Nedeľa 19. mája. Meniny má Gertrúda

Nemal by každý, kto chce ísť do politiky, byť najprv drobným podnikateľom? (Zrkadlo uplynulého mesiaca)

Hlavnou témou na Slovensku je naďalej populizmus a naň naviazaná ľudská, ak už nechcem priamo povedať, že hlúposť, tak aspoň jemne napíšem, že naivita. Aj v apríli sme si  populizmu užili viac ako dosť a jeho živnou pôdou je absencia riadne vykryštalizovanej ľavice a pravice. Prvý máj ako Sviatok práce je toho dôkazom a šéfka Medzinárodného menového fondu prosí politikov, aby neškodili ekonomike.

Pôvodne som sa chcel v tomto komentári venovať viac zahraničným udalostiam, najmä však vyhliadkam na to že obchodné vojny na frontovej línii USA – Čína sa zrejme už čoskoro môžu skončiť.. Napokon najvyšší predstavitelia socialistickej, rozumej: kapitalisticko – komunistickej Číny už deklarovali, že to čo Američanom najviac prekáža (priemyselná špionáž, bezbrehé kopírovanie, nerešpektovanie patentového a autorského práva, potláčanie ľudských práv) sa v najľudnatejšej krajine vraj postupne dáva do poriadku.

A tak sa predpokladá, že širokopásmové vzťahy medzi dvomi najväčšími ekonomikami budú už zanedlho výrazne ovplyvňovať takmer všetko dianie na svetových trhoch.

Téme Číny sa počas uplynulého mesiaca viackrát venovali kolegovia z českého i slovenského vydania portálu Investujeme, nechcem to opakovať a tak sa tentoraz výlučne zameriam na domáce udalosti. Tu len dám odkazy aspoň na niekoľko zaujímavých materiálov s čínskou tematikou:

Prečo som so susedmi nepil víno?

Z domácich udalosti najväčší rozruch vzbudilo populistické a až priveľmi nezodpovedné zastropovanie dôchodkového veku. Pamätám si deň, kedy bol tesnou väčšinou hlasov schválený ústavný zákon o odchode do dôchodku vo veku 64 rokov a expremiér Fico v televíii sršal radosťou. Mnohí občania v ten večer oslavovali s fľašou vína (aj moji susedia), v presvedčení, že nebudú musieť pracovať donekonečna.

Nepil som so susedmi to víno a nezdieľal som s nimi ich radosť, ale na strane druhej som nechcel byť taká sviňa, že by som im hneď povedal na rovinu, že zase raz hlúpo naleteli politikom.

Vec sa má totiž, že zastropovaním dôchodkového veku, ktoré navonok síce znie ľudomilne, sa  výrazne rozrastie armáda dôchodcov a balík peňazí určený na penzie sa bude deliť medzi viac ľudí.

A na ten balík bude pracovať menej ľudí v produktívnom veku čiže to nakoniec tak či tak povedie k výraznému zníženiu dôchodkov. A čo je ešte horšie je to, že na ten hnusný populizmus najviac doplatia ženy – matky!!!

Druhá „perlička“ je z dielne politika, ktorému sa v populizme podarilo predbehnúť aj expremiéra Fica. Je ním predseda národniarov Andrej Danko, ktorému výdatne pomáha spolustraníčka, ministerka pôdohospodárstva Matečná.

Vymysleli a presadili zákon o osobitnom odvode len pre zahraničné obchodné reťazce. Ten zákon však porušuje iné zákony a tak po kritike opozície a nevôli za strany EÚ sám Danko urýchlene vypracoval zákon, ktorým kritizovaný zákon stiahol.

Ministerska Matečná na to začala srdcervúco vyplakávať ako nám EÚ škodí! „Som zhrozená, že Európska komisia si dovolí ponížiť Národnú radu SR,“ ujúkala.

Kollárovo hnutie  Sme rodina ale upozornilo, že tento zákon je nekompatibilný s pravidlami voľného obchodu a že celý cirkus nie je ničím iným, len prejavom absolútnej neschopnosti ministerky Matečnej.😂

Danko medzitým viackrát opakovane zdôraznil, že naďalej bude bojovať za to, aby obchody na Slovensku v prevažnej miere predávali len slovenské potraviny, lebo tie sú zdravé.

Ešte to ani nedohovoril a – vypukla kauza!

Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) nariadila stiahnuť z trhu bryndzu výrobcu zo Senice, pretože v nej pri náhodnej kontrole našla nebezpečnú baktériu Listéria monocytogenes, ktorá spôsobuje horúčkovité infekčné ochorenia. V priebehu toho istého  mesiaca inšpektori znova vykonali kontrolu bryndze u toho istého výrobcu a vo všetkých piatich kontrolovaných vzorkách znova našli nebezpečnú Listériu monocytogenes.

Šéfka Medzinárodného menového fondu (IMF) Christine Lagarde v celkom iných súvislostiach, so Slovenskom to priamo nesúvisí, vyzvala politikov po celom svete, aby neškodili ekonomike. „Nespôsobujte škody,“ prosila.

Bohuprisám, tá ženská má často pravdu!!!

Najobľúbenejšia téma bývalých komunistov

Máme za sebou už 1. máj, Sviatok práce a ja som ho patrične oslávil teda pracoval som – písal tento komentár, lebo aj písanie komentára (a vôbec každá novinárska činnosť!) je práca. Z časových a zdravotných dôvodov som tentoraz nechodil po uliciach tak ako to s kamarátom Mirom robievame na 1. mája už viac rokov.

A vždy keď zbadáme malé skupinky obstarožných zadubených chlapov – svojich rovesníkov alebo aj ešte trochu starších ako my dvaja, pristavíme sa pri nich a provokujeme. Najprv chvíľu počúvame ako s červenými zástavkami rukách spomínajú na staré zlaté časy, keď sme boli podriadení Moskve a život bol raj, no a nadávajú na dnešok, najmä však na pána prezidenta Andreja Kisku. Ten je najobľúbenejšou témou bývalých komunistov.

Potom tých zadubencov, ktorí si nevšimli, že od pádu socializmu v 89-tom uplynulo už 30 rokov, chvíľu provokujeme, a to až dovtedy kým niektorý, neraz aj hodne mladší odo mňa, sa začne vyhrážať, že keď mne zasranovi jednu je…, tak sa zoseriem!

O hokeji alebo o kostole?

Spomínam si, že keď som bol ôsmakom či deviatakom na základnej škole a učili sme sa, že 1. máj ako sviatok práce sa zaviedol v roku 1889 na pamiatku krvavého štrajku robotníkov v americkom Chicagu, tak sme nechápali prečo u nás musia všade visieť červené zástavy Sovietskeho zväzu, čo bolo – veľmi zjednodušene povedané – vtedajšie Rusko aj s okolitými krajinami, ktoré si podriadilo.

Nerozumeli sme tomu a raz sme sa o tom nahlas bavili. Začula to učiteľka, pristúpila k nám a veľmi ticho a decentne, ale dôrazne nám povedala, aby sme nič také nerozprávali, lebo to niekto môže začuť a budú z toho mať zle naši rodičia a na žiadne stredné školy sa nedostaneme!

Ale 1. máj nie je TERAZ u nás sviatkom. Otestoval som si to aj v utorok 30-teho apríla pred školou, keď som čakal na svoju 8-ročnú vnučku. Obďaleč postávali chlapci, odhadujem ôsmaci – deviataci, a bavili sa o hokeji a blížiacich sa majstrovstvách. Nedalo mi a tak som ich na chvíľku prerušil a opýtal sa, či vedia, aký bude sviatok?

Jeden z nich na mňa hlúpo pozrel, reku, čo sa zaujímam, a povedal: „Prvý máj? Neviem, čo to je presne. Možno nejaký cirkevný sviatok alebo také dačo, že treba ísť do kostola alebo…. Neviem. Hlavne, že sa nejde do školy!“

„Hej,“ hovorí na to druhý, „moja mama už dva dni nadáva, že zas budú zatvorené všetky obchody!“

Prvý máj ako Sviatok práce, na rozdiel od iných krajín, najmä tých na západ od nás, kde sa na masových mítingoch a demonštráciách bijú medzi sebou ľavičiari a pravičiari, nie je u nás žiadnym sviatkom. Dôvod je ten, že za 30 rokov od pádu socializmu sa u nás nevykryštalizovala ľavica a pravica, čo je, žiaľ, živná pôda pre populizmus, na ktorý všetci doplácame!

A na 1-májových mítingoch sa u nás nemá kto krvavo biť!

Dokonca ani Robert Fico ako šéf najsilnejšej politickej strany už v tomto roku neporiadal veľkolepé 1-májové stretnutia s tancujúcimi dôchodkyňami. Asi sa práve sťahoval z luxusného bytu v komplexe Bonaparte, no a sťahovanie sa je tiež práca!😢

Nielen v Európe, ale európske!

Prvý máj je ale u nás sviatkom inak, ako dátum vstupu Slovenska do EÚ a pri príležitosti 15. výročia sa väčšina predstaviteľov vládnej koalície i opozície zhodla v tom, že pre Slovensko je členstvo v Únii jednoznačne pozitívom.

Podľa poslanca Ľubomíra Petráka (Smer-SD ) už len samotný fakt, že sme členmi tohto širokého spoločenstva štátov, má významný podiel na raste nášho hospodárstva a životnej úrovne, aj podiel na raste investícií na Slovensku.

Poslanec Miroslav Beblavý (nezaradený): „Je dôvod oslavovať, pretože sme súčasťou najúspešnejšieho projektu na svete. Výzvou do ďalších rokov je najmä to, aby Slovensko nebolo len v Európe, ale aby bolo európske!“

Bude sa dať konečne voliť aj zo zahraničia?

Zaujalo ma, ako z prostredia najsilnejšej strany u nás čoraz hlasnejšie prenikajú na verejnosť hlasy, že by ju bolo treba čím skôr omladiť a dať priestor mladšej generácii. Rozumej: Strana by sa čím skôr mala zbaviť predsedu Fica.

Úplne nahlas to povedala napríklad europoslankyňa Monika Smolková. Podľa nej by mal prísť niekto mladší a jedným dychom spomenula premiéra Pellegriniho. Ten sa ale otázkam médií takticky vyhol s tým, že výmena šéfa nie je TERAZ pre Smer-SD aktuálna téma…

Smolková ale doplnila, že nedávne prezidentské voľby neprehral podpredseda EÚ Maroš Šefčovič kandidujúci za stranu Smer-SD, ale voľby prehrala samotná strana!

Nemá vraj dobré meno a parádne na to doplatila!😁

Nechajme ale prezidentské voľby, veď za rohom sú už ďalšie, teda voľby do europarlamentu.

Zaujalo ma, že ombudsmanka Mária Patakyová požiadala ministerku vnútra Sakovú (Smer-SD), aby jej rezort konečne pripravil legislatívu, podľa ktorej by aj obyvatelia Slovenska mohli voliť zo zahraničia, čo je vo väčšine vyspelých krajín bežné.

Rezort jej odpovedal v tom zmysle, že pracuje na novele zákona, ktorá by umožnila voliť zo zahraničia, a to konkrétne vo voľbách do Európskeho parlamentu a vo voľbách prezidenta SR. Ide však o rozsiahlu novelu a nebude to tak skoro… O voľbách do slovenského parlamentu však zo strany vnútra nepadlo ani slovo.

Myslím si, že v strane Smer-SD nie je veľký záujem umožniť voliť zo zahraničia. Dôvodov je viac a ja uvediem aspoň dva:

●●● Ženy cca od 25 do 65 rokov, ktoré z finačných dôvodov musia chodiť opatrovať starých ľudí do Rakúska, Nemecka atď., majú z vyspelého Slovenska takú radosť, že by Fica a jeho stranu aj tak nikdy nevolili.

●●● Druhým príkladom sú mladí ľudia, najmä teda tí, čo študujú na zahraničných vysokých školách. Väčšina z nich by Smer-SD nikdy nevolila, v strane to vedia a preto nie je žiaden záujem umožniť voliť zo zahraničia.

Vrátim sa ešte k europoslankyni Smolkovej. Zaujalo ma jej vyjadrenie ku kauze zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Smolková si totiž myslí, že Smer-SD by sa mal obyvateľom Slovenska ospravedlniť za tú vraždu, lebo aj keď ju priamo nezapríčinil, ale vytvoril prostredie, v ktorom mohli beztrestne konať tí, ktorí sú dnes z vraždy obvinení.

A ja už len pripomeniem, že Smolková bude ešte krátko europoslankyňou, no strana s ňou na iné významnejšie pozície už zrejme neráta.😋

Kacírska myšlienka namiesto prvomájovej pointy

Napadla mi taká myšlienka, či by nestálo za to prijať zákon, ktorý by striktne a bez výnimiek stanovil, že každý kto chce vstúpiť do vrcholovej politiky a zastávať významné funkcie v štáte (vrátane premiéra, ministrov, poslancov  parlamentu), by najprv povinne musel najmenej dva roky sa trápiť ako drobný podnikateľ, živnostník, resp. konateľ malej eseročky. Musel by mať aspoň jedného – dvoch zamestnancov a starať sa o nich a všetky náležitosti im riadne platiť z vlastného vrecka.

Musel by ako drobný podnikateľ niečo vydrieť, niečo reálne aj dokázať! Bez ohľadu na to, v akej oblasti by podnikal, to je šumifuk!

A tak by potom ako politik prisatý na verejné financie mal celkom iný pohľad na ich rozhadzovanie. A určite by nesľuboval toľko všelijakých sociálnych balíčkov a podobných hlúpostí, ktoré síce naoko znejú veľmi sladko a lákavo, no v reáli neuveriteľne gniavia ekonomiku a tým aj nás obyčajných radových občanov, ktorí žijeme len z toho, čo si sami (neraz aj krvopotne) zarobíme.

Ja viem, je to kacírska myšlienka dobrá tak akurát na osvieženie pri čítaní tohto komentára. Ale na 1. mája napadne človeka všeličo! Kadejaká hlúposť mu chodí po rozume.😋

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu (freeimages)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

five + three =