Piatok 18. októbra. Meniny má Lukáš

Nízke úroky nahrávajú dlžníkom a kto komu bude platiť za sex (Uplynulých 14 dní vo financiách očami komentátora)

Príde 30-ročný fešák Jano za susedkou Marou: „Dám ti 50 eur, ľahneš?“ Tá pozrie naňho a vraví: „Dobrá cena, sme dohodnutí. Ide sa na vec!“ Jano na to: „Ale dám ti len 45 eur.“ Mara reaguje nahnevane: „Prečo len štyridsaťpäť? Veď sme sa dohodli na päťdesiatich!“

Nadržaný mladík vzápätí spresní: “Správne by to malo byť tak, že ti zaplatím 50 eur a ty mi päť eur hneď vrátiš!”

“Ja ti mám za rozkoš vrátiť päť eur?! To prečo?”

“Lebo žijeme v ére záporných úrokových sadzieb,” vysvetlí.

“Tak potom to je niečo iné… Samozrejme, súhlasím!” nadšene hovorí Mara a začne sa hneď vyzliekať. A len tak na pol úst dodá:

“Dúfam, že tie sadzby nepôjdu ešte viac do záporu, lebo nakoniec to skončí tak, že ja tebe budem musieť platiť za sex.” Ako hovoria Česi, “Na každém šprochu je pravdy trochu.” Pravdou totiž je, že rozhodnutia centrálnych bánk, resp. ich snahy zvyšovať úrokové sadzby (americký Fed), či skôr ich znižovať (aj ďalej do záporu – napríklad ECB) sa stali mediálnou témou dňa. A už len čakám kedy sa začnú masovo šíriť vtipy o záporných úrokoch. Smejici se

➤➤ Predošlý pondelok bol štátny sviatok a pravidelný pondelkový komentár nevyšiel, takže teraz hodnotím dianie počas uplynulých dvoch týždňov. Atmosféru veľkonočného obdobia pokazili krvavé teroristické útoky v Bruseli, ale ako napísal analytik ČSOB Jan Čermák, reakcie finančných trhov v Európe na útoky boli až obdivuhodne pokojné – jedinou finančnou obeťou bola britská libra. Blíži sa referendum o vystúpení z EÚ a hoci sú dva názorové tábory nateraz vyrovnané, masa ešte nerozhodnutých Britov vidiac jeden teroristický atak za druhým priamo v srdci EÚ, sa možno prikloní k väčšej izolácii Británie. 

Chvíľa vzrušenia a nervozity a potom všetko po starom

Vrátim sa ale k nosnej téme a zdôrazním, že naďalej platí to, na čo už skôr upozornila analytička Markéta Šichtařová (Next Finance) konštatujúc, že záporné sadzby majú presne opačný efekt než centrálni bankári zamýšľajú – neprinútia ľudí prestať sporiť a začať viac utrácať, pretože normálny človek nie je mentálne vybavený na to, aby vložil peniaze do banky a o rok dostal v dôsledku záporných úrokov naspäť menej ako vložil. A ja som túto vec už viackrát vo svojich komentároch charakterizoval výrokom, že môj sused nie je až taký somár, ako si myslia centrálni bankári. Naozaj nie je taký chumaj, aby mi požičal 500 eur s tým, že mu vrátim len 495

➤➤ Ale ani medzi ctihodnými centrálnymi bankármi nepanuje zhoda v tom, či ďalšie zvyšovanie resp. naopak – ďalšie znižovanie sadzieb (aj hlbšie do záporu) je práve to, čo spasí svet a pomôže rozbehnúť ekonomiku.

V širokej verejnosti – v laickej, no čiastočne už aj odbornej – sa objavujú názory, že centrálni bankári sú len takí šašovia, ktorí radi na seba pútajú pozornosť a ukájajú sa, keď ich večer vidieť v televíznych správach. Aj keď ako komentátor som známy tým, že si nekladiem servítku pred ústa a často používam iróniu i sprosté výrazy, nestotožňujem sa s posmeškami na adresu centrálnych bankárov, hoci si myslím, že ich možnosti stimulovať ekonomiku sa nateraz úplne vyčerpali. Zdôrazním ale slovo nateraz.

V reáli je to momentálne tak: Pred tým, než zasadne centrálna banka, je chvíľu na finančných trhoch volatilita a nervozita (s potenciálom prerásť až za hranice šialenstva a paniky), no potom keď banka rozhodne o zmenách v monetárnej politike alebo ponechá sadzby na nezmenenej úrovni, kurzy sa nakrátko zatrasú, ale o pár hodín je všetko po starom. Akoby sa nič nebolo stalo. Je to len také divadlo, mediálny humbug!

Mám pocit, že ak by centrálne banky pravidelne nezasadali, nebolo by ani o čom písať!!! Podstatne väčší vplyv na globálnu ekonomiku majú ceny ropy, proti ktorým sú centrálni bankári bezmocní. Vysvetlím: Stačí ak ktorýsi arabský či ruský predstaviteľ kdesi-čosi nadhodí, že možno by sa mohla črtať akási dohoda o obmedzení produkcie v rámci kartelu OPEC i mimo neho, ceny hneď vyletia nahor. Stačí, že je to ničím nepodložená správa, len neformálna a nezáväzná zmienka vyslovená kdesi na chodníčku v parku

➤➤ Ceny ropy naozaj aktuálne najviac ovplyvňujú svetovú ekonomiku, samotné centrálne banky nemajú na ňu až taký silný vplyv, ako si to samé bohorovne namýšľajú. Mrkajici

Prvoaprílový žart korunného princa?

Aj z pohľadu slabnúceho vplyvu centrálnych bánk na reálnu ekonomiku sa počas uplynulých 14 dní v čase okolo Veľkej noci až príliš veľa nádejí vkladalo do plánovaného stretnutia producentov čierneho zlata, ktoré sa má uskutočniť 17. apríla v katarskej Dauhe. V piatok 1. apríla (nie nešlo o prvoaprílový žart) však prišlo kruté vytriezvenie: saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán povedal, že krajina zmrazí ťažbu iba vtedy, ak to urobia aj ostatní veľkí ropní producenti, čo niektoré krajiny už odmietli. Ako napríklad Irán, ktorý po zrušení sankcií ťažbu ropy naopak systematicky zvyšuje.

Hoci princ len zopakoval to, čo o saudskoarabskom postoji k možným dohodám o znížení ťažby je už dávno známe, v piatok po jeho čerstvom vyhlásení ceny čierneho zlata prudko padli – vymazali viactýždňové zisky a podvečer sa dostali až na úroveň 37,04 USD (americká ľahká ropa WTI), resp. 39,27 USD (severomorská ropná zmes Brent).

Radšej pod matrac než do banky!

Témou týchto dní sú ale nízke, resp. záporné úrokové sadzby. Niet na svete relevantného finančno-ekonomického média, ktoré by sa rôznorodým názorom na potrebu ich zvyšovania či znižovania s cieľom ochrániť svet pred možnou globálnou krízou, nevenovalo naplno. Ale všetky sa venovali aj tomu, že medzi centrálnymi bankármi nejestvuje nieže jednotný, ale ani len podobný názor na potrebné úpravy sadzieb – smerom nahor či nadol.

Trochu vzruchu, ale aj kus istoty a kus neistoty do toho všetkého vniesla šéfka amerického Fedu pani Janet L. Yellen. Jej utorkový prejav (29. marca) v Ekonomickom klube v New Yorku vyznel v tom duchu, že s ohľadom na globálne tlaky, ktoré môžu mať negatívny vplyv na US ekonomiku, centrálna banka počíta len s postupným a veľmi pomalým zvyšovaním úrokových sadzieb. Odôvodnila to aj faktom, že vzhľadom na nízke ceny ropy sa i naďalej ráta s tým, že tempo rastu spotrebiteľských cien v tomto roku zostane hlboko pod 2-percentným inflačným cieľom centrálnej banky a tak menový výbor (FOMC) bude pri nastavovaní menovej politiky postupovať nanajvýš opatrne. Cool

Vyjadrenie pani Janet okamžite dostalo pod tlak US dolár (oslabil vo všetkých hlavných menových pároch, k euru padol na najnižšie úrovne za takmer sedem týždňov), no akcie zareagovali na jej slová posilnením. Postoj niektorých členov FOMC je však veľmi odlišný od postoja pani Yellen a radi by videli, keby zvyšovanie sadzieb sa rozbehlo čo najrýchlejšie

Pripomeniem ale aj pnutie vo vedení ECB vyplývajúce z nejednotnosti názorov na význam a potrebu záporných úrokových sadzieb. Krídlo okolo nemeckého guvernéra Jensa Weidmanna už dlhšie kritizuje Maria Draghiho, sám Weidmann opakovane poukazuje na nezmyselnosť, resp. aj zbytočnosť negatívnych sadzieb. Pripomeniem dva jeho výroky či skôr varovania z posledných mesiacov.

➤➤ November 2015: „Čím dlhšie extrémne uvoľnená menová politika trvá, tým má menší účinok a tým viac rizík a vedľajších účinkov so sebou prináša… Nesmieme byť slepí k nebezpečenstvu, že vlády si zvyknú na nízke úrokové sadzby, čo môže zabrzdiť nevyhnutné reformy.”

➤➤ Február 2016: “Dôsledky dlhého obdobia lacných peňazí a nízkych úrokov sú príliš nebezpečné, aby ich bolo možné ignorovať. Nízke úroky prinášajú dlhodobé riziká a vedľajšie dôsledky, pred ktorými nemožno zatvárať oči… Obdobie nízkych úrokov narušuje zisky bánk a komplikuje snahu preniesť stimuly centrálnej banky na zákazníkov.”

Prezident ECB Mario Draghi názory Weidmannovcov viackrát odmietol a uvoľnenie menovej politiky dovysvetlil slovami, že záplava peňazí by mala podporiť konjunktúru a zvýšiť extrémne nízku infláciu, ktorá ohrozuje hospodársky vývoj.

Sme svedkami značnej nejednotnosti názorov ohľadom sadzieb, otázka ale stojí aj inak. Analytik Tatra banky Boris Fojtík si preto položil otázku Kam až, ako hlboko môžu klesnúť záporné úrokové sadzby? – konštatujúc, že to čo bolo pred pár rokmi fikciou, je dnes realitou. Dlžníci nemusia platiť úrok za to, že si požičajú, ale naopak dostanú zaplatené od veriteľov. Centrálne banky sa tak snažia rozbehnúť ekonomiku a obnoviť rast cien. Táto situácia však prináša so sebou veľa nových a neznámych následkov v správaní spotrebiteľov i bánk. Podľa prieskumu holandskej ING až 77 percent oslovených radšej svoje peniaze schová pod matrac než by malo doplácať na záporné úroky v bankách! Smutny

Zaujala ma úvaha Christophera Dembika z dánskej Saxo Bank, podľa ktorého sa ešte pred pár rokmi záporné úrokové sadzby zdali nepravdepodobnými. Dnes sú síce realitou, no napriek netradičným nástrojom používaným ECB je eurozóna naďalej uviaznutá vo vodách minimálnej inflácie a slabého ekonomického rastu. Núka sa preto otázka, prečo netlačiť peniaze a nedistribuovať ich do domácností priamo, keď to nefunguje cez banky? Alebo či nie radšej vyhadzovať peniaze z vrtuľníka?

Zdá sa to čudné a nepravdepodobné? Aj záporné úrokové sadzby ešte donedávna tak vyzerali… Vyplazly jazyk 

Podľa Dembika by takéto riešenie (rozdávanie peňazí priamo do domácností) mohlo pomôcť napríklad pri splatení či znížení dlhov. Pre dlžníkov by bol účinok okamžitý: zníženie či zmazanie dlhu, znovuzískanie spotrebiteľskej dôvery a zvýšenie kúpnej sily pre ďalšiu spotrebu. Ja si ale myslím, že by mala byť aj nejaká poistka, aby človek nemohol tie peniaze jednoducho zašiť do vankúša, lebo určite by takých bolo mnoho. Distribuovali by sa cez banky a použiť by sa dali len na splatenie dlhov či investície.

Keby ECB siahla po takomto nástroji, a neviem o aké balíky peňazí by išlo, určite by stálo za to poobzerať sa aj po možnosti investovať do diamantov – investičných kameňov či šperkov.  Až ma zamrazilo, keď som čítal, že 90 percent slovenských domácností má svoje úspory v bankách na účtoch s nízkym úročením a len štyri percentá domácností investujú do akcií, dlhopisov či podielových fondov. Uvidíme čo bude, až banky začnú uplatňovať záporné úroky voči svojim klientom. To bude slovenská kucapaca! V tom má pani Šichtařová pravdu. Zmateny

Čo zvýhodňuje dlžníkov? A príde kruté vytriezvenie?

Celá tá dišputa o záporných sadzbách a ďalších netradičných nástrojoch centrálnych bánk má jedného menovateľa: Dlžníci nemusia platiť úrok za to, že si požičajú, ale naopak dostanú zaplatené od veriteľov.

Na problém sa možno pozrieť aj z inej strany: Keďže nízke úrokové sadzby zvýhodňujú dlžníkov a poškodzujú veriteľov, podľa nemeckého ekonóma Daniela Grosa dochádza aj k úplne odlišným efektom opatrení jednotlivých centrálnych bánk. Rozdiely v efekte nízkych úrokových sadzieb totiž súvisia s pozíciami v platobnej bilancii – kým napríklad Spojené štáty a Británia dlhodobo operujú s deficitmi bežného účtu, eurozóna a ďalšie európské štáty operujú s prebytkami.

A keď sa vrátime k sexu medzi nadržaným Janom a jeho povoľnou susedkou Marou, ktorým som začal písať tento komentár, nie je mi celkom jasné kde je deficit a kde prebytok a už vôbec mi nie je jasné, až ako hlboko do záporu môžu klesnúť úrokové sadzby, inak a jednoduchšie povedané – kto komu bude nakoniec platiť za sex, či Jano Mare alebo Mara Janovi. Pravdou ale je, že opatrenia centrálnych bánk mnohí považujú za klamanie trhov. Alebo – ako upozornila Aura Invest Group – tieto opatrenia sú drogou pre hospodársky vývoj, drogou, ktorej nie je nikdy dosť, ba práve naopak – na udržanie súčasného stavu jej treba stále viac. Smutny

Len treba dávať pozor, aby po párty neprišlo kruté vytriezvenie. Nízke sadzby ani slabá mena totiž skutočnú hodnotu dlhodobo netvoria. Vytvárajú ju len produktívne firmy v zdravom podnikateľskom prostredí – svet vraj nepotrebuje Maria Draghiho, ale Tomáša Baťu.

➤➤ Keď som už citoval tých, čo spomenuli Baťu, tak namiesto obligátnej pesničkovej pointy z nekonečného oceánu svetovej muziky dnes zaradím krátku hudobno-pohybovú uputávku k inscenácii Městského divadla Zlín „Baťa Tomáš, živý“. V Zlíne (po väčšinu môjho života to bol Gottwaldov) som dávno nebol, inscenáciu z roku 2014 som nevidel, ale tá uputávka ma zaujala. Akoby tá hudba a ten javiskový pohyb s trochou baletu a trochou pantomímy dopovedali tému tohto komentára. Bez ohľadu na to, či ide o Baťu alebo hociktorého iného podnikateľa. Stojí za to si to pozrieť!

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu (freeimages).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *