Nedeľa 19. augusta. Meniny má Lýdia

Novela zákona o finančnom sprostredkovaní vyvoláva rozpačité reakcie

Od februára budúceho roka vstúpi do platnosti dlho očakávaná novela zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Na októbrovej schôdzi ju definitívne odkleplo 87 poslancov. Rodila sa zdĺhavo, no sprostredkovatelia spokojní nie sú.

Komplikovaná dohoda je na svete

Cieľom Ministerstva financií SR bolo presadiť v zákone o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve niekoľko dôležitých inovácií. V prvom rade bolo nutné transponovať európsku smernicu o distribúcii poistenia do národnej praxe a ďalšou dôležitou súčasťou bolo zvýšenie nárokov na odbornú prípravu a profesionalitu finančných agentov v sektore poistenia.

Ako sa píše  v samotnej dôvodovej správe k zákonu, zmena sa dotkne zhruba 500 zamestnancov vykonávajúcich sprostredkovanie v rámci finančných inštitúcií a približne 24 tisíc osôb vykonávajúcich finančné sprostredkovanie, z čoho približne 500 samostatných finančných agentov, 9 500 viazaných finančných agentov a 14 000 podriadených finančných agentov. Predkladatelia návrhu preto spolupracovali aj so samotným sektorom finančného sprostredkovania. Búrlivé rokovania však úplnú spokojnosť nepriniesli.

Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP) bola v procese pripomienkovania legislatívnych návrhov od samotného počiatku. Napriek tomu schválená podoba zákona dnes nepredstavuje želaný kompromis. „Vytvorenie jednotných podmienok distribúcie sa podľa nášho názoru nepodarilo dostatočne a súvisí to so spôsobom zakotvenia jednotlivých stupňov odbornej spôsobilosti a so zastrešením sprostredkovania vo všetkých sektoroch finančného trhu jediným zákonom,“ hovorí Darina Huttová, generálna tajomníčka AFISP

„Nepovažovali sme, a ani nepovažujeme, za problém samostatnú smernicu o distribúcii poistenia IDD, ktorá kladie na zvýšenie profesionality agentov minimálne požiadavky. Problém je s poňatím tejto transpozície v našej národnej legislatíve. Takisto aj s problémom regulácie sprostredkovania v sektore kapitálového trhu, ktorú ovplyvnili zásadne vyššie a náročnejšie požiadavky podľa Smernice o trhoch s finančnými nástrojmi II a súvisiacimi nariadeniami. V neposlednom rade sa posilňujú aj kompetencie dohľadu voči podriadeným finančným agentom, od ktorých sa bude očakávať zrejme aj príspevok na dohľad,” vymenúva D. Huttová.

Vytvorenie rovnakých podmienok distribúcie sa podľa nej nepodarilo, pretože viazaní finanční agenti ostali nesporne zvýhodnení. “V tomto bode sa nám nepodarilo dosiahnuť lepší výsledok. Nie sme spokojní,“ konštatuje D. Huttová. Hoci tak nemožno hovoriť o dokonalej novele, mohla vyzerať aj podstatne horšie. Vyriešilo sa viacero nejasností pri interpretácií podmienok IDD. Boli akceptované dve tretiny z 57 pripomienok, ktoré AFISP predložila k návrhu.

Vzdelávanie stále nedoriešené

Okrem prebratia európskej legislatívy novela nanovo upravuje požiadavky pre odbornú spôsobilosť, ktorú musia spĺňať finanční agenti. Prijaté znenie zákona tak sprostredkovateľom pre poistný sektor nastoľuje nielen zvýšené nároky na profesionálny rast formou každoročného finančného vzdelávania v rozsahu 15 hodín, ale, čo vadí sprostredkovateľom viac, dôjde k významnému nárastu administratívnych povinností agentov.

„Samotné podmienky osobitného finančného vzdelávania je potrebné ešte dotiahnuť v spracovaní racionálneho znenia zmien návrhu Vyhlášky MF SR č. 600/2009 Z.z. o osobitnom finančnom vzdelávaní, kde presadzujeme, aby 15 hodín každoročného vzdelávania sa skutočne uplatnilo len v sektore poistenia alebo zaistenia, ale aby pre ostatné sektory ostal zachovaný počet hodín, ktoré sú potrebné pre solídne odborné vzdelávanie,“ hovorí o potrebe ďalších úprav D. Huttová.

Asociácia nepodporuje zvýšenie rozsahu vzdelávania, ktoré dnes predstavuje skôr prekážku, ako podporu práce finančných agentov. Hoci potrebu vzdelávania sa finančných agentov nikto nepopiera, prekážkou sú práve nejasné pravidlá.

„Sprísňovanie vzdelávania a požiadaviek na finančných agentov vnímam už dlhodobo ako nevyhnutnosť. Pozitívne vnímam najmä precíznejšiu definíciu osobitného vzdelávania. Dôležitým bodom je to, že ho môže vykonávať aj samotná finančná inštitúcia.

Žiaľ, pokiaľ bude platiť, že samostatný finančný agent dokáže z rôznych príčin selektovať informácie, ktoré dostanú jeho podriadení finanční agenti, situácia sa zrejme významne nezlepší. Bolo by príjemné, aby existoval unifikovaný minimálny rozsah vedomostí finančného agenta, ktorý by bol zostavený s prihliadnutím na prax,” hovorí Miroslav Kriak, oblastný riaditeľ Fincentra

“Dnešné vzdelávanie je viac zamerané na poučky a  bifľovanie. Pri skúškach finančných agentov sú obsiahnuté otázky typu – Koľko rokov sa archivuje protokol o kontrole z NBS. Zrejme prežijem, ak to môj poradca nevie, ale ak nemá prehľad o poistnom krytí v cestovnom poistení, môže to mať pre mňa veľmi závažné následky,“ vysvetľuje.

Finančný trh čakajú ďalšie zmeny

Aktuálna novela tak s ohľadom na uvedené rozpory pravdepodobne nie je bodkou za zmenami na trhu finančného sprostredkovania. Stále je potrebné riešiť niektoré pálčivé problémy, ktoré si vyžadujú ďalšiu diskusiu. Nateraz sa nepodarilo vychytať všetky muchy. „Z môjho pohľadu je novela trochu rozpačitá. Na jednej strane sa z nej podarilo vyňať ustanovenia o zásadnej zmene provízií, ktorá bola koncipovaná bez dostatočnej komunikácie a zhody, no na druhej strane, zákon ostáva stále relatívne vágny pri požiadavkách kladených na finančných sprostredkovateľov,” uvádza M. Kriak.

“Pre mnohých z nich je stále jednoduchšie posilňovať obchodné zručnosti bez zvyšovania svojej kvalifikácie. Tým dokážu predísť prirodzenej selekcii zo strany klientov a ďalej parazitovať na našom povolaní,“ upozorňuje.

Aj D. Huttová pozitívne hodnotí, že ministerstvo neschválilo zmeny týkajúce zverejňovania provízií, no zároveň naznačuje, čomu sa bude ešte potrebné venovať. „Zastávame názor, že je naďalej potrebné upraviť podmienky pre podporu nezávislého poradenstva. Značne nesúrodo pôsobia aj ustanovenia o zabezpečení jednoročnej praxe začínajúcich agentov v sektore kapitálového trhu. Tieto ustanovenia si zaslúžia presnejšiu a precíznejšiu úpravu.

Prax doposiaľ vždy potvrdila potrebu revidovania prijatých zákonov. Práve v národnej legislatíve sme často prísnejší než sa očakáva na globálnej úrovni a národná regulácia finančného sprostredkovania je toho dôkazom,“ uzatávať D. Huttová. Asociácia sa preto sústreďuje na vyhlášku o osobitnom finančnom vzdelávaní a plánuje monitorovať aplikáciu zákona v praxi.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *