Sobota 21. októbra. Meniny má Uršuľa

Nové pravidlá sprostredkovania ovplyvňujú aj finančné inštitúcie

Odborná verejnosť už dlhšiu dobu diskutuje o novom zákone 186/2009 o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Väčšina záujmu sa sústreďuje na fungovanie sietí finančných agentov, ktorí prevažne pôsobia ako sprostredkovatelia a niekoľkí aj ako tzv. makléri, platení klientom a nie z provízií od finančných inštitúcií. Ako sa však nový zákon dotkne priamo finančných inštitúcií?

Bez výnimky…

Na rozdiel od minulosti pokrýva predpis o sprostredkovaní všetky finančné služby vrátane bankových a nebankových pôžičiek či leasingu. Treba však povedať, že pravidlá sa týkajú sprostredkovania týchto služieb – to treba vnímať v kontexte toho, čo zákon rozumie sprostredkovaním.

Na zamestnancov finančných inštitúcií sa samotný zákon o finančnom sprostredkovaní nevzťahuje. Zároveň s ním však boli prijaté malé novely jednotlivých zákonov, ktorými sa finančné inštitúcie riadia. V skratke možno povedať, že ak zamestnanec predáva produkt vlastnej finančnej inštitúcie občanovi – fyzickej osobe, vzťahuje sa na neho len požiadavka základného stupňa odbornej spôsobilosti a nie je povinný riadiť sa postupmi zákona o finančnom sprostredkovaní. Ten prichádza do hry v prípade, že zamestnanec ponúkne produkt tretej strany. Potom bude záležať na tom, či jeho zamestnávateľ danú službu sprostredkuje len pre jednu finančnú inštitúciu alebo pre viaceré.

V druhom prípade ide o sprostredkovanie podľa zákona a spotrebiteľovi sa má poskytnúť rovnaký prístup, ako keby ho oslovil finančný konzultant pracujúci pre niektorú z poradenských sietí. Ak sa s klientom rozpráva konzultant, ktorý pracuje pre finančnú inštitúciu na živnosť, pravidlá práce s klientom sú rovnaké bez ohľadu na finančnú službu, o ktorej je reč.

V budúcnosti však povinnosti finančných inštitúcií pribudnú alebo sa zmenia prostredníctvom chystaného zákona o ochrane spotrebiteľa na finančnom trhu. Ten široko koncipuje povinnosti starať sa o klienta odborne, s poskytnutím primeraných informácií a dostatočného času na rozhodovanie. V závislosti od toho, v akom znení bude zákon prijatý, pôjde prinajmenšom o priblíženie úrovne starostlivosti štandardu, ktorý už prijatý zákon nastavil pre sprostredkovateľov.

Pre niektoré finančné inštitúcie vplyvom zákona dochádza k pomerne radikálnym zmenám – napríklad nebankové pôžičky neboli takto regulované. Pre iné, ako napríklad poisťovne, dochádza skôr k množstvu menších zmien, ktoré spotrebiteľ postrehne menej, ale ovplyvnia vnútorných chod poisťovní a ich sprostredkovateľov, medzi ktorých patria aj banky.

…ale s otáznikmi

Z hľadiska finančných inštitúcií ostáva niekoľko otvorených otázok. Jednou z nich je napríklad zverejňovanie provízií. V prípade životného poistenia sa má spotrebiteľ právo dozvedieť výšku priemernej provízie podľa druhov životného poistenia. Z pôvodného návrhu zákona však vypadla zmienka o povinnosti poisťovne zverejňovať potrebné údaje a tiež súvisiace ustanovenie v novele zákona o poisťovníctve, ktorá bola prijatá zároveň so zákonom o finančnom sprostredkovaní.

Namiesto záveru

Komplex nových pravidiel je natoľko ambiciózny, že ešte možno čakať úpravy a doplnenia. Možno povedať, že aj bez ďalších zmien ide o pozitívne zmeny pre spotrebiteľov. Zároveň pre finančné inštitúcie dochádza k vytvoreniu náročnejšieho prostredia. Bude nutné, aby analyzovali, vybrali si a implementovali vhodný organizačný model pre interakciu so zákazníkmi a partnermi či sprostredkovateľmi. Pritom možno očakávať čiastočnú zmenu doteraz zaužívaných modelov, ktorá okrem iného môže viesť k diferenciácii a špecializácii ako medzi finančnými inštitúciami navzájom, tak aj medzi zamestnancami vnútri finančných inštitúcií.

Autor je partnerom v poradenskej spoločnosti movital consulting.

Čo si myslíte o zákone o finančnom sprostredkovaní a poradenstve?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *