Utorok 26. septembra. Meniny má Edita

Nobelista Phelps: Nedržte sa akademikov, biznis si nájde najlepšiu cestu

Držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu Edmund S. Phelps považuje silný nemecký export za zlyhanie inovatívnosti tamojšej ekonomiky. Ak by Nemecko bolo dosť inovatívne, tak by využívalo svoje zdroje na tvorbu kapitálu a investičné aktivity a nezostávalo by mu toľko zdrojov na export, uviedol počas návštevy Bratislavy. Slovákom odkazuje, že biznis si sám nájde cestu, ktorou sa uberať.

Čína je na dobrej ceste…

Popredný ekonóm hľadá impulzy k ekonomickému rastu v najľudnatejšej krajine sveta: „Všetci vieme, že Čína nastúpila veľmi dobrú cestu a je otázkou či využije svoje možnosti naplno, alebo na tejto ceste urobí niekoľko chybných krokov. Obávam sa však, že na západe a v západných krajinách to takto nie je. Je otázne, či budeme do budúcnosti schopní nájsť tú správnu cestu.“ Prekážkou rastu je strata inovatívnosť, čo si všimol už v 90-tych rokoch v Taliansku, riešením môže byť znovunastúpenie kapitalizmu: „Nie preto, že je efektívny a demokratický systém, ale aj preto, že je nevyhnutný pre inováciu a kreativitu, ak je k nim zvolený správny prístup. V Taliansku som tvrdil, že ekonómia môže znovu prekvitať, ak sa vytvoria zaujímavé pracovné miesta, ak sa obnoví kreativita, ak sa dá biznisu sloboda, ak si budeme biznis vážiť.“

Starý kontinent však podľa Phelpsa takýmto spôsobom neuvažuje: „Čo sa týka Európy, vôbec sa nezdá, že by chcela obnoviť svoju túžbu po inováciách, momentálne sa obávam aj o USA, pretože existujú dôkazy, že takisto upustilo od inovácií. Napríklad Bushova administratíva hovorila o mnohých veciach, ale nespomínala také slová ako biznis, inovácie, nespomínala nič z klasických základných hodnôt a životaschopnosti. Nič z tohto sme nepočuli z úst prezidenta Georga W. Busha a takisto ani za 8 rokov vládnutia prezidenta Billa Clintona. Myslím si, že nastal určitý úpadok v túžbe po inováciách v ekonomike.“

Príčiny problémov? Nie Čína, ale nedostatok inovatívnosti

Profesor Kolumbijskej univerzity nerozumie, prečo sa Európa vyhovára na Čínu ako na zdroj svojich problémov: „Pokiaľ viem, tak v Európe existujú tieto problémy už 20 rokov dozadu. Je naozaj nepochopiteľné, že Čína by mala byť zdrojom problémov v Európe. Európa by nemusela obviňovať Čínu a nezdôrazňovala by toľko škodenie zo strany Číny, ak by sa sama vrátila k vlastným zdrojom a inovatívnosti. Toto by spôsobilo oživenie investičných aktivít. Takisto by Nemecko nemuselo toľko exportovať, pretože často hovorím, že silný nemecký export je zlyhaním inovatívnosti nemeckej ekonomiky. Ak by Nemecko bolo dosť inovatívne, tak by využívalo svoje zdroje na tvorbu kapitálu a investičné aktivity a nezostávalo by im toľko zdrojov, aby ich mohli exportovať.“ Aj napriek tejto výhrade je Nemecko pozitívnym príkladom: „Napríklad Nemecko si nemá problém nájsť exportné trhy. Problém krajín ako Grécko, ktoré si nevedia nájsť odbytové trhy, je, že nemajú dostatočne vyvinuté prostriedky v ekonomike, nemajú podporu zo strany vlády.“

E. Phelps nevidí problém v podhodnotenom kurze čínskeho juanu: „Čo sa týka výmenných kurzov, je to určené mnohými faktormi. Nejde o to, čo robia centrálna banka v Číne alebo ECB. Ak by napríklad centrálna banka v Číne menu znehodnotila, mohlo by sa stať, že by podnikatelia zdvihli ceny a takisto aj mzdy, ktoré vyplácajú. Takže by sa neudialo žiadne skutočné znehodnotenie meny. Takisto, aj v opačnom prípade… Hovoril som s vysokými predstaviteľmi vlády v Pekingu o tom, že existuje skupina, ktorá pracuje na hľadaní spôsobov, ako zvýšiť dopyt v Číne. Je dôležité podčiarknuť dôležitosť štrukturálnych zmien, ktoré budú mať dopady na zhodnocovanie meny a stimulovať spotrebu ako takú.“

Z čínskeho rastu môžu profitovať aj európske krajiny: „Asi je lepšie, že Čína je rýchlorastúcou ekonomikou. Ak to zoberieme z pohľadu východnej a západnej Európy, čo sa týka zamestnanosti a odmeňovania plynúceho z ekonomického života, Čína nemôže byť záchranou, ak sa chcete zachrániť, tak to musíte urobiť sami.“

Aj pomoc z čínskeho rastu sa môže obrátiť, dokazuje to svetová kríza spôsobená spľasnutím realitnej bubliny v USA: „Rast v Číne ponúkol príležitosť západnému svetu. Pretože, keď Čína rástla a zvyšovala svoju produktivitu, sa to mohlo premietnuť znížením spotreby a zároveň zvýšením úspor.  Tieto úspory plynuli do tvorby domáceho kapitálu, ale časť z nich sa rozložila aj v rámci svetového kapitálu a to znižovalo úrokové sadzby. Napríklad na konci 90-tych rokov, keď sa zvyšovala dôležitosť Číny, tak sme mali v USA veľmi nízke úrokové sadzby aj vďaka šetreniu v Číne, možno to nebolo správne pochopené a v USA to viedlo k podpore vlastného bývania. Viedlo nás to na cestu, ktorá viedla ku katastrofe, ale nebola to vina Číny.“

Cesta pre Slovensko? Biznis si ju nájde…

V súvislosti s cestou rastu pre Slovensko sa E. Phelps odvolal na dielo ekonóma rakúskeho pôvodu F. H. Hayeka: „Ide o najlepšiu myšlienku, ktorú vyjadril – každý podnikateľ, ktorí je v centre diania vecí, má svoje špecifické znalosti, ktoré nemá nikto iný – takzvané know-how. Takéto poznatky slúžia ako podklady pre myšlienky, ktoré vedú k výskumu a experimentu. Preto by som vám neodporúčal, aby ste sa držali rád akademikov, pretože, biznis si nájde najlepšiu cestu, ktorou sa uberať, na základe vlastných jedinečných poznatkov.

Edmund S. Phelps

V roku 2006 získal cenu Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Významným spôsobom modifikoval model Phillipsovej krivky. Do modelu zahrnul novú premennú, ktorú označil ako očakávanie zamestnancov a zamestnávateľov na trhu. Touto úpravou modelu spochybnil kredibilitu pôvodnej hypotézy Phillipsovej krivky o nepriamo úmernom vzťahu medzi mierou inflácie a nezamestnanosťou. Jedna z najdôležitejších implikácií Phelpsovho rozšíreného modelu je, že súčasná očakávaná inflácia ovplyvňuje budúci vývoj inflácie a nezamestnanosti.

Na začiatku svojej kariéry sa Edmund Phelps dostal do povedomia vďaka skúmaniu zdrojov ekonomického rastu. Tieto výskumy uskutočnil v prvej polovici 60-tych rokov v Cowlesovej nadácii na univerzite v Yale. Od roku 1982 je profesorom na Kolumbijskej univerzite a riaditeľom Centra pre kapitalizmus a spoločnosti pri Kolumbijskej univerzite. Edmund Phelps sa narodil v roku 1933 v Evanstone.

Viac o Edmundovi S. Phelpsovi:

Foto:
Osobná stránka na podstránke Kolumbijskej univerzity .

Oplatí sa kopírovať stratégie úspešných investorov?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *