Pondelok 23. júla. Meniny má Oľga

Nemecko po voľbách: Kontinuita aj s novou koalíciou

V Nemecku je po voľbách, na ktoré čakala celá Európa. Ani nie tak preto, že by bol neistý výsledok, ale najmä preto, že nikto nechcel otvárať pred voľbami témy nepopulárne u voličov. Tie sa týkajú najmä budúceho usporiadania eurozóny, jej ďalšej integrácie a s tým súvisiacimi nutnými finančnými transfermi. 

V Nemecku bude nová koaličná vláda, ktorá bude zložená z únie CDU/CSU a SPD, resp. Zelených. CDU/CSU bude mať dominantné postavenie, no nový koaličný partner bude pravdepodobne presadzovať menej šetrenia na domácej pôde než predošlý partner FDP. SPD i Zelení budú o trocha ústretovejší voči požiadavkám Juhu na ďalšiu pomoc i pomalšiu reštrukturalizáciu. Treba však dodať, že pri sile CDU/CSU nenastane obrat, ale len malá odchýlka od doterajšieho azimutu a bude sa týkať viac domácej sociálnej politiky a politiky trhu práce než európskych otázok.

Najdôležitejšou európskou otázkou je postup zavádzania bankovej únie, kde sa podarilo urobiť prvý krok, keď dohľad nad najväčšími 130 bankami sa zveril Európskej centrálnej banke. Prvý krok je však len začiatok a najkomplikovanejšie otázky, ktoré sa týkajú spôsobov ako zaobchádzať s bankami v problémoch a predovšetkým ako financovať ich reštrukturalizáciu, resp. odškodniť klientov s chránenými vkladmi sú stále na stole. Ide najmä o to, či použiť ESM na záchranu bánk a problém celoeurópskeho fondu ochrany vkladov.

Nemecko nie je prívržencom ani jedného ani druhého a prevláda tam názor, ktorý voľby nezmenili, že vznik komplexnej bankovej únie bude vyžadovať zmeny na úrovni základných zmlúv a ich schválenie všetkými členskými štátmi. To je však dlhá a najmä neistá cesta. Otázkou je tiež, kto bude v dlhodobom horizonte regulovať a najmä dohliadať všetky európske banky, vrátane nemeckých sporiteľní, ktorých finančné zdravie je otázne. Stav európskych bánk posúdi rozsiahla previerka kvality aktív bánk, ktorá by sa mala uskutočniť v prvej polovici budúceho roka. Tá ukáže koľko kapitálu chýba, a potom bude treba povedať, kto a koľko zaplatí.

To nás prenáša k druhej kardinálnej európskej otázke, ako sa uskutoční a kto zaplatí obnovenie konkurencieschopnosti Juhu. Ten volá po akejsi novodobej verzii Marshallovho plánu, ktorého významnou súčasťou by bola aj rekapitalizácia bánk. Nemecko po voľbách sa bude snažiť podporiť rast a konkurencieschopnosť v týchto štátoch, najmä cestou vzdelávania, či podpory zamestnávania mladých ľudí.

Nedá sa však očakávať, že sa bude podieľať na financovaní veľkých, napr. infraštruktúrnych projektov na Juhu. Po voľbách je skôr pravdepodobné, že o niečo menej šetrenia v Nemecku môže napomôcť oživeniu Juhu. Ďalšia pomoc Grécku bude aj pri novej vláde (SPD má na toto podobný názor ako CDU/CSU) pravdepodobne podmienená pokračovaním reforiem a šetrenia, čo však Grécko odmieta.

Pre Slovensko je Nemecko najdôležitejší obchodný partner, nielen kvôli bilaterálnej obchodnej výmene a veľkému počtu nemeckých firiem aktívnych u nás, ale aj kvôli vplyvu na našich ďalších významných obchodných partnerov, ako sú Česká republika, Rakúsko, či Poľsko. Na Slovensko bude mať aj priamy dopad to, ako bude Nemecko po voľbách pristupovať k energetickej politike, obnoviteľným zdrojom energie a riešeniu problému vysokých cien elektrickej energie. To bola vážna volebná téma.

Bilaterálne slovensko-nemecké vzťahy budú určite aj po zmene vlády v Berlíne dobré ako doteraz. Pre Slovensko však najdôležitejšou otázkou po nemeckých voľbách je, či sa v Nemecku a v Európe podarí naštartovať ekonomický rast, ktorého náznaky sme videli v druhom štvrťroku tohto roku. Odpoveď po voľbách znie, že nebude žiadna náhla zmena, ale postupné kroky, ktoré pomaly zlepšia situáciu.

Autor je hlavný stratég Sberbank Slovensko

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *