Streda 19. septembra. Meniny má Konštantín

O komerčnom úspechu fondov často nerozhoduje ich kvalita, ale ich podpora predaja

Je dôležité, aby sme ľuďom predávali správne fondy. No keď sa pozrieme na štatistiky, vidno tam nesprávne rozhodnutia. Ľudia sa veľa krát orientujú na základe minulej výkonnosti. Často majú v portfóliu fondy, ktoré sa prekrývajú, alebo si protirečia. Nemajú zabezpečené menové riziká, a ani zdaňovanie nemusí byť nastavené správne – uvádza v rozhovore predseda predstavenstva investičnej spoločnosti Across Finance, Maroš Ďurik.

O aké produkty majú investori momentálne najväčší záujem?

Nedá sa to zovšeobecniť. Snažíme, aby sa klienti nesústreďovali len na jeden typ produktu, aj keď sú samozrejme aj takí, ktorí majú záujem len o akcie, alebo dlhopisy. Snažíme sa však, aby portfólio klientov bolo rozmanité. Vykazuje potom také charakteristiky, aké požadujeme. Teda keď niektoré časti náhodou poklesnú, iné rastú.

O Slovákoch sa hovorí, že sú príliš konzervatívni investori. Platí to aj u vašich klientov?

Áno, môžeme povedať, že niektorí investori majú záujem najmä o pevný výnos. Pre nich sú prvou voľbou dlhopisy, ktoré im vedia dať, povedzme, isté tri, či štyri percentá ročne. Značnému záujmu sa tešia aj realitné fondy, ktoré môžeme tiež považovať za bezpečnú investíciu.

No klientov sa snažíme postupne edukovať, a ponúkať im nové alternatívy. Sú to napríklad indexové fondy, ktoré majú v porovnaní s tradičnými, aktívne riadenými, podielovými fondami viacero dobrých vlastností.

Aké napríklad?

Pri podielových fondoch je v praxi veľmi ťažké vybrať si správny fond. Je ich totiž veľmi veľa. Môžete sa pri výbere orientovať podľa minulej výkonnosti, alebo sa snažiť nájsť výnimočného správcu, ktorý mal v minulosti veľmi dobré výsledky. No tento prístup nezaručuje opakovanie výnosov v budúcnosti.

Začali sme sa preto viac orientovať na indexové fondy. Keď si z ich ponuky vyfiltrujete podľa preferovanej témy, zvoleného aktíva, či cieľového trhu, nemôžete urobiť žiadnu zásadnú chybu, a váš výber sa podstatne zúži. Napríklad si môžete povedať, že sa chcete sústrediť na veľké americké spoločnosti. Investičných omylov tu môžete urobiť oveľa menej ako pri podielových fondoch.

Pasívne riadený indexový fond je navyše veľmi lacný. Nízkou cenou teda dokáže vykompenzovať to, že sa len vezie na danom trhu, a nevyberá si selektívne príležitosti. Indexové fondy dokážu zachytiť len beta výnos, teda zhodnotenie celého trhu, kým podielové fondy by mali byť zo svojej podstaty schopné zachytiť aj alfa výnos, teda zhodnotenie dosiahnuté správnou selektívnou stratégiou.

No ukazuje sa, že v skutočnosti dokáže alfa výnos generovať len veľmi málo portfólio manažérov. Je preto rozumnejšie zamerať sa len na betu. Pochybujem napríklad, že niekto z portfólio manažérov predával svoje pozície 25. januára, aby sa vyhol poklesu zo začiatku februára.

Poplatky za správu sa pri akciových podielových fondoch pohybujú okolo 1,5  percenta. No pri indexovom fonde je to 0,3 percenta. Neplatíte teda portfólio manažéra za niečo, čo nedokáže poskytnúť.

Je výhodou indexových fondov aj ich vyššia likvidita?

Niekedy áno, ale niekedy je to skôr na škodu. Ľudí to totiž zvádza k prílišnému špekulovaniu – hľadaniu vrcholov na predaj a poklesov pre nákup. Treba si však uvedomiť, že keď to nedokážu správne odhadnúť ani mnohí profesionáli, či fondy, ktoré zamestnávajú stovky analytikov, prečo by to mal dokázať bežný retailový investor.

Ľudia by sa teda nemali hrať na burzových hráčov?

Našim klientom ponúkame tak jednorazové, ako aj pravidelné investície. No aj pri tých jednorazových im odporúčame, aby vstupovali na trh v niekoľkým menších sumách, nie so všetkým naraz. Ak investujete postupne, chráni vás to proti prepadom. Zlepšuje to vašu nákupnú cenu.

Keď si vezmete históriu posledných 30 rokov, dvomi najhoršími obdobiami boli: internetová bublina z prelomu milénií, a finančná kríza z roku 2008. Vtedy akcie spadli až o 50 percent. Ak by ste zobrali tieto dve obdobia, a investovali v roku 99 a z trhu vystúpili v roku 2009, nedokázali by ste sa dostať z červených čísel. Stratili by ste desať percent. No postupných a pravidelným investovaním by ste zarobili zhruba 4,5 percenta p.a. To je rozdiel medzi pravidelným a jednorazovým investovaním.

Dobrým príkladom môže byť aj druhý dôchodkový pilier. Ten, hoci bol zo začiatku nastavený správne, utrpel v roku 2013 veľké straty. Ľudia boli z veľkej časti v akciových fondoch, no potom prišlo nešťastné vyháňanie, a ľudia boli povinne presunutí do garantovaných fondoch. Tu prišlo k najväčšej škode. Dnes je až 80 percent sporiteľov v garantovaných fondoch a treba povedať, že takýmto spôsobom si na dôchodok nezarobia. Bude to len ďalšie veľké sklamanie. Vyčítam preto Sociálnej poisťovni, že bežných ľudí nekorektne informuje, napríklad o rizikovosti akcií.

Keď totiž investujete do akcií postupne a malé čiastky, dosiahnete oveľa lepší výsledok, ako keby ste investovali jednorazovo. Túto osvetu, alebo dokonca rozhodnutie, by mal mať na starosti štát. Tak ako nás štát chráni napríklad pred drogami, tak isto by mal chrániť občanov pred nesprávnym investičným rozhodnutím. Mal by im ponúknuť riešenie, ktoré ich ochráni.

Minimálny vklad u väčšiny vašich produktov je postavený pomerne vysoko – najmenej 50 tisíc eur. Ako by ste opísali vašu klientelu? Líši v charakteristike sa niečím od bežnej populácie?

Určite sú o niečo vzdelanejší a majú viac skúseností. Veľa krát majú investície aj v iných spoločnostiach, no nedá sa to zovšeobecniť. Aj tu sú konzervatívnejší, alebo naopak dynamickí investori. Zodpovedá to zhruba tomu, čo vidíme v bežnej populácií. Jedinou odchýlkou je to, že je medzi nimi viac mužov ako žien. Muži tvoria zhruba 2/3 našej klientely.

Nedá sa teda povedať, že majú vyššiu finančnú gramotnosť?

Nepovedal by som. Rozdiely vo finančnom správaní, ani v mentalite, nepozorujeme. Aj títo ľudia robia často tie isté chyby, ako malí investori. Aj oni sa často rozhodujú podľa emócií. O investovaní sme sa totiž na základnej škole neučili. Nikto deti nenaučil, čo je úrok, alebo ktorým finančným produktom sa oblúkom vyhnúť.

Toto by malo byť veľmi dôležitou úlohou štátu. Typickým príkladom môže byť investičné životné poistenie. Ešte stále sa kupuje deťom, napríklad pri narodení. V skutočnosti je to veľmi drahý produkt, ktorého sporiace fondy nie sú dostatočne kvalitné. Dieťaťu je lepšie otvoriť investičný účet a začať mu pravidelne odkladať.

Tu ale asi majú svoj podiel viny aj tí, ktorí im takéto poistky predávajú…

Áno, súhlasím. Aj u nás, investičných profesionálov, je dôležité, aby sme ľuďom predávali správne fondy. Keď sa pozrieme na štatistiku Asociácie správcovských spoločností, vidno tam nesprávne rozhodnutia. Ľudia sa veľa krát sa orientujú na základe minulej výkonnosti.

Ľudia majú často v portfóliu fondy, ktoré sa prekrývajú, alebo si protirečia. Nemajú často zabezpečené menové riziká, a ani zdaňovanie nemusí byť nastavené správne.

V čom je teda problém? Na trhu je už dnes dostatok poradcov, ktorí tvrdia, že svoju prácu chcú robiť správne a v prospech klienta.

Problém je v poplatkovej štruktúre. Ak sme napríklad hovorili o indexových fondoch, ich širšej distribúcii bránia nízke poplatky. Ich nevýhodou je teda to, že sú lacné. Predávajú sa najmä fondy, ktoré dokážu zaplatiť svoju distribúciu a aj marketing daného správcu.

Máme napríklad indexový fond zameraný na európske akcie, ktorý má management fee 0,07 percenta. Pritom priemerný akciový podielový fond má poplatok 1,5 percenta, z neho na distribúciu ide možno polovica. Komerčný úspech daného fondu, teda jeho predaje, často nezávisí od toho, ako je dobrý, ale ako dokáže zaplatiť predajcov.

Aj banky by mohli klientom predávať lacné indexové fondy, no nebudú to robiť, pretože majú fondy buď svoje, alebo danej bankovej skupiny. Toto je slabina bankových domov. Ponúkajú prioritne svoje investičné riešenia a nehľadajú to najlepšie v prospech klientov.

Z čoho žijete vy? Tiež v značnej miere ponúkate investičné fondy.

Práve preto potrebujeme dosiahnuť určitú kritickú veľkosť danej investície, tak aby to bolo pre nás rentabilné. Pridaná hodnota nášho servisu je na začiatku celého procesu, teda v pochopení investorových požiadaviek, a nasledujúcom správnom nastavení jeho portfólia. Je to veľmi dôležitý osobný a odborný vklad našich ľudí, s ktorým sa spája veľká časť nákladov. Ostatné veci v priebehu investície, už prebiehajú viac menej automaticky, no aj tie vyžadujú priebežný dohľad.

Čo si myslíte o súčasnom finančnom trhu? Minulý rok nezvyčajného pokoja vystriedala tento rok vysoká volatilita. Ide o známky konca ekonomického cyklu?

Nemyslím si, že by sme boli v poslednej fáze cyklu. To, čo kedysi zapríčinilo finančnú krízu, teda bubliny, tu totiž zatiaľ nevidíme. No je pravda, že situácia sa číta veľmi ťažko. Nízka volatilita z minulého roku bola skôr výnimočná. Trhy dnes citlivo reagujú na to, čo sa deje. Hoci najprv ocenili probiznisovú rétoriku Donalda Trumpa, dnes je to opačne.

Ja osobne som si myslel, že clá sú nástrojom patriacim do 17. alebo 18. storočia. V dnešnej globálnej ekonomike totiž neviete povedať, ci je iPhone americkým, alebo čínskym výrobkom. Myslím si, že clá sú nešťastným nástrojom, ktorý nikomu nepomôže.

Ďakujeme za rozhovor.


Maroš Ďurik

Maroš Ďurik – V spoločnosti Across Finance je partnerom a predsedom predstavenstva. Investičnému poradenstvu a produktovému manažmentu venuje vyše 15 rokov. Je absolventom Ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Košiciach so zameraním na financie, bankovníctvo a investovanie. Od roku 2000 pracoval na rôznych manažérskych pozíciách v Tatra Asset Managemente, Across Private Investments, či v investičnej skupine Slovintegra. V Acrosse zodpovedá za oblasť investičných produktov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *