Streda 17. január. Meniny má Bohdana

Neurofinancie – nová vedná disciplína, ktorá skúma investorov

Nášmu chápaniu toho, ako robíme finančné rozhodnutia v obrovskej miere pomáha stret a spojenie troch samostatných disciplín – ekonomiky, psychológie a neurovedy. Vznikla tak nová disciplína – neurofinanie, ktorá skúma činnosť mozgu pri investičných rozhodnutiach. Odhaľuje napríklad to, že človek je menej ostražitý v prípade pozitívnych skúseností, alebo že sa snaží vyhnúť ľútosti z premárnených príležitostí. 

Výskumníci v týchto troch oblastiach spoločne umožnili rozvoje novej vednej disciplíne – neurofinancie. Táto oblasť si požičiava nástroje a poznatky neurovedy a informuje o súvislosti medzi mozgovou činnosťou a finančným rozhodovaním.

Neuroscience urobila za posledných dvadsať rokov obrovské pokroky. Teraz rozumieme základným štruktúram mozgu a vieme zaznamenávať elektrické signály z mozgových buniek alebo sietí buniek. Funkčné zobrazovacie technológie (funkčná magnetická rezonancia – fMRI) nám umožňujú monitorovať mozgovú činnosť. Môžeme tak sledovať, ktoré časti mozgu sa ’rozsvietia’, keď ľudia robia finančné rozhodnutia. 

Už vieme, že ľudský mozog je jednou z najkomplexnejších vecí, aké boli kedy vo vesmíre nájdené:

  • Priemerný ľudský mozog váži približne 3 libry, resp. 1,4 kg. 
  • Tvorí ho asi sto miliárd neurónov (‘mozgových buniek’). 
  • Každý jeden neurón je tak komplexný ako samostatné mesto, je nositeľom mapy nášho celého genómu a zodpovedá za prepravu a pohyb miliónov proteínov. 
  • Neuróny môžu vyslať signál 5–50 krát za sekundu; sú spojené tak husto, že v mozgu máme 1000 biliónov prepojení (alebo synapsií). 
  • Zložitosť týchto neurónových sietí ešte len začíname rozmotávať a chápať. 
  • Väčšina z cca. 25 000 génov v ľudskom genóme sa prejavuje práve prostredníctvom mozgu. 

Dva kognitívne systémy

Psychológovia rozdeľujú naše kognitívne myslenie do dvoch rôznych systémov. Nevedomý, rýchlo mysliaci „Systém 1“ funguje nepretržite, kým vedomá, pomaly mysliaca, rozhodovacia myseľ „Systému 2“ funguje ako akási chodba k zvyšnej časti mozgu. Veľká časť nervovej aktivity mozgu sa odohráva bez toho, aby sme si to plne uvedomovali.

V skutočnosti vedomá myseľ sa často môže postaviť do cesty veciam, ktoré naša podvedomá myseľ chce vykonať. Je to intuitívne pre mnohých športovcov alebo hudobníkov, ktorí nejaký pohyb trénujú alebo nacvičujú, až kým sa zautomatizuje. Či už ide o tenisové podanie, golfový švih alebo hru na hudobnom nástroji. 

Cestou najľahšieho odporu

“Rýchlo mysliaci mozog systému 1 je nemilosrdne efektívny – takmer vždy ide cestou najmenšieho odporu. Napríklad, ak naozaj chcete jedlo, pôjdete ho hľadať aj na úkor ostatných činností. Toto bola veľmi prínosná evolučná vlastnosť našich predkov. Avšak pri investovaní je uprednostnenie cesty najmenšieho odporu zvyčajne oveľa menej užitočné,” vysvetľuje Nick Amet, Vedúci oddelenia Korporátnej a investičnej komunikácie spoločnosti Fidelity International.

Úlohou vedomého, počítajúceho mozgu v systéme 2 je tlačiť veci ďalej a vyťažiť čo najviac z podvedomého mozgu. Jedným zo spôsobov ako zísť z cesty najmenšieho odporu, je predpokladať, že pri probléme existuje veľa správnych riešení, nie len jedno. Ak predpokladáme, že existuje len jedna možnosť, nabáda to podvedomie, aby skratkou preskočilo rovno na „riešenie“, avšak v komplikovaných a neistých situáciách to nemusí byť tá správna reakcia. “Pri investovaní to znamená premýšľať o celej škále potenciálnych budúcich scenárov a nie pokus o naviazanie investičnej stratégie na jeden pevný bod,” pokračuje N. Amet.

Kde končí racionalita?

Klasická finančná teória bola postavená na predpoklade, že investori sú vždy úplne racionálni, ale tento model nevysvetlil mnoho nezvyčajných cenových výkyvov, ktoré vidíme na finančných trhoch. Východiskovým bodom behaviorálnych financií je zistenie, že investori nie sú v praxi vždy racionálni, čo potvrdili aj pokusy neurovedy.

“Ekonómovia sa v súčasnosti zhodujú, že racionalita investorov je len obmedzená,” hovorí N. Amet. “To znamená, že schopnosť racionálneho myslenia investorov je limitovaná informáciami, ktoré majú k dispozícii, kognitívnou schopnosťou ich mysle rozhodovať sa, náročnosťou rozhodnutia, ako aj množstvom času, kedy sa treba rozhodnúť. Vzhľadom na tieto obmedzenia sme náchylní robiť kognitívne skratky.”

Neurofinancie ako veda

Experimenty v oblasti Neurofinancií pomáhajú výskumným pracovníkom pochopiť, aké úlohy zohrávajú jednotlivé časti mozgu pri rôznych úlohách. Napríklad, v roku 2005 Camelia Kuhnen a Brian Knutson použili funkčné zobrazovanie mozgov ľudí, ktorí museli urobiť finančné rozhodnutia ohľadom dvoch akcií a jedného dlhopisu.(1) Ich výskum ukázal, že niektoré časti mozgu (hlavne nucleus accumbens) sa aktivujú v očakávaní odmeny (rozumej investičný zisk), zatiaľ čo iné časti mozgu (hlavne insula) reagujú na negatívne stimuly, ako napr. očakávanie bolesti (t.j. investičné straty).

Zobrazovanie sa tiež použilo na potvrdenie domnienky, že finančné rozhodnutia sa často robia na báze emócií. Výskum potvrdzuje, že rozhodnutia, ktoré ľudia robia, sú ovplyvnené predchádzajúcimi skúsenosťami a sú viazané na určitú dráhu. Zobrazovací výskum potvrdzuje, že existuje túžba zapájať sa do činností s väčším rizikom v prípade, ak tomu predchádzali zisky. Dokazuje to zvýšená aktivita v centrách nálady v mozgu a zníženie aktivity súvisiacej s uvažovaním a reflexiou.

V experimente, ktorý realizovali Trujillo a Knutson, ukázali skupine subjektov buď veselú, vystrašenú alebo nahnevanú fotografiu ľudskej tváre. Subjekty, ktorým ukázali šťastnú tvár, vykázali až o 30 percent vyššiu toleranciu rizika. Zaujímavé je, že nahnevané alebo vystrašené tvár podnietili subjekt, aby si vybrali ‘bezpečnú možnosť’.(2) Tieto prekvapujúce výsledky naznačujú, že naše emocionálne rozpoloženie môže mať oveľa väčší vplyv na naše finančné rozhodovanie, ako by si mnohí z nás mohli pripustiť.

Snaha vyvarovať sa ľútosti

Nick Amet z Fidelity hovorí, “v mnohých situáciách reálneho života nevidíme informácie o dôsledkoch našich možností, ktoré sme si nevybrali, čo je dobre. No pokiaľ ide o finančné trhy, to až také dobré nie je. Táto informácia je nielenže známa, ale je široko dostupná – investície, ktoré sme mohli urobiť na nás zvyčajne pozerajú vždy, keď sa pozrieme na finančné správy. Pozrite, aké ste mohli mať zisky!” Navyše vieme, že prefrontálny kortex je oblasťou mozgu, ktorá sa podieľa na hodnotení našich rozhodnutí a dopad týchto rozhodnutí môže vyvolať silné emócie. 

Neurobiológ Antonio Damasio uskutočnil niekoľko štúdií o tom, aká je súvislosť nášho rozhodovacieho procesu a rôznych emočných procesov v mozgu. Damasio zistil, že  iná mozgová činnosť prebieha pri ľútosti a iná napríklad pri sklamaní. Ľútosť je emócia, ktorú pociťujeme, keď máme možnosť porovnať to, čo sme dosiahli a čo sme dosiahnuť mohli. Sklamanie je odlišné. Je to emócia, ktorú pociťujeme, keď sme nespokojní s dosiahnutými výsledkami bez toho, aby sme skutočne vedeli, čo by sa bolo stalo, keby sme boli konali inak. Pocity ľútosti zvyčajne pretrvávajú dlhšie.

Zaujímavým zistením bolo to, že len ľútosť vyvoláva výraznú aktivitu orbitofronálneho kortexu. A množstvo nervovej aktivity spojenej s ľútosťou závisí od rozdielu medzi dosiahnutými a nedosiahnutými ziskami. Takže ak ste pri investovaní uprednostnili jeden akciový trh pred druhým, a tomu druhému sa darí lepšie, budete mať pocit ľútosti úmerný ziskom, ktoré by mohla dosiahnuť vaša alternatívna možnosť.

Čo nám z toho vyplýva? Môžete povedať, že pociťovať ľútosť je ľudsky prirodzené. Áno je, a nemuselo by dôjsť k žiadnym chybám, no to, čo urobíte následne, rozhodne o tom, či spadnete do pasce behaviorálneho investovania.

„Poddávate sa emócii ľútosti a predáte len po pár mesiacoch investície, pri výbere ktorej ste strávili veľa času, aby ste mohli investovať do alternatívnej možnosti, pri ktorej sa vám zdá, že sa jej darí lepšie? Keď vezmeme do úvahy, že cieľom je dosiahnuť dobrú návratnosť investície za rozumné časové obdobie, predstava, že zutekáte, hneď ako sa alternatívnej možnosti začne dariť lepšie, takmer zaručuje, že po uzatvorení obchodu budete zaostávať,” tvrdí N. Amet. Táto stratégia vyhýbania sa ľútosti je odsúdená na neúspech – v oblasti investícií je to porovnateľné so situáciou, keď pes naháňa svoj vlastný chvost. 

Táto fáza si vyžaduje disciplínu a trpezlivosť – nie je na mieste pochybovať o sebe samotnom alebo sa poddať ceste najmenšieho odporu. Nejaký čas trvá, kým sa dobré rozhodnutie premení na skvelé rozhodnutie. Oblasť neurofinancií rozhodne obohacuje naše chápanie úlohy mozgu pri rozhodovaní. Úspešné investovanie jednoducho však vyžaduje oveľa viac. Ako povedal Warren Buffet “Úspech investovania nesúvisí s IQ. Stačí bežná miera inteligencie. To, čo potrebujete, je temperament, ktorý ovládne nutkanie, ktoré iných ľudí dostáva do ťažkostí.”


1. Kuhnen, Camelia M., and Knutson, Brian (2005). ‘The Neural Basis of Financial Risk Taking’, Neuron Vol 47, 763–770, September 2005.
2. Trujillo, J., B. Knutson, M. P. Paulus, P. Winkielman (2006). “Taking Gambles at Face Value: Effects of Emotional Expressions on Risky Decisions.” pracovný dokument http://www.gsb.stanford.edu/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *