom môže byť zvýšenie osobitného bankového odvodu, čo by sa mohlo negatívne prejaviť na ziskovosti bánk a následne aj na ich schopnosti posilňovať kapitálovú pozíciu..“. (NBS, 26.01. 2012)

Zisk bánk v súčasnosti predstavuje jediný zdroj zvyšovania vlastného kapitálu banky, ktorý je nevyhnutný pre rast úverovania. Len za posledné 4 roky viac ako polovica zisku sektora ostala na Slovensku a smerovala práve do vlastného kapitálu na podporu úverov pre obyvateľov a firmy. Aj vďaka nerozdeleným ziskom bánk objem úverov pre obyvateľstvo a podniky od začiatku krízy neklesal ale naopak vzrástol o viac ako 18% na 5,3 mld. EUR, čím výrazne prispel k ekonomickému rastu a zmierneniu dopadov hospodárskej krízy. Pre porovnanie za to isté obdobie objem úverov v eurozóne stúpol len o 2,5% (pričom v prípade podnikom dokonca klesol o 2,2%).

Navyše vďaka zvyšovaniu nerozdeleného zisku slovenský bankový sektor patrí medzi najstabilnejšie v Európe. Celková primeranosť najkvalitnejšieho vlastného kapitálu sa dnes na Slovensku v priemere pohybuje na úrovni 12,39%, pričom banky v Európe podľa aktuálnych pravidiel musia tento ukazovateľ navýšiť do konca júna z úrovne 4% na 9%. Vďaka tomu sa tak slovenské firmy a obyvateľstvo, na rozdiel od niektorých európskych krajín, vyhlo obmedzovaniu úverovania (tzv. deleveraging).

Aká by mala byť výška bankového odvodu?
  • V júni 2012 Európska komisia (EK) predstavila návrh smernice o krízovom riadení bánk(viď poznámka 1), ktorej súčasťou je aj vytvorenie národných bankových stabilizačných fondov. Tie sa majú byť financované prostredníctvom príspevkov bánk – bankových odvodov. EK vo svojom návrhu smernici stanovuje minimálnu výšku stabilizačného fondu (resolution fund) na úrovni 1% z výšky poistených vkladov, ktorá musí byť dosiahnutá do 10 rokov od transpozície smernice (t.j. do roku 2025). Zároveň existuje možnosť za istých podmienok túto lehotu predlžiť o dodatočné 4 roky.
  • Pri súčasnej výške bankového odvodu, Slovensko dosiahne úroveň požadovanú EK do konca roka 2013, t.j. rok pred predpokladanou účinnosťou smernice.
  • Podľa tohto návrhu EK by sa výška bankového odvodu mala na Slovensku pohybovať na úrovni 0,05% z objemu pasív znížených o vlastné imanie (t.j. mala by byť 8‐krát nižšia ako je dnes navrhovaná úroveň sadzby).

Autor je analytik Slovenskej bankovej asociácie, ilustračné foto: sxc.hu.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *