Sobota 23. septembra. Meniny má Zdenka

Nový francúzsky prezident je nádejou pre návrat zdravého rozumu

Európska únia vznikla pôvodne ako združenie zaoberajúce sa produkciou uhlia a ocele. Dnes je širokospektrálnou úniou oveľa viac angažovanejšou ako napríklad Spojené štáty americké. V USA by sme napríklad nikde nenašli režim podnikania na báze tzv. passportingu. Znamená to, že ak v jednom štáte USA pôsobíte ako finančný sprostredkovateľ alebo poradca, nemáte právo pôsobiť tak v inom štáte. Iba v tom, v ktorom ste získali licenciu. Teda úplne iná situácia ako v Európe.

Treba uznať, že ide o skvelú vec, no kde zostali základné pravidlá a „zdravý rozum“. Prečo narážame na toľko protisebe idúcich projektov, haldy dokumentov a zbytočnej regulácie?

V normálnom svete by platilo, že ak sa ľudia rozhodnú vytvoriť nejaký spoločný priestor, či projekt, určia si, kto bude mať na starosti rozhodovanie o spoločných pravidlách. V podmienkach EÚ teda o ústave, zákonoch, a nariadeniach. Neplatí to však. Ide o vec, ktorú si uvedomuje len málo občanov, ak vôbec niekto.

Ak chceme nazývať EÚ „štátom“ zloženým z 27 samostatných republík, s vlastným parlamentom, ďalšou parlamentnou komorou a Radou EÚ, mali by sme si uvedomiť, že ani jeden z týchto orgánov nemôže rozhodovať, ak nezíska súhlas ostatných orgánov. Je pritom úsmevné, že ak sa spýtate nejakého európskeho občana na to, kto určuje ich zákony, odpovie vám, že o tom, rozhoduje Európska komisia.

Normálne by malo platiť, že ak sa rozhodnete pre nejaký nový zákon, tak si dávate pozor, aby ste nerobili nový právny predpis na tému, ktorú už rieši niekto iný. V dokonalom svete si, pokiaľ možno, preveríte aj obdobie dvoch rokov spätne, aby dotknuté subjekty mali dostatok času na prispôsobenie sa. V EÚ ale môžete mať tri rôzne právne predpisy, ktoré riešia rovnakú tému a všetky sa prerokúvajú súčasne!

V normálnom svete, ak si ako občan zvolíte svojich zástupcov, očakávate, že ich úlohou bude hlasovať o tom, aké predpisy, ovplyvňujúce váš život, sa majú prijať. V EÚ ale môže tak Európsky parlament, ako aj Európska rada odhlasovať nejaký, len všeobecný, text, ale výsledkom môže byť veľmi exaktná regulácia z pera Európskej komisie! Navyše stále častejšie ide o materiály, ktoré vypracoval externý právny subjekt.

Takmer zakaždým trvá vyjedávanie medzi rôznymi zainteresovanými subjektmi a neustále dohadovanie sa so štátnymi úradníkmi aj šesť či sedem rokov vyjednávania. Smernica musí byť navyše kompletne preložená do 27 jazykov a transponovaná do vnútroštátneho práva jednotlivých krajín. Výsledkom sú stovky a stovky strán presne popisujúce ďaleko menší počet predchádzajúcich strán, o ktorých sa predpokladalo, že sú už dostatočne zrozumiteľné na to, aby sa samy o sebe stali predpisom alebo zákonom.

V polovici tohto roka napríklad priebežne rokujeme o texte smernice o distribúcii poistenia IDD (predpokladá sa voľná transpozície do vnútroštátnych predpisov), o jednom zo štyroch derivátov tejto smernice vo forme „regulatórnych textov“ a chystá sa debata k fintech odvetviu. Tu sa síce očakáva plodná diskusia, avšak bez nás, zástupcov relevantných firiem, môže veľmi ľahko stratiť svoju vecnosť a odbornosť.

Vzhľadom k vyššie uvedenému, a v mene tých, ktorých zastupujem, si dovoľujem požiadať Európsku komisiu a orgány dohľadu, aby zavládol rozumný prístup a aby pracovali v prospech väčšiny a spoločného trhu. Podľa môjho názoru tu máme teraz skutočne proeurópskeho francúzskeho prezidenta. Preto dúfam, že Európa si dokáže stanoviť niekoľko jednoduchých pravidiel, aby sa záležitosti dali vybavovať normálne.

Očakáva to 650 tisíc našich poradcov, stovky tisíc firiem, bežní zamestnanci aj milióny spotrebiteľov po celej Európe.

Autor je predseda Európskeho zväzu finančných poradcov a finančných sprostredkovateľov (FECIF) a francúzskej Národnej asociácie finančných poradcov (ANACOFI).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *