Stvrtok 20. február. Meniny má Lívia

Obavy NBS z rastúceho kreditného rizika sa zatiaľ nenapĺňajú

Národná banka Slovenska opäť konštatuje, že z vplyvu finančných sprostredkovateľov pri predaji retailových úverov vyplýva pre banky kreditné riziko. Urobila tak najnovšie v Správe o finančnej stabilite k máju 2015. Zároveň ale v rovnakom dokumente uvádza, že doteraz žiadne známky rastúceho rizika spojeného s úvermi domácnostiam nepozoruje. 

Na prílišnú závislosť bánk od sprostredkovateľov upozornila banka viac krát i minulý rok. Podľa nej hrozí, že sprostredkovatelia môžu svojim tlakom prinútiť banky k uvoľňovaniu úverových štandardov. Inými slovami klientmi bánk by sa mali môcť stať i tí, ktorí by na tradičnej bankovej prepážke neuspeli. Čísla ale zatiaľ nič také nehovoria. Naopak NBS konštatuje, že kvalita retailových úverov sa vyvíja „pozitívne“.

Podiel zlyhaných úverov sa podľa májovej správy udržiava na hodnotách niečo cez štyri percentá. Prírastok zlyhaných úverov tak na konci vlaňajška rovnako ako i začiatkom tohto roka zaostal za predchádzajúcimi obdobiami. Za zlyhané sa v tomto zmysle chápu úvery s omeškaním v splatnosti viac ako 90 dní. Nerastie ani objem úverov v omeškaní od 30 do 90 dní. Naopak už približne dva roky stagnuje. Kreditné riziko bánk sa teda vyvíja dobre.

NBS sama to sčasti vysvetľuje pozitívnym vývojom zamestnanosti a rastúcou mzdou. Percento ľudí hľadajúcich aktívne prácu kleslo aktuálne pod 12 percent, čo je o dva percentuálne body menej ako pred dvomi rokmi. Reálna mzda rástla vďaka zápornej inflácii vlani o vysokých 4,2 percenta. Sú to pozitívne prejavy oživujúcej sa ekonomiky, ktoré podnecujú i úverový apetít domácností.

Centrálna banka však neprepadá optimizmu a tvrdí, že „nedávny vývoj nie je zárukou udržania trendov do budúcnosti“. Na pokles nezamestnanosti sa podľa nej nedá spoliehať, pretože nevieme, ako dlho a ako veľmi môže ešte klesať. Okrem toho uvoľňujúce sa štandardy bánk mohli podľa regulátora nalákať do portfólií i problémových klientov, ktorých zlepšenie príjmovej situácie môže byť len dočasné. NBS ďalej upozorňuje, že banky kvôli znižovaniu marží „potrebujú na zachovanie ziskovosti poskytovať väčší objem úverov“ a tak by mohli poľaviť v obozretnosti a úverových štandardoch. 

V tejto konštrukcii sú zapojení i finanční sprostredkovatelia, ktorí majú podľa centrálnej banky záujem dodávať čo najväčšie objemy zmlúv hoci aj „s rizikovejšími parametrami.“ To všetko je však stále len v rovine dohadov. Čísla ich nepotvrdzujú a súvislosť medzi ratingovými procesmi bánk doteraz nebola nijako pozorovaná. „Žiadny sprostredkovateľ nikdy neovplyvnil schvaľovací proces banky,“ oponuje predseda predstavenstva sprostredkovateľskej spoločnosti Fincentrum, Milan Repka. O dlhodobom zámere pôsobiť na trhu obozretne a konzervatívne sa vyjadrujú opakovane a unisono i lídri komerčných bánk.

NBS však vlani svoje obavy zakomponovala i do desiatich odporúčaní pre bankový sektor. Radí v nich bankám diverzifikovať okruh sprostredkovateľských firiem, sledovať rizikovosť obchodov, ktoré prinesú a porovnávať tento kanál s inými typmi distribúcie.

 

Finančné sprostredkovanie označila NBS v najnovšej správe ako takzvané tieňové bankovníctvo. To sa však nie celkom zhoduje so skutočným významom tohto pojmu. Tieňové banky  sú subjekty, ktoré sa tvária ako banky a vstupujú do priameho obchodného vzťahu s finančnými klientmi. Dôvodom takéhoto podnikania je, že nemusí spĺňať prísne požiadavky regulátorov. Tieňové bankovníctvo sčasti stálo za vyvolaním finančnej krízy z roku 2008. Finanční sprostredkovatelia v slovenských pomeroch však neposkytujú úvery vo svojom mene. Naopak prihrávajú biznis regulovaným bankovým hráčom. Preto pôsobí takéto označenie zavádzajúco.

 

Na obhajobu NBS treba uviesť, že jej snaha o reguláciu odvetvia nie je v európskom kontexte výnimočná. Obmedzenie výšky LTV (veľkosti úveru k hodnote nehnuteľnosti) majú do bankových trhov zapracované viaceré krajiny. Spomedzi nich patrí slovenský limit naopak medzi tie benevolentnejšie. Rovnaký alebo miernejší limit majú nastavený len Litva, Holandsko, Fínsko a Dánsko. Naopak najprísnejšie je na tom chorvátsky bankový sektor, kde banky majú požičiavať len do 75 percent hodnoty nehnuteľnosti. Sú však stále krajiny, kde limit na LTV nie je nastavený vôbec. 

Podobne je na tom Slovensko i pri minimálnych požiadavkách na príjem žiadateľa o úver. Jednu z najprísnejších regulácií v tejto oblastí má Estónsko, kde hodnota splátky úveru môže dosiahnuť najviac 50 percent čistého príjmu. V Maďarsku je to hodnota do desať až 60 percent a to v závislosti od meny úveru a príjmu dlžníka. Slovenská centrálna banka stanovila limit sumy splátky ako výšku príjmu žiadateľa. Aj v tomto porovnaní teda vychádza Slovensko ako krajina s voľnejšími podmienkami.

Situácia ale ponúka i pohľad z inej strany. Slovenský bankový sektor sa od väčšinou krajín líši lepšími parametrami. Banky sú dlhodobo ziskové. Ukazovatele kapitálovej primeranosti značnou mierou prevyšujú predpísané minimálne hodnoty. Banky teda majú dostatočný vankúš na prípadné sanovanie problémov. Slovenský bankový sektor je preto označovaný, ako jeden z najstabilnejších v Európe a v odvetví vládne ešte od doby jeho oddlženia a privatizácie na prelome milénia veľmi racionálna nálada. Je teda otázne, či je porovnanie požiadaviek jednotlivých národných regulátorov vôbec relevantné.

regulacia-v-europe regulacia-mimo-europyTabuľka: NBS

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *