Piatok 22. júna. Meniny má Paulína

O ženíchovi Panny Márie alebo Dostane Sulík Nobelovu cenu? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Predprvomájové krčmy boli plné (aspoň na Slovensku) a väčšie prvomájové manifestácie neboli žiadne (na Slovensku). Stav verejných financií sa zhoršuje, povieme si sviatočný vtip a nebude chýbať postreh o dievčenských punčoškách i komunistoch, ktorí slávnosť ukradli Cirkvi.

Posledný deň pred predĺženým víkendom bolo v pohostinských prevádzkach rušno, máj – lásky čas, prísľub voľných dní s dúfaním, že počasie vyjde, ale aj začínajúce sa hokejové majstrovstvá, to všetko vo štvrtok večer mnohých lákalo ísť trošku si posedieť. Ani ja som nebol výnimkou a s kamarátom sme si zašli na obligátne dve deci červeného vína. V kúte sedela skupina chlapov staršieho stredného veku a nahlas sa rozprávali sa – čuduj sa svete! – nie o hokeji, ale o politike.

A hovorili nahlas a nedalo sa nepočúvať.

Vtedy, keď sme vošli, sa práve hašterili ohľadom Grécka. Dôvodom zrejme boli TV správy, ktoré tak na pol ucha sledovali a z ktorých vyplynulo, že rokovania medzinárodných veriteľov so zadĺženým Gréckom nateraz nevedú nikam a medzinárodná ratingová agentúra Moody´s Investors Service o ďalší stupeň znížila úverové hodnotenie tejto krajiny. Zníženie ratingu odráža neistotu okolo vyjednávania medzinárodných veriteľov s vládou v Aténach a agentúra pripustila, že zadlžené Grécko by sa mohlo aj ďalej prepadať do špekulatívneho pásma. 

Podľa agentúry neexistujú žiadne bezprostredné vyhliadky na dosiahnutie dohody o novom finančnom balíku pre Grécko. Táto krajina totiž potrebuje rýchlejší hospodársky rast a politické odhodlania. Aj jedno aj druhé však chýba, zdôraznil Moody’s. V nasledujúcej správe zaznelo, že v Európa je už pripravená na rôzne scenáre ďalšieho vývoja napätej situácie medzi Gréckom a jeho veriteľmi. Tak to aspoň deň pred 1. májom povedal predseda Euroskupiny ministrov financií eurozóny Jeroen Dijsselbloem. 

„No vidíš, a Sulík?“ prehovoril náhle jeden z popíjajúcich a dodal: „Všetci si z neho robia prču a on jediný toto už dávno predvídal, on dopredu vedel, že vyjednávania s Grékmi nikam nepovedú. Ako jediný náš politik sa postavil proti nekonečnej záchrane Grécka. Za to by tomu chlapovi mali dať Nobelovu cenu za ekonómiu!“ 

„Čo ja viem? Z toho pohľadu dobre hovoríš,“ pritakal mu spolusediaci.

Obom to bolo nepríjemné

Po chvíli ale začali tí chlapi zo všetkých strán rozoberať kauzu Váhostav-SK. Bolo to totiž práve v ten deň, kedy sa kauzou na mimoriadnom rokovaní zaoberal branno-bezpečnostný výbor parlamentu a na ktorom sa od ministra vnútra Kaliňáka a policajného prezidenta Gašpara členovia výboru v podstate nič nedozvedeli. Poslanec Ľubomír Galko (SaS) spresnil: „Bolo ale vidno, že téma je im obom nepríjemná.“

V ten istý deň sa konala schôdza veriteľov spoločnosti Váhostav-SK, na ktorej schválili upravený reštrukturalizačný plán firmy a napokon bolo to v deň, kedy poslanec Ľudovít Kaník (SDKÚ-DS) nahlas a dôrazne upozornil, že výmena reštrukturalizačnej správkyne spoločnosti je jedinou cestou ako zabrániť tomu, aby veritelia rozhodli o uhradení dlhov schránkovým firmám v zahraničí. Podľa Kaníka je v hre cca 20 miliónov eur, ktoré by takto zmizli zo Slovenska a nikdy by sa s tým už nič nedalo robiť.

Súd rozhodol, že reštrukturalizačná správkyňa zostáva. Nezistil totiž jej zaujatosť…

Potom na mimoriadnej tlačovke premiér Fico vyjadril radosť nad tým, že veritelia reštrukturalizačný plán schválili a vzápätí ešte na pol úst dodal, že nech zatvoria každého, kto má byť zatvorený. „Ak niekto spáchal trestný čin a je mi to jedno, kto je to, či je to pán Moravčík či je to pán Široký, mne je to úplne jedno. Nech prídu orgány činné v trestnom konaní, nech ich zatvoria, ak spáchali trestný čin. V tomto má polícia absolútne voľné ruky, nikto polícii nič neprikazuje, nič nehovorí.“

Bolo to dobre načasované. Vo štvrtok pracujúci ľud vysoko ocenil Ficove slová a do pondelka na ne zabudne…

Raz darmo, je to majster demagógie!

Ako starý novinár a komentátor si myslím, že tak ako dnes sa aj po desiatkach rokov učí na vysokých školách o propagandistých ťahoch Paula Josepha Goebbelsa (1897 – 1945), Hitlerovho ministra propagandy, ktorý vychádzal z teórie, že viackrát opakovaná lož sa stáva pravdou, tak sa už možno o pár rokov budú študenti žurnalistiky a masmédií hádam aj na celom svete učiť z perfektných slovných obratov a floskúl Roberta Fica, z jeho demagógie a populizmu.

Aj keď komentátor by pripísaní mal dať nabok svoje predstavy, neodpustím si takýto obraz. Vláda alebo sám premiér zájde niekam do Nitrianskeho alebo Žilinského kraja alebo napríklad do Bardejova a hoci bude liať ako z krhly, všetci prítomní mu uveria, že krásne svieti slniečko, lebo je to v prospech samostatného Slovenska.

Nielenže mu uveria, ešte aj dáždniky odložia! V tomto zmysle má Rober Fico obrovský talent, o ktorom naozaj treba rozprávať s rešpektom a obdivom. Zmateny

Široké srdce Juraja Širokého alebo cítenie bánk?

O človeku, ktorý je dobrák od kostí a rád z vlastného vrecka pomôže druhým, sa hovorí, že má široké srdce a mňa zaujali tie informácie, ktoré sa týkali nezabezpečených veriteľov v reštrukturalizačnom pláne. Tí by mali dostať 18,75 percenta zo svojich zarobených peňazí, pôvodne to malo byť cca 15 percent. Nie je to však žiaden výsledok Ficovej dobrotivosti a jeho nekonečnej láskavosti ani širokého srdca Juraja Širokého, ale sociálneho cítenia bankových domov, ktoré sa na schôdzi veriteľov jednoducho vzdali svojich peňazí v prospech drobných živnostníkov.

Neviem odhadnúť, ako to príjmu a zhodnotia akcionári dotknutých bánk. Neviem. Uvidíme…

„Banky upustili od úplnosti svojich nárokov, znížili ich na 85 percent. To sa prejavilo na konečnom výsledku,“ spresnil pre médiá zástupca drobných veriteľov Váhostavu-SK Milan Blaho. Ako dodal, na schôdzi chcel vystúpiť, nebol však do rozpravy z formálnych dôvodov pripustený.

Ak aj odhliadneme od niektorých zvláštností, špecifík a pikantérií spojených s reštrukturalizáciou Váhostavu-SK (účelovo a narýchlo šitý zákon o reštrukturalizácii schválený pohodlnou väčšinou Smeru-SD a mediálny odkaz premiéra Fica prezidentovi Kiskovi, že ak zákon nepodpíše, 83 poslancov Smeru-SD ho hneď zas schváli, ale napríklad aj pikantnosť typu, že sudkyňa Katarína Bartalská, ktorá rozhoduje o Váhostave, bola družkou šéfa SIS Jána Valka a majú spolu deti), kauza tak či tak otvára množstvo otázok. Niektoré z nich zhrnul Juraj Janči zo spoločnosti Coface, pričom upozornil na špecifiká v sektore stavebníctva, vrátane tzv. zádržného, čo je zmluvne dohodnutá čiastka z hodnoty všetkých faktúr, cca 5 až 15 percent.

Vrátim sa ešte myšlienkami na chvíľu do krčmy. Po rozobratí všetkých tém ohľadom Váhostavu a premiéra Fica sa skupinka chlapov, ktorých som spomínal, už pod určitou alkoholovou clonou sporila o tom, či je naozaj pravda, že komunisti Sviatok práce fakticky ukradli Matke cirkvi a diskutovali aj o hokeji. Ozaj, vieme ako by dopadol šampionát, keby o výsledku jednotlivých zápasov nerozhodovali výkony hokejistov na ľade, ale ekonomiky jednotlivých krajín? 

Spomienka na bohabojného tesára

Svojho času koloval taký vtip: Aký bol rozdiel v oslavách 1. mája za prvej Československej republiky, za socializmu a po Novembri ´89?

Odpoveď? Veľký! Za prvej republiky šli u nás do prvomájových sprievodov len tí odvážni, čo sa nebáli, za socializmu naopak išli len tí, čo sa báli (teda absolútna väčšina) a v ponovembrovom ošiali dostal 1. máj staronový nádych ako sviatok svätého Jozefa, robotníka, pracovitého a bohabojného tesára, ženícha Panny Márie a pestúna Božieho Syna Ježiša Krista.

Napokon aj Konferencia biskupov Slovenska (KBS) prednedávnom rozhodla, že do modlitby Svätého ruženca sa pridáva zmienka o sv. Jozefovi, robotníkovi (ktorý je považovaný za patróna otcov, tesárov a stolárov a všeobecne robotníkov a pracujúcich – poznámka red.). Zámerom pridania zmienky o Sv. Jozefovi do ružencových modlitieb je okrem iného snaha o prehĺbenie úcty k ženíchovi  Panny Márie a pestúnovi Božieho Syna, dôvodia katolícki biskupi.

A časová súvislosť s 1. májom vôbec nie je náhodná, keďže KBS, ako o tom informuje na svojom webe, o doplnení modlitieb rozhodla práve pred blížiacim sa sviatkom svätého Jozefa

Postrihané dievčenské punčošky…

Neviem koľko ľudí bolo v piatok v katolíckych kostoloch, aby si pripomenuli patróna všetkých pracujúcich, ale viem, že na prvomájových oslavách, ktoré sa len ojedinele kde-tu konali ako maličké mítingy, bolo minimum ľudí. Aspoň u nás na východe Slovenska. Stretol som len niekoľko skôr narodených (podľa odhadu už dobrí osemdesiatnici) ako hrdo niesli neveľký portrét Vladimíra Iljiča Lenina, mávali pofidérnymi červenými mávatkami (mal som pocit, akoby daktorý z nich postrihal svojej pravnučke červené punčošky) a odušu kričali Nech žije 1. máj! Nech žije Sovietsky zväz! Nech žije veľké a slobodné Rusko! Nech žije súdruh Putin, najväčší priateľ Slovenska!

A sami sa navzájom povzbudzovali a na zdôraznenie „masovosti“ kričali Hurá, hurá!

Slovom, krutá kombinácia nostalgie za časmi dávno minulými v kontraste s horúcou súčasnosťou. Našťastie tých osemdesiatnikov si takmer nik nevšímal. Možno si okoloidúci len mysleli, že už vo svojom veku majú právo strácať…

Celkom odlišnú podobu mali oslavy sviatku práce v iných európskych krajinách. Zväčša to boli masové demonštrácie a krvavé nepokoje, tvrdé bitky medzi ľavicovými anarchistami a ultrapravicovými radikálmi, útoky neonacistov na odborárov, vyčínania odporcov globalizácie a kapitalizmu, ostré strety manifestujúcich s políciou, po ktorých na jednej i druhej strane frontu zostali desiatky či stovky zranených. U nás sa o väčší rozruch pokúsil jedine poslanec Alojz Hlina pred vilou Juraja Širokého v Záhorskej Bystrici, keďže nesúhlasí s riešením kauzy Váhostav-SK:

„Prvého mája je sviatok práce, ľudia sa tešia, že je práca,“ zdôraznil poslanec a doplnil, že na Slovensku sa tešia dvakrát, prvýkrát, že majú prácu a druhýkrát, že im ju zaplatia. “Tu je vila človeka, ktorý s tým má problém. Naobjednáva si a neplatí, a teraz našiel záchrancu svojich avantúr v štáte a daňových poplatníkoch.“

Hlinov počin sa nestretol s väčšou odozvou. Obyvateľov Slovenska viac zaujímal hokej a tí, ktorí o sledovanie hokejových duelov nemajú záujem, sa zrejme modlili alebo s väčšou pravdepodobnosťou boli na Facebooku.

Prehlbovanie deficitu a téma zodpovednosti

Témou tohto komentára nie je ani tak samotný 1. máj, ako majstrovstvo populizmu a demagógie. Avšak, ako upozornila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), verejné financie nesmerujú  k stavu dlhodobej udržateľnosti. Člen rady Michal Horváth zdôraznil, že ak sa neprijmú nové opatrenia, či už na strane výdavkov v podobe reforiem, alebo ak sa nezvýšia dane, časom budeme riešiť vážne otázky ohľadom schopnosti financovať náš verejný dlh.

Rada predpovedá prehlbovanie deficitu a nárast verejného dlhu s tým, že nebezpečnú úroveň dlhu 100 perecent HDP by mohlo Slovensko dosiahnuť už okolo roku 2030. Ak sa teda štát nechce v najbližších 15 rokoch zaoberať rizikom bankrotu, vlády by sa mali správať zodpovedne.

Napríklad, žiadne vlaky zadarmo! Ale to Michal Horváth nepovedal. On vlaky a v podstate ani nič konkrétne nespomenul, to len ja som sem doplnil.

Odlišný názor ako RRZ prezentoval minulý týždeň minister Kažimír, podľa ktorého rezort financií plánuje znižovať deficit verejných financií. Na budúci rok by mal klesnúť pod dve percentá HDP. Pre rok 2017 by sa mal dostať na nulu. Vláda podľa ministra ráta i so znížením verejného dlhu Slovenska. Ten by sa mal v roku 2018 dostať zhruba na 50 percent HDP„V predvolebnom roku je však málo pravdepodobné, že vláda pristúpi k výraznému kráteniu výdavkov, čo by pomohlo tlačiť deficit verejnej správy smerom k vyrovnanému rozpočtu,“ myslí si analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Banka vo svojich analýzach – pravidelných WEEKLY N.O.T.E.S. upozornila, že podľa zverejnených údajov klesal deficit verejných financií v roku 2014 v necelej polovici krajín EÚ (v 13 z 28), v dvoch sa nezmenil a v 13 rástol. V priemere sa v krajinách EÚ medziročne znížil o 0,3 pb. na 2,9 percenta HDP. Výraznejší pokles deficitu zaznamenali v roku 2014 najmä Slovinsko a Grécko. Naopak najvýraznejší nárast deficitu, až o 3,9 pb. zaznamenal Cyprus. Slovensko a Česká republika sa v roku 2014 zaradili medzi krajiny, ktoré vykázali zhoršenie verejných financií – Slovensko o 0,3 pb. na 2,9 percenta. Deficit verejných financií na Slovensku sa tak nachádzal presne na priemere EÚ, avšak bol horší ako priemer krajín eurozóny.

„Po stlačení deficitu pod 3 percentá HDP sa úsilie slovenskej vlády ďalej konsolidovať verejné financie vytratilo. Deficit opäť vzrástol. Fiškálnu expanziu sme mohli druhý rok v rade pozorovať na výdavkovej strane rozpočtu,“ upozornila UniCredit Bank.

Máme však vlaky zadarmo! Aspoň teda niektorí… 

Úsmevy a stisky rúk vs. podnikateľské prostredie

A hlavne, že máme premiéra, ktorý večne sníva o zvyšovaní minimálnej mzdy. Slovom, dobrák od kosti. Ale keď vyššie mzdy nevie vyčarovať, tak treba podľa neho pritlačiť na podnikateľov. Cez odbory.

Na 1. mája o minimálnej mzde hodne rečnil, kde sa len dalo. Napríklad v Nitre, kde – aspoň podľa TV kamier – niekoľkým stovkám najmä tých skôr narodených zdôrazňoval, že 1. máj pre ľavičiara, to je Sviatok práce! „Ja sám na prvomájové oslavy nezabúdam… A najmä ma teší, že tlačíme na mzdy. Minulý rok sme zvýšili minimálnu mzdu percentuálne historicky najviac a tento rok sa ju pokúsime dostať až na úroveň 400 eur.“

Nasledoval búrlivý potlesk.

Ale nie každý na Slovensku Ficovi tlieskal. Napríklad opozičný poslanec Eugen Jurzyca mu cez médiá odkázal, že ak to myslí vážne, nech zdvihne minimum na 2000 eur: „Ak premiér vyzýva odbory, aby tlačili na zamestnávateľov, nech zvýšia mzdy a ak si myslí, že jeho myslenie je správne a výška miezd je daná úspechom odborov v triednom boji, prečo potom nezvýši zákonom minimálnu mzdu na úroveň 2000 eur? Zrejme tuší, že to nie je také jednoduché a že pravdu máme my, keď tvrdíme, že ľuďom porastú u nás mzdy vtedy, keď budeme mať kvalitné podnikateľské prostredie.“

Pod kvalitným podnikateľským prostredím opozičný poslanec myslí napríklad nižšie odvodové zaťaženie práce, pružnejší Zákonník práce, ale aj lepšie hospodárenie s verejnými prostriedkami.

Ale – a to už je môj názor – to všetko sú témy, ktoré ľavicovému Smer-SD akosi nesedia… A v tom je celá tragédia! Ani prvomájové stretnutia premiéra s dôchodcami, plné úsmevov a stiskov rúk, na tom nič nezmenia.

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračný obrázok v záhlaví článku: www.sxc.hu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *