Pondelok 25. júna. Meniny má Tadeáš

Nová legislatíva skomplikovala finančným sprostredkovateľom život

Úprava slovenských zákonov, európske normy a smernice, ako aj inovované pravidlá na finančnom trhu. To všetko v roku 2018 spôsobilo, že pre finančných agentov ide o jeden z najprevratnejších medzníkov.

Náklad legislatívnych zmien

V tomto roku došlo doslova k smršti noviel, ktoré prinášajú zásadné zmeny naprieč celým finančným trhom.  Máme tu novelu zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, ktorá transponuje do zákona európsku Smernicu o distribúcii poistenia (IDD). Novelu zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách, ktorá rieši legislatívne prebratie Smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID II) vrátane ich delegovaných nariadení a regulačných technických predpisov.

Zmeny sa týkajú prakticky všetkých finančných inštitúcií. Bánk, poisťovní, dôchodkových správcovských poisťovní a samozrejme aj ich distribučných kanálov a finančných agentov.

„Zmien je neskutočne veľa a mnohé z nich prichádzajú s výraznou záťažou pre finančných sprostredkovateľov.  Očakávame vyššiu administratívnu záťaž, aby sa splnila  litera zákonov. predpokladá Oliver Borko, člen prezídia SASP.

Darina Huttová,  členka predstavenstva a generálna tajomníčka AFISP navyše dodáva: „Zvyšujúce sa nároky na distribúciu finančných produktov a distribučné kanály na Slovensku pritom nemajú paralelu v iných členských štátoch únie. Predstavujú záťaž ako pre agentov, tak aj pre samotných klientov.“

Otázne preto ostáva, či vyššia záťaž prinesie očakávané a deklarované zvyšovanie ochrany práv finančného spotrebiteľa. Výsledkom všetkých legislatívnych procesov je totiž jeden záver. Prísnejšie pravidlá. Tie sa nedotknú len finančných agentov, ale plynule sa prenášajú na samotných klientov.  To znamená poskytovanie obsiahlych predzmluvných informácií o finančnom produkte, čo zaťažuje prehnane aj klienta.

Zmeny vo finančnom sprostredkovaní budú finančne nákladné, väčší rozsah činnosti si bude vyžadovať aj zavedenie elektronických systémov, kvalitnej evidencie obchodov s dôrazom na plnenie povinností aj pri ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu.

„Pre všetkých distribútorov to znamená povinnosť viac sa vzdelávať, dávať klientom viac informácií, viac hodnotiť schopnosť klienta prijať kvalifikované rozhodnutie a nakoniec aj hodnotiť, či si klient kúpil vhodný produkt. Pre riadenie a administratívu distribúcie to znamená obrovský nárast práce a nákladov,“ hovorí Jozefína Žáková, generálna riaditeľka SLASPO.

Svetlé stránky, ale aj nepríjemné dôsledky

Pokiaľ ide o svetlé stránky legislatívneho balíčka D. Huttová sem radí napríklad zvyšovanie odbornej spôsobilosti finančných agentov. „Túto cestu  dlhodobo podporuje aj Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov a medzi klady novely možno zaradiť aj spresnenie vedenia národného registra finančných agentov Národnou bankou Slovenska. Rozšíri sa evidencia o údaje spojené s dátumom splnenia podmienok odbornej spôsobilosti a absolvovania osobitného finančného vzdelávania agentov, pričom pôjde o verejne dostupné informácie.“

Popri pozitívach však poukazuje aj na množstvo rizík s ktorými sa finanční agenti musia v tomto roku vyrovnať: „Jedným z najvýraznejších rizík je poňatie minimálnych požiadaviek smernice IDD do národnej legislatívy a uplatnenie týchto požiadaviek celoplošne na finančný trh.“

„Obdobným rizikom sú aj nároky na sprostredkovanie v sektore kapitálového trhu, ktoré sa podriadilo obdobným nárokom ako regulácia v sektore poistenia alebo zaistenia a súčasne nárokom podľa MiFID II. Zásadným spôsobom sa zvýšili nároky na odbornú prax finančných agentov, ktorá v sektore kapitálového trhu musí byť najmenej jednoročná a to pod dohľadom agenta s dlhodobejšou praxou pre všetky distribučné kanály,“ hovorí D. Huttová,

Finanční agenti v novej pozícii

Extrémne dôležitou novelou sa stala Smernica o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorá je síce precízne spracovaná, no sprostredkovateľov posúva do úplne inej situácie, ako boli doteraz. „Sprostredkovateľov pôsobiacich v sektore kapitálového trhu zaťažil slovenský regulátor nielen osobitnými nárokmi ako je regulácia v sektore poistenia alebo zaistenia, ale súčasne aj nárokom, aké vyplývajú pre obchodníkov s cennými papiermi zo smernice MiFID II,“ hovorí D. Huttová.

Smernicu možno chápať ako nadmerné sťaženie  a zvýšenie finančnej náročnosti zabezpečenia vykazovacích povinností, sledovania všetkých obchodov s finančnými nástrojmi a podobne. Tak isto zvyšuje nároky na poskytovanie predzmluvných informácií, ale aj zmluvného a pozmluvného informačného servisu.

„Pre nebankových obchodníkov sú podmienky MiFID II neprimerané. Ich aplikácia do podnikateľskej praxe je aj finančne a personálne náročná. Ak má byť argumentom ochrany práv finančného spotrebiteľa, tak sústava regulačno-technických predpisov je premrštená a neprehľadná,“ dodáva D. Huttová.

„Dovolím si spochybniť vplyv súčasného znenia zákonov na rast ochrany práv finančného spotrebiteľa. Finančný spotrebiteľ si musí vypočuť a podpísať prijatie informácií, o ktoré sám nestojí a v praxi neraz aj odmieta na ne odpovedať. Problémom nie je transpozícia MiFID II do národnej legislatívy, problémom je MiFID II sám o sebe a to, čo sa na európskej úrovni deje,“ hovorí.

Agentov môže aj ubudnúť

Každá výrazná zmena a hlavne zvyšovanie finančnej aj byrokratickej záťaže môže ohroziť hlavne menších finančných agentov. Ako hovorí Jozef Beständig, TOP finančný sprostredkovateľ Fincentra: „Všetky zmeny zapracúva back office spoločnosti spolu s právnym oddelením. Zmeny budú vo formulároch k uzatváraným zmluvám – budú obsahovať viac informácií a v prílohách k produktom jednotlivých inštitúcií. K neživotnému poisteniu sa napríklad budú musieť prikladať takzvané IPID dokumenty.“  Spoločnosti a sprostredkovatelia, ktorí nemajú za sebou dostatočné právne a personálne zázemie, tak môžu z trhu vypadnúť.

„Pri menších finančných agentoch predpokladáme aj možnosť vrátenia povolenia a prechod na pozíciu podriadených finančných agentov so svojimi štruktúrami pod obchodne silnejšie spoločnosti,“ prezrádza D. Huttová a poukazuje, že dôvody majú však hlbšiu súvislosť. „Musím pripomenúť, že novelou zákona o finančnom sprostredkovaní sa nesplnil základný predpoklad smernice  o distribúcii poistenia IDD, a to zrovnoprávniť všetky distribučné kanály a ani vyšší stupeň ochrany práv finančného spotrebiteľa. Ostávajú zachované zásadné a neprimerané rozdiely medzi viazanými agentmi a podriadenými finančnými agentmi. V prístupe ku klientovi napríklad viazaní agenti pracujú na výhradnú zodpovednosť finančných inštitúcií, ktoré zastupujú, kým podriadení finanční agenti majú vlastný rozsah zodpovednosti popri samostatných finančných agentoch, pre ktorých pracujú.“

To znamená, že sa od nich napríklad požaduje poistenie zodpovednosti za škodu a podobne. Ide o vysokú záťaž, ktorá sa ešte duplikuje v sektore kapitálového trhu. Preto sa môže ponuka služieb a produktov, najmä v prípade kapitálového trhu, znížiť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *