Piatok 20. októbra. Meniny má Vendelín

Nikdy doteraz nemalo Fincentrum taký drive, ako po tomto lete

Finančno-sprostredkovateľská spoločnosť Fincentrum prešla v lete tohto roka náročným obdobím, keď sa istá časť jej sprostredkovateľov rozhodla odísť. Napriek tomu si generálny riaditeľ firmy Petr Stuchlík nesťažuje. Hovorí, že firma získala v lete nový drive.

  • Fincentrum prešlo za uplynulé dva mesiace asi najťažším obdobím počas svojho doterajšieho pôsobenia na Slovensku. Ako toto obdobie hodnotíte?

Nepovedal by som najťažším, ale ľudsky asi najúnavnejším obdobím. Zažili sme prvý polrok, ktorý bol vďaka hypotekárnemu boomu na jednej strane rekordný, čo do obratu, no na druhej strane mohol byť ešte silnejší. Dôvodom bolo to, že už v tej dobe na trhu kolovali rôzne zvesti a fámy o tom, kto a ako sa chce od nás odtrhnúť. Ako sa neskôr aj potvrdilo, už v tej dobe pripravovali vtedajší kolegovia, a bohužiaľ aj v spolupráci s vtedajším predsedom predstavenstva Milanom Repkom, odtrhnutie kusu Fincentra do ich novej firmy.

  • Takže o chystanom odchode časti Fincentra sa hovorilo už predtým?

Samozrejme, po trhu sa to šírilo. Ja som však samozrejme nemohol konať bez toho, aby som mal v rukách jasné dôkazy. Získal som ich až koncom prvého polroku.

  • Keď to už môžeme s odstupom času bilancovať, čo to Fincentru vzalo a prípadne dalo?

Jednoznačne nám to vzalo to, že odišla časť sprostredkovateľov. Bolo to zhruba 20 percent slovenskej produkcie. Ďalšou vecou je, že celá firma bola v tom čase veľmi znervóznená. Riaditelia všetkých úrovní zisťovali kto, s kým a podobne. Považujem za úspech, že často i na úkor svoje bežnej práce, sa im podarilo situáciu ustáť. To sú tie negatíva, ktoré sú našťastie len krátkodobé.

Pozitívne je to, že dnes už vieme, kto kde stojí a kto ako konal. Osobne mám veľkú radosť z nedávneho kongresu v Žiline, kde všetci územní a regionálni riaditelia prezentovali svoju jednotu. Nikdy doteraz nemalo Fincentrum na Slovensku takú energiu, drive a jednotiacu myšlienku ako dnes.

  • Ste teda i napriek tomu, čo sa stalo, optimistom?

Áno, pri pohľade do budúcnosti určite. Prišli sme síce o objem produkcie v hodnote jednoročného rastu, ale na druhej strane je firma naštartovaná tak, že tento objem podľa mňa dobehneme v priebehu krátkej doby.

Prešli sme si akousi katarziou. Musíme si uznať, že slovenské Fincentrum žilo v posledných dvoch, troch rokoch z podstaty, síce veľmi dobre, ale stále len z podstaty. Z Milana Repku som už roky cítil únavu a vyhorenie. Táto katarzia pomohla k tomu, že firma získala dynamiku, ktorú v predchádzajúcich rokoch stratila.

  • Spoločnosť ale napriek tomu vykazovala nárasty, ktoré by jej konkurencia mohla závidieť.

Áno, je tie nárasty boli slušné, no v zásade nič nového sme nevideli. Musím povedať, že posledné mesiace centrála nefungovala na sto percent. Z Prahy som nemal šancu to zistiť, a ani by ma to nenapadlo, ale generálny riaditeľ napríklad nerobil žiadne porady. Dokazuje to, že centrála žila z podstaty a ja osobne si myslím, že to bol v posledných mesiacoch zlý úmysel.

Je to však už za nami. Vďaka ozdravnému procesu centrála skvelo ožila, za čo chcem kolegom veľmi poďakovať. Za posledné dva mesiace sa tam urobilo viac práce ako za posledné dva roky.

  • Ešte sa vrátim k bývalému vedeniu, vyvíja sa už nejakým smerom vyšetrovanie, ktoré ste naznačovali?

Áno, všetko smeruje k tomu, aby spravodlivosti bolo učinené zadosť. To je však všetko, čo k tomu môžem v tejto chvíli povedať.

  • Na kongrese v Žiline boli prezentované viaceré nástroje a novinky, ktoré by mohli sprostredkovateľom Fincentra pomôcť. Ktoré považujete za najdôležitejšie?

Áno, noviniek bolo niekoľko. Fincentrum napríklad ako prvá spoločnosť v našej branži v regióne strednej Európy implementuje globálny CRM systém Sugar. Za najdôležitejšie, ale považujem niečo iné. Nie je to konkrétny nástroj, ale to, že sa vedenie siete, teda územní a regionálni riaditelia, dokázali zjednotiť a povedať si, ktorým smerom pôjdeme a mať na veci spoločný názor. To skôr nebolo možné. V tomto smere letná katarzia Fincentru veľmi prospela.

  • Aktuálne sa trh finančného sprostredkovania vezie na hypotekárnom boome. Aký očakávate ďalší vývoj?

Prieskum, ktorý sme si dali pred časom urobiť nezávislej agentúre, nám ukázal, že Slováci sa často zadlžujú až na hranicu svojich možností. Nezostáva im potom dostatok prostriedkov na tvorbu rezerv, prípadne iné výdavky. Takže aj, keby došlo k pribrzdeniu pri hypotékach, nebral by som to tragicky.

Navyše nie je dôvod báť sa konca hypotekárneho boomu. Ak si totiž dnes klienti prednostne financujú bývanie, menej sú ochotní riešiť iné zložky osobných financií. Odkladajú ich kvôli bývaniu, pretože to je tak dostupné, že má prioritu.

No vo chvíli, keď hypotekárny boom opadne, klienti, ako aj poradcovia, budú mať priestor venovať sa niečomu inému. Príkladom môže byť situácia v Českej republike, keď v roku 2013 skončil štátom podporovaný produkt penzijného pripoistenia. Bolo to pre nás ťažké obdobie, dnes je zabezpečenie na starobu dokonca silnejšie ako predtým.

Táto potreba totiž ani napriek stroskotaniu dôchodkovej reformy u ľudí neskončila, len namiesto obľúbeného penzijného pripoistenia dnes väčšina Čechov pravidelne investuje. Podobný vývoj teda očakávam i na Slovensku, vo chvíli keď skončí hypotekárny boom. Možno to pomôže poisťovniam, určite však očakávam rozvoj investícií.

  • Časť populácie si však stále myslí, že sa o nich postará štát. Môže sa to podľa vás v dohľadnej dobe zmeniť?

V tomto som, po pravde, dosť skeptický. Je to kultúrna záležitosť. To, že sa o nás postará štát, je v nás hlboko zakorenené a tie korenie nesiahajú len do komunizmu. Základy položila už Rakúsko-uhorská monarchia, najmä tá jej západná časť. Málokto si dnes uvedomuje, že všetky nástroje úrazového alebo dôchodkového zabezpečenia siahajú až k Bismarcovi alebo k Franz Jozefovi. To sú produkty 19teho storočia. Je to v nás. Prerod v myslení je otázka generácií.

Nemám pocit, že generácia, ktorá sa rodí teraz, alebo v čase po revolúcii, je v tomto smere nejako zodpovednejšia. To sú kultúrne stereotypy.

A pravda je taká, že štát sa o väčšinu populácie bude musieť postarať. V takej chvíli môžu prísť zo strany politikov na rad i zúfalé kroky. Môžeme teda byť svedkami toho, že štát si zoberie to, čo svedomití nasporili.

Aj v Európe sme nedávno videli, ako sa dajú znárodniť i dôchodkové úspory. Beriem to tak, že keď má politik pred sebou masy hladových občanov, musí ich nasýtiť. Po pravde im to nemám za zlé, je to ich práca. Ale je to samozrejme morálny hazard, taká je však spoločnosť, v ktorej žijeme.

Aj napriek tomu si stále myslím, že pre jednotlivca je lepšie, keď je zodpovedný, a vie si plánovať budúcnosť, ako keď je nezodpovedný a žije od výplaty k výplate. Štát vás možno nenechá zomrieť od hladu, ale nič viac.

  • Čo si myslíte o slovenských regulačných orgánoch? Ako sa Vám s nimi spolupracuje?

Myslím si, že majú jedinú smolu a to, že legislatívny proces končí v parlamente. To čo vyprodukuje ministerstvo financií a NBS väčšinou dáva zmysel. Sú to racionálne návrhy. Pokiaľ však ide o finálne znenie, je to horšie. Najlepšie sme to videli pri zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorý mal jednoducho smolu, že sa schvaľoval pár dní pred voľbami.

Čo sa týka NBS, myslím si, že má v Európe dobré meno a funguje dobre. No ak mám byť úplne úprimný, myslím si, že vo výkone dohľadu je banka trochu arogantná. Vo svojom živote som sa už stretol s niekoľkými regulátormi v rámci EU, no vo výkone dohľadu NBS často vidím, niečo také ako: Som úradníčka a kto je viac. To je bohužiaľ asi tiež kultúrna záležitosť. Myslím si, že je to nepochopenie úlohy, ktorú úradníci majú mať.

  • Národná banka Slovenska hovorí stále častejšie o sprísňovaní úverových štandardov. Ministerstvo financií okrem toho chystá viacero opatrení v smere tvrdších podmienok trhu finančných služieb. Čo si o tom myslíte?

Som tu trochu rozpoltený. Chápem, že regulátor chce zasiahnuť, pretože ľudia sa príliš zadlžujú, a nakoniec i náš výskum to potvrdil. Na druhej strane, ak centrálna banka zníži LTV, klienti si musia vziať drahšie doplnkové financovanie. U niektorých bánk som zaznamenal dokonca radosť z toho, že hypotéky, ktoré budú môcť poskytovať v menšej výške, budú dopĺňať drahším spotrebným úverom, hoci len v rámci finančnej skupiny.

  • V ČR nedávno skončila dlhú dobu trvajúca verejná diskusia o regulácií provízií za predaj poistenia. Nedošlo nakoniec k obmedzeniu jej výšky, ale jej storno bude od 1. decembra tohto roku najmenej päťročné. Myslíte, že sa podobným smerom uberie i Slovensko?

Myslím si, že na Slovensku k tomu príde do roka a do dňa. Ukázalo sa, že české ministerstvo financií pod vedením Andreja Babiša a ČNB sú rozumné a nechcú zavádzať cenovú reguláciu. Obmedzovanie cien patrí do komunizmu. Je to rozhodnutie úradníka, ktoré síce môže byť opreté o dobré úmysly, ale videli sme, kam to v komunizme viedlo. Trh v tomto nikto neprekoná.

Vo Veľkej Británii sa napríklad okrem toho ukázalo, že keď sa obmedzí provízne poradenstvo, tak chudobnejší ľudia nedostanú žiadny produkt. Na to, aby si zaplatili poradenstvo totiž nemajú a často je tak pre človeka lepšia drahšia životná poistka, ako žiadna. Štát by tým, že by obmedzil provízie, vytvoril tlak na sociálny systém, ktorý by sa musel o nepoistených ľudí starať.

  • Ako by ste porovnali konkurenčné prostredie na trhu finančného sprostredkovania na Slovensku a v Českej republike?

Musím povedať, že Slovensko je vo viacerých smeroch, napríklad v digitalizácií poisťovníctva, nie len voči Česku, ale aj iným európskym krajinám, oveľa ďalej.

Na druhej strane v niektorých oblastiach sa trh vyvíja s určitým oneskorením. Napríklad v oblasti broker poolov. Tie boli v ČR na vrchole v rokoch 2012 až 2014. Na Slovensku to tak bolo až minulý rok.

Dnes sa ukazuje, že v Česku je jediný životaschopný broker pool, ostatní ledva prežívajú. I tak je jeho ročný obrat menší ako napríklad Fincentra. Už dvojku musela kvôli trvalej strate kúpiť poisťovňa Aegon. Myslím si, že na Slovensku sa to bude vyvíjať veľmi podobne.

Táto forma podnikania je zdanlivo lákavá pretože ponúka vysoké provízie, ale tento model nie je dlhodobo životaschopný. V dobrých časoch to ustojíte, ale akonáhle príde horšie prostredie, alebo dôjde k nejakej zásadnej zmene v regulácii, celý broker pool pôjde do straty a do krachu. Okrem toho, poradcov je treba vzdelávať, podporovať a motivovať, na čo broker pooly jednoducho nemajú peniaze. Neponúkajú preto poradcom žiadnu budúcnosť. 

  • Ďakujem za rozhovor.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *