Streda 23. septembra. Meniny má Zdenka

Od ekonóma Marxa po najznámejšiu pieseň moderných čias: Imagine Johna Lennona

New York, apartmánový dom Dakota, vrátnik priskočí k 25-ročnému Markovi D. Chapmanovi a pýta sa ho: „Vieš,čo si práve urobil?“ Mladík pokojne odpovie: „Práve som zastrelil Johna Lennona.“ Sadne si na okraj chodníka, v ruke drží svetoznámy román amerického spisovateľa J. D. Salingera Kto chytá v žite. Pri sebe má kazetový prehrávač s nahrávkami skupiny The Beatles. Stalo sa to presne pred 30 rokmi.

Nemecký filozof, ekonóm, historik a novinár Karl Heinrich Marx (1818 – 1883) bol ideológom robotníckeho hnutia a spolu s Friedrichom Engelsom (1820 – 1895) rozpr acoval koncepciu materialistického poňatia dejín stavajúcu do popredia výlučne ekonomické zákonitosti.

Vo svojich početných dielach sa obaja usilovali dokázať, že v súdobej spoločnosti je taký hlboký konflikt medzi triedami, že sa dá odstrániť iba revolučnou premenou sveta, zrušením súkromného vlastníctva i samotných tried a víťazstvom komunizmu ako beztriednej spoločnosti. Učenie Karla Marxa a Friedricha Engelsa dostalo neskôr názov marxizmus.

V záujme objektívnej pravdy treba povedať, že Marxove myšlienky aj 120 rokov po jeho smrti inšpirujú mnohé revolúcie, politické režimy a teroristické hnutia po celom svete.

Chudobnejúci: Budú volať po zvrhnutí buržoázie

Ekonóm Marx vo svojich dielach neustále viedol polemiku s klasickým ekonomickým myslením. Jeho myšlienky týkajúce sa kapitálu možno zhrnúť zhruba takto:

Každý človek, ktorý je závislý na príjmoch z odvedenej práce, vytvára väčšie množstvo hodnoty, než akú dostáva vo svojej mzde. Kapitalista robotníkovi uhradí len jeho životné náklady, teda to, čo potrebuje pre fyzické prežitie a príchod do práce, robotník v podobe mzdy nedostáva plnú hodnotu toho, čo do výrobku vložil.

Robotník dostáva zaplatené menej, než je hodnota toho, čo vyrobil, teda bol vykoristený, legálne mu bola odňatá vytvorená nadhodnota. Práve kvôli tomu, že robotník dostáva zaplatené menej, než je hodnota toho, čo vyrobil, vzniká zisk. Kapitalisti zvyšujú svoje zisky práve na úkor pracovníkov, či už predlžovaním pracovného času alebo ich vykorisťovaním a privlastňovaním si nadhodnoty.

Kapitalista si privlastňuje časť výsledku práce, nadhodnota je používaná pre akumuláciu kapitálu a získavanie strojového vybavenia.

Nadhodnota patrí tomu, kto jej tvorbu umožnil, teda majiteľovi továrne, práca robotníka umožňuje vytvoriť tok čistého príjmu smerom k vlastníkom kapitálu. Marxistický pohľad na vec hovorí, že zatiaľ čo proletariát chudobneje, buržoázia mení rastúce množstvo nadhodnoty a nadvýrobku v ďalší kapitál (akumulácia kapitálu). Vďaka tomu práve držitelia kapitálu majú zvyšujúce sa príjmy, ktoré chcú reinvestovať, a práve vďaka tomu akumulujú majetok a kapitál.

Mechanizmus akumulácie kapitálu je takto vysvetľovaný nadhodnotou a záujmom kapitalistov nadhodnotu reinvestovať.

Rozširujúce sa medzera v rozdelení príjmov medzi vlastníkmi a pracujúcou triedou mala spôsobovať, že robotníci budú v porovnaní s kapitalistami relatívne stále viac chudobnejší a budú volať po zvrhnutí buržoázie.

Podľa Marxových záverov bolo súkromné vlastníctvo hlavnou príčinou nerovnosti životnej úrovne ľudí. „Možno v tom bolo trocha závisti, ale znamenalo to, že keď bol raz niekto bohatý, potom ľahšie ešte viac zbohatol, zatiaľ čo chudobní bojovali o holé prežitie,“ poznamenal  Radovan Novotný.

Pre spresnenie treba ešte dodať že Karl Heinrich Marx a jeho rodina naozaj po celý život trpeli biedou.

Po Európe mátoží strašidlo

Najvýznamnejším dielom Karla Marxa je Kapitál, avšak najrozšírenejším je jeho spoločná práca s Friedrichom Engelsom Manifest komunistickej strany (v niektorých vydaniach a v niektorých prekladoch so skráteným názvom Komunistický manifest). Je to cca 30-stranová brožúrka, ktorá prvý raz vyšla v Londýne vo februári roku 1848.

Text Manifestu sa začína slovami „Po Európe mátoží strašidlo — strašidlo komunizmu. K svätej honbe proti tomuto strašidlu spojili sa všetky mocnosti starej Európy.“ A končí sa takto:

„Komunisti všade podporujú každé revolučné hnutie proti terajším spoločenským a politickým pomerom. Vo všetkých týchto hnutiach vyzdvihujú otázku vlastníctva ako základnú otázku hnutia, nech už nadobudla viac alebo menej vyvinutú formu… Komunisti pokladajú za nedôstojné tajiť svoje názory a úmysly. Otvorene vyhlasujú, že ich ciele sa dajú dosiahnuť len násilným zvrhnutím celého doterajšieho spoločenského zriadenia. Nech sa trasú panujúce triedy pred komunistickou revolúciou! Proletári nemajú v nej čo stratiť, len svoje putá. Dobyť môžu celý svet.

Proletári všetkých krajín, spojte sa!“

Celý text Manifestu komunistickej strany v slovenskom preklade možno nájsť napríklad tu.

Prenesme sa o viac ako 100 rokov ďalej.

Pred dvomi mesiacmi (9. októbra) si svet pripomenul nedožité sedemdesiatiny jedného z najlegendárnejších muzikantov všetkých čias, speváka, gitaristu, hudobného skladateľa a textára, neúnavného bojovníka za mier a úhlavného nepriateľa všetkých totalitných systémov a totalitných ideológií Johna Winstona Lennona, rodáka z anglického Liverpoolu, spoluzakladateľa skupiny The Beatles.

Šikanovanie pre ľavicové postoje

Všetko o legendárnych Beatles vrátane zoznamov piesní, albumov, filmov atď. možno nájsť na týchto stránkach. V ďalšom texte sa však budeme venovať činnosti Johna Lennona po rozpade skupiny, kedy ešte viac vystúpili do popredia jeho protivojnové aktivity a boj proti totalitným režimom a ideológiam.

Hoci treba povedať, že katolícku cirkev si proti sebe poštval ešte za éry The Beatles, keď v roku 1966 v jednom z početných interview povedal, že v živote mladých ľudí sa náboženstvo stáva menej dôležitým faktorom.

Zo sólovej (rozumej: pobeatlesovskej) kariéry Johna Lennona (teda po rozpade skupiny) treba spomenúť jeho výrazne spoločensky angažovanú tvorbu, najmä protivojnovú hymnu Give Peace a Chance (Dajme šancu mieru), ale napríklad aj album Woman Is the Nigger of the World, v ktorom sa snažil poukázať na paralely medzi vykorisťovaním žien a rasovou diskrimináciou.

Spomenúť treba album Some Time in New York City, v ktorého piesňach Lennon rozvinul motívy boja proti rasizmu a nenávisti, ale aj motívy opakujúcich sa väzenských vzbúr v Amerike a v neposlednom rade aj svoje osobné problémy, ktoré mal v Spojených štátoch. Išlo o neustále šikanovanie zo strany amerických úradov pre jeho otvorené protivojnové postoje a pre jeho výraznú ľavicovú a prokomunistickú orientáciu.

Načim uviesť, že Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) viedol voči Lennonovi a jeho protivojnovým aktivitám mnohé vyšetrovania – spisy boli odtajnené až mnoho rokov po Lennonovej smrti.

Čokoládová poleva – pre masovejšie publikum

Najvýznamnejším počinom bol album Imagine, ktorý vyšiel v roku 1971. Hudobní kritici sa neskôr zhodli v jednom: piesne z tohto albumu sú o poznanie ladené jemnejšie a sú aj menej avantgardné ako skladby z ostatných albumov. Sám Lennon o tom raz povedal,že pri tvorbe tohto albumu svoje myšlienky polial čokoládovou polevou, aby boli zaujímavejšie aj pre širšie, masovejšie publikum. S riadnou dávkou nadsázky by sme v jazyku politológie mohli povedať, že tie piesne sú tak trochu populistické…

Titulná pieseň albumu nesúca rovnaký názov ako celý album teda Imagine (Predstav si) bezosporu patrí medzi najznámejšie piesne všetkých čias.

Bývalý prezident Spojených štátov Jimmy Carter raz poznamenal: „Spolu s manželkou sme navštívili okolo 125 krajín celého sveta. Okrem ich štátnych hymien sme všade najčastejšie počuli hrať Lennonov Imagine.“

O piesni Imagine Lennom neraz povedal, že je protináboženská, protinacionalistická a predovšetkým protikapitalistická. Kritici vyčítali piesni, že sú v nej síce veľké a hlboké myšlienky, ale zaobalené do sladkastého a hudobne až gýčového obalu. Lennon sa na to nikdy neurazil, len poznamenal, že aj kvôli tej cukrovej poleve myšlienky piesne prijala za svoje široká verejnosť.

Potom k tomu dodal, že táto pieseň je vlastne zhudobneným Komunistickým manifestom.

Komunista: Má mať srdce alebo rozum?

Treba povedať jednu zásadnú vec, a to, že Lennonove výrazné ľavicové a komunistické presvedčenie, aj keď bezosporu bolo hlboké a úprimné, malo svoje trhliny. Lennon vnímavo sledoval, ako sa v radoch komunistov slová neraz príkro rozchádzajú s činmi.

A ako sa vzletné ideály bijú s krutou realitou.

V časoch tzv. železnej opony rozdeľujúcej svet na dva nepriateľské tábory, to ani nemohlo byť inak. O Lennonovom nejednoznačnom a neraz až protirečivom postoji ku komunistickým stranám najlepšie svedčí jeho vlastný výrok: „Kto nie je v dvadsiatich rokoch komunistom, ten nemá srdce, kdo je komunistom v tridsiatke, ten nemá rozum.“

Vráťme sa ale k piesni Imagine, ktorú Lennon sám označil za Komunistický manifest. Ten sa končí slovami: „Proletári všetkých krajín, spojte sa!“ A práve internacionalizmus, priateľstvo medzi národmi je jedným z nosných motívov piesne.

V interview pre časopis Playboy Lennon povedal: „V piesni Dajme šancu mieru nie je nič neracionálne, iba som povedal dajme mu šancu. V skladbe Imagine hovorím Dokážete si predstaviť svet bez hraníc, bez vierovyznaní? Posolstvo je neustále to isté, pozitívne.“

Imagine sa začína slovami:

Predstav si, že nie je žiadne nebo,
Je to ľahké, len to skús,
Žiadne peklo pod nami,
Nad nami len obloha,
Predstav si, ako všetci ľudia
žijú pre dnešok…

Po naznačených motívoch – protinacionalistickom, protináboženskom a protikapitalistickom sa Imagine končí ozaj vzletne:

Možno povieš, že snívam,
ale nie som sám,
Dúfam, že jedného dňa sa k nám pridáš,
A svet bude žiť ako jeden
.

Znalci a milovníci hudby, odborníci i laici už desiatky rokov s využitím rôznych softvérových nástrojov podrobne analyzujú hudbu i text piesne a hľadajú súvislosti, porovnania a paralely medzi marxizmom (rozumej: myšlienkami z jednotlivých diel Karla Marxa a Friedricha Engelsa) a piesňou Imagine.

Mier medzi národmi – bez náboženstva

Rovnakou mierou, ako sa bude odstraňovať vykorisťovanie človeka človekom, bude sa odstraňovať aj vykorisťovanie národa národom. S protikladom tried vnútri národa padne aj vzájomné nepriateľstvo medzi národmi. (K. Marx – F. Engels: Manifest komunistickej strany)

Náboženstvo je povzdych utláčaného tvora, srdce neľútostného sveta, duch bezduchých pomerov. Je to ópium ľudstva. Pravé šťastie ľudu vyžaduje odstránenie náboženstva ako iluzórneho šťastia. (K. Marx: Úvod Ku kritike Heglovej filozofie práva)

Predstav si, že nie sú žiadne krajiny,
Nie je to ťažké,
Nič, za čo treba zabíjať alebo zomrieť,
Ani žiadne náboženstvo,
Predstav si, ako všetci ľudia
žijú život v mieri…
(Imagine)

Zničiť ochranu súkromného vlastníctva?

Proletári môžu dobyť spoločenské produktívne sily len tak, že odstránia svoj vlastný doterajší spôsob privlastňovania a tým všetok doterajší spôsob privlastňovania vôbec…Ich úlohou je zničiť všetko, čo dosiaľ ochraňovalo a zachraňovalo súkromné vlastníctvo.

A ďalej:

Proletariát využije svoje politické panstvo na to, aby postupne vyrval buržoázii všetok kapitál, aby sústredil všetky výrobné nástroje v rukách štátu a aby čo najrýchlejšie zväčšil množstvo produktívnych síl. Pravda, to sa môže spočiatku stať iba despotickými zásahmi do vlastníckeho práva… (K. Marx – F. Engels: Manifest komunistickej strany)

Predstav si, že nie je žiadne vlastníctvo,
Len či to dokážeš,
Netreba túžiť ani hladovať,
Všetci ľudia sú bratia,
Predstav si, ako všetci ľudia
sa delia o svet…
(Imagine)

Krajina, v ktorej nepoznajú doklady

Pre úplnosť treba ešte spomenúť aj myšlienku tzv. Nutopie. Je to koncept alebo ak chceme – rozprávka o krajine, ktorej obyvatelia žijú podľa ideí načrtnutých v piesni Imagine. Koncept vytvorila Lennonova manželka Yoko Ono za prispenia samotného Lennona.

Nutopia je krajina, ktorá nemá územie a jej obyvatelia nepotrebujú pasy ani iné doklady. Ľudia žijúci v Nutopii žijú v mieri a riadia sa iba kozmickými zákonmi. Občianstvo krajiny Nutopia sa dá získať uvedomením jej existencie. Štátna vlajka má len jednu farbu, a to bielu. Oficiálnou štátnou hymnou krajiny je niekoľko sekúnd ticha…

Celý koncept Nutopie je takou brisknou, no vtipnou a láskavou satirou na Lennonove ťažkosti, ktoré mal s vybavovaním štátneho občianstva v Spojených štátoch a na spisy, ktoré naňho zakladala FBI pre jeho protivojnové aktivity. Krajina Nutopia má vlastnú webovú stránku.

Zaznelo päť výstrelov

New York, ôsmy december 1980. Apartmánový dom Dakota, v ktorom býva John Lennon s rodinou. Neďaleko od vchodu do domu v prítmí postáva 25-ročný Texasan Mark David Chapman. Vrátnik si ho všimne, no pomyslí si, že je to len jeden z množstva Lennonovych obdivovateľov.

Naozaj sa nemýli.

Vtom sa manželia Lennnovci po celodennom nahrávaní v štúdiu vracajú do Dakoty. Vchádzajú do domu a vtedy Chapman skríkne „Mr. Lennon!“ Hudobník sa zastaví a otočí smerom k nemu. Vtom Chapman zaujme postoj strelca a z revolveru  päťkrát vystrelí na Lennona, zasiahne ho štyrikrát, jeden projektil preletí Lennonovi ponad hlavu a rozbije okno.

Policajti, ktorí prichádzajú na miosto činu, nečakajú kým dorazí sanitaka, ale krvácajúceho Lennona sami odvážajú do blízkej nemocnice. Zachrániť sa ho však už nepodarilo – zomrel na šok z vykrvácania, stratil viac ako 80 percent krvi. Hlavný vyšetrujúci lekár Elliott M. Gross sa vyjadril, že s takými rozsiahlymi strelnými zraneniami by nikto nedokázal prežiť viac ako pár minút.

V čase, keď lekári v nemocni sa ešte snažia zachrániť Johna Lennona, vrátnik priskočí k Chapmanovi a pýta sa ho: „Vieš,čo si práve urobil?“ Mladík pokojne odpovie: „Práve som zastrelil Johna Lennona.“ Sadne si na okraj chodníka, v ruke drží svetoznámy román amerického spisovateľa J. D. Salingera Kto chytá v žite a listuje si v ňom a čaká kým ho zatknú.

Pri sebe má kazetový prehrávač a viac ako desať kaziet s nahrávkami skupiny The Beatles.

Mark David Chapman bol za vraždu odsúdený na doživotie.

Hľadali sme šťastie a našli sme seba

Na záver niekoľko citátov z Lennona: „Keď ti bude v živote najhoršie, otoč sa čelom k slnku a všetky tiene padnú za teba.“

„Som nežný, som krutý ale som život. Plačeš? Aj v slzách je sila. Tak choď a ži.“

„Najväčším víťazstvom je nepotrebovať žiadne víťazstvo,“ odkázal Lennon všetkým totalitným systémom, ktoré tak z hĺbky duše nenávidel.

A ešte jeden citát, miliónkrát citovaný, miliónkrát čítaný a počutý, a predsa v ňom možno objaviť vždy niečo nové. Stačí privrieť oči a trochu sa zamyslieť. Ten výrok znie: „Hľadali sme sťastie a našli sme seba.“

John Lennon, jeho dielo a jeho myšlienkový odkaz patrí celému svetu. Aj toto sme chceli ilustrovať príkladom pred niekoľkými rokmi vydanej azerbajdžanskej poštovej známky s motívom Johna Lennona, ktorej reprodukciu zverejňujeme v záhlaví článku.

Lennon naozaj patrí celému svetu. Všetkým národom. Je však viac ako príznačné, že ešte aj 30 rokov po Lennonovej smrti sa jeho piesní a jeho ideí boja všetky totalitné systémy a totalitné ideológie potláčajúce ľudské práva, slobodu podnikania a ľudskú dôstojnosť.

A zrejme to ešte dlho tak bude.

Súhlasíte s tým, že Lennonov Imagine je naozaj zhudobneným Komunistickým manifestom?

View Results

Loading ... Loading ...

6 odpovedí na “Od ekonóma Marxa po najznámejšiu pieseň moderných čias: Imagine Johna Lennona”

  1. Polytyk píše:

    „Každý človek, ktorý je závislý na príjmoch z odvedenej práce, vytvára väčšie množstvo hodnoty, než akú dostáva vo svojej mzde. Kapitalista robotníkovi uhradí len jeho životné náklady, teda to, čo potrebuje pre fyzické prežitie a príchod do práce, robotník v podobe mzdy nedostáva plnú hodnotu toho, čo do výrobku vložil.“
    Len by som dodal, ze komunisticky rezim robil to iste, ludia nedostavali zaplatene za to, co vytvorili, ale len na svoje zivotne naklady. Vacsina penazi sa stracala na STB a ochranu rezimu pred „fuj fuj“ slobodou…

    • Čito píše:

      suhlasim! slobody sa boji kazdy rezim nech sa navonok tvari akokolvek demokraticky. A o tom to cele je. Preto musia v kazdom obdobi byt taki ako Lennon a musia bojovat za slobodu….

      • prešpurský burcsák píše:

        A mne sa tu núka paralela: Lenin – Lennon… Nech žije svetová socialistiká revolúcia! Smrť kapitalizmu!!! Každý kto vidí, čo sa dnes deje (kríza, štát zachraňuje banky a potom sám krachuje atď.) každý kto to vidí, sa musí k nám pridať. Proletári všetkých krajín, spojme sa!

  2. Bungalow píše:

    Osobne si myslím, že smrť Johna Lennona zostane ešte dlho zahalená tajomstvom a do dejín vojde ako jedna zo záhad 20-teho storočia. Svojho času sa v médiách špekuľovalo o tom, že za tým nie je len jeden pomätený hudobný fanúšik, ale že v tom majú prsty aj tajné služby… Otvorene sa hovorilo najmä o americkej CIA, sovietskej KGB a najmä o vatikánskej tajnej službe. Všetky tieto menované, ale aj mnohé ďalšie mali najmenej 100 dôvodov na zavraždenie Lennona. Skutočnosťou však ozaj je, že bol za vraždu odsúdený jeden hudbymilovný fanatik.

    • Gusto píše:

      oficialna verzia vysetrovania je taka, ze Chapman bol nielenze milovnik a fanusik Beatles, ale doslova az hudbymilovny maniak a fanatik, ktory sa jednoducho nevedel zmierit s rozpadom skupiny Beatles a konal tak ako konal…

  3. Miloš píše:

    Možno stálo za to ešte citovať z Kom. manifestu, tam kde sa píše o konkrétnych opatreniach, ktoré bude treba urobiť, citujem napríklad „Vysoká progresívna daň. Zrušenie dedičského práva. Konfiškácia majetku rebelov. Sústredenie úveru v rukách štátu prostredníctvom národnej banky so štátnym kapitálom a výhradným monopolom.“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial