Streda 20. novembra. Meniny má Félix

O čo ide v hre brexit? Vstupujeme do finálnej fázy

V poradí už tretí termín brexitu sa blíži. Vyjednávači EÚ a Británie tvrdo pracujú. Ak sa má zrodiť nová dohoda, musí sa o nej rokovať na piatkovom samite EÚ.

Bude október konečne mesiacom brexitu?

Nový vietor na Downing Street, v podobe nového premiéra, priniesol nové výzvy. Aj keď sa blížime k termínu odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ, stále nie je jasné akou formou a kedy presne sa brexit uskutoční. Pôvodný termín brexitu sa presúval už niekoľkokrát. Najprv z marca na apríl a neskôr na 31. október. Dni do nového termínu brexitu teda ubiehajú veľmi rýchlo.

Situácia sa v lete skomplikovala rezignáciou britskej premiérky Theresy Mayovej a následným nástupom Borisa Johnsona na adresu Downing Street 10. Nový premiér bol ako bývalý starosta Londýna a dlhoročný konzervatívny politik jednou z hlavných tvárí kampane za odchod Británie z EÚ v referende z roku 2016. Preferuje odchod krajiny z EÚ s dohodou, ale nebojí sa akceptovať ani odchod bez dohody – tzv. tvrdý brexit. Viac krát sa vyjadril, že je pre neho dôležité doručiť brexit na konci októbra, s dohodou alebo bez nej

Čo je hlavným problémom existujúcej dohody

Hlavným sporným bodom dohody je takzvaná backstop položka, ktorá má určovať hranice Severného Írska a Írskej republiky po brexite. Absencia fyzickej hranice medzi nimi je kľúčovou súčasťou mierovej Veľkopiatkovej dohody z 90-tych rokov, ktorá ukončila krvavé napätie v regióne.

Backstop znamená, že po uplynutí prechodného obdobia, a ak by neprišlo k uzatvoreniu novej obchodnej dohody, by sa zaviedol dočasný colný priestor medzi EÚ a UK, ktorý by teoreticky mohol byť platný neobmedzene. Problémom je, že Británia by z neho nemohla jednostranne vystúpiť. Kritici preto návrhu vyčítajú, že je to de facto zotrvanie v colnej únii EÚ.

Nový návrh z dielne Downing Street

Boris Johnson začiatkom októbra navrhol, že hoci by Severné Írsko opustilo jednotnú colnú úniu spolu so zvyškom UK na konci prechodného obdobia (2021), naďalej by uplatňovalo legislatívu EÚ týkajúcu sa poľnohospodárstva a iné európske nariadenia. Nové kompetencie by získal decentralizovaný parlament – Zhromaždenie Severného Írska. Vznikla by tak jednotná správna zóna na celom írskom ostrove a hranica medzi EÚ a Britániou by sa presunula do Írskeho mora.

Takéto nastavenie by pod podmienkou súhlasu politikov Severného Írska mohlo teoreticky fungovať neobmedzene dlho. Súhlas by sa získaval každé štyri roky. Colné kontroly tovarov obchodovaných medzi UK a EÚ by boli decentralizované a doklady spracovávané elektronicky s iba malým počtom fyzických kontrol ďalej od samotnej hranice. Londýn navrhuje pre Severné Írsko aj finančný balík, ktorý by mal lokálnej vláde pomôcť s organizáciou zmien.

Čo bude nasledovať?

Reakcie naznačujú, že nová dohoda má len malú šancu. No ešte nie je nič definitívne. Dôležitý je najmä postoj Írska. Kľúčové bude zasadnutie Európskej rady plánované už na 17. a 18. októbra. Čas sa kráti a cesta k dohode je prinajmenšom kľukatá, takže šanca na tvrdý Brexit je stále v hre.

Aj keď zákon, ktorý prijal britský parlament (tzv. Benn Act), nariaďuje premiérovi požiadať EÚ o odklad Brexitu do konca januára 2020, ak britskí poslanci neschvália dohodu alebo do 19. októbra nezahlasujú za odchod bez dohody, Downing Street sa zaoberá možnosťami, ako tento zákon prípadne obísť. Britská vláda dolnej snemovni parlamentu už viackrát navrhla predčasné voľby, no zatiaľ neúspešne.

Tvrdý brexit by mal negatívny dopad aj na Slovensko

Dopad tvrdého brexitu na hospodárstvo Slovenska je ťažké presne kvantifikovať. Časť výpadku by mohol nahradiť obchod s inými krajinami EÚ a protiopatrenia Európskej komisie by mohli dopad čiastočne zmierniť. Celkovo by však brexit tak či tak citeľne ubral z rastu slovenského HDP.

NBS odhaduje dopad tvrdého brexitu na slovenskú ekonomiku v rozmedzí 0,7 – 1,1 percenta HDP kumulatívne do roku 2023. Problémy by mal najmä zahraničný obchod. Veľká Británia je pre nás ôsmy najväčší exportný partner. Vlani tam Slovensko vyviezlo tovar za 3,5 mld. eur, čo predstavovalo 4,5 percenta z celkového vývozu tovaru.

Tvrdý brexit by mal aj nepriame dopady, a to cez ostatných obchodných partnerov. Slovenská ekonomika je totiž extréme otvorená a začlenená do európskych a globálnych produkčných reťazcov. Pretrvávajúca neistota už v každom prípade vplýva na finančné trhy dlhší čas a časť z negatívneho vplyvu sa už do ekonomík únie presunula aj počas obdobia čakania na brexit.

Autorka je makro analytička Slovenskej sporiteľne

Jedna odpoveď na “O čo ide v hre brexit? Vstupujeme do finálnej fázy”

  1. Dušan píše:

    táto hra, že kto prvý žmurkne… prečo s tým zbytočne otravujú svet?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *