Sobota 21. októbra. Meniny má Uršuľa

Odchod Grécka z eurozóny: Devalvácia meny nie je všeliek

Európa si nevie dať rady s riešením svojej dlhovej krízy. Lídri eurozóny zmenili riešiteľné ekonomické problémy Grécka na politickú hádanku, ktorá ohrozuje spoločnú menu. Predčasné trvanie na odpisoch dlhu súkromných veriteľov sa postaralo o rozšírenie nákazy. Masívne odpisy sú síce potrebné, ale zatiaľ ešte nikto nevie, čo si máme predstaviť pod toľko skloňovaným výrazom „udržateľný dlh“ a tiež nepoznáme „reálne“ HDP Grécka.

V Južnej Amerike bolo odpustenie dlhu schválené, až keď bolo jasné, že s fiškálnymi úpravami a štrukturálnymi reformami to hriešnici myslia vážne. V prípade Grécka tomu tak nie je. I keď trojročné nalievanie likvidity Európskou centrálnou bankou a neustále záchranné balíky pre Grékov poskytujú priestor na dýchanie a čas na komplexnejšie riešenie, Grécko ostane zdrojom nestability. Krajina je v hlbokej recesii: jej HDP sa prudko znižuje a nezamestnanosť rastie tri roky v rade. Viac úsporných opatrení iba zvýši ekonomické a sociálne napätie v krajine.

V podmienkach takéhoto neradostného výhľadu mnohí navrhujú, že by bolo pre Grécko lepšie, keby eurozónu opustilo. Poukazujú pritom na Argentínu, ktorá svoje menové zovretie voči doláru opustila v roku 2002 a myslia si, že Gréci by znovu zavedením vlastnej meny získali mnohé výhody. Je pravda, že po následnej devalvácii argentínskeho pesa a po bolestivom (ale krátkom) prechodnom období sa Argentína tešila rapídnemu šesť ročnému rastu. Avšak skúsenosť tejto latinskej krajiny bola výnimočná. Atraktívne exportné ceny mali za následok udržateľné obchodné prebytky a obozretná rozpočtová politika zas zaručila vnútornú rovnováhu. Na druhej strane, Grécko sa nemôže spoliehať na priaznivé externé podmienky a už sa nachádza v hlbokej recesii, ktorá má korene práve v rozpočtovej nezodpovednosti.

Prečítajte si

V skutočnosti, Argentína ani nemala inú možnosť ako sa zbaviť svojho menového fixu, keďže nebola súčasťou žiadnych medzinárodných dohôd, respektíve inštitucionálnych záchranných sietí. Na rozdiel od Argentíny, Grécko je súčasťou formálnych multilaterálnych dohôd, ktoré mu môžu zaručiť finančnú pomoc potrebnú na zmiernenie nevyhnutných zmien. Možno, že práve analýza nákladov spojených s vývojom v Argentíne umocňuje fakt, aby Grécko ostalo v eurozóne.

Naozaj by Grécko malo odísť?

O akých nákladoch to hovoríme? Po prvé, run na banky. Akonáhle bola devalvácia považovaná za možnú, Argentína bola svedkom pretrvávajúceho výberu vkladov. Ten trval viac ako jeden rok a krajinu stál dve tretiny jej zahraničných devízových rezerv. Aby sa predišlo úplnému zlyhaniu finančného sektora, jedinou možnosťou bolo obmedziť výšku výberov. V tomto ohľade zažila Argentína naozaj strašnú skúsenosť. Keď bol výber hotovosti výrazne obmedzený, produkcia krajiny sa prepadla z dôvodu zníženej úverovej schopnosti bánk a nedostatku likvidity. Tento vývoj viedol k nepokojom, chaosu a napokon aj k pádu vlády. Očakávania odchodu Grécka z eurozóny by tiež spôsobili celkový bankový run, ale z dôvodu prepojenia európskeho finančného systému, ten by mal omnoho deštrukčnejšie následky.

Opustenie eura by si vyžadovalo znovu ocenenie bankových aktív a pasív a prakticky všetkých kontraktov, cien a miezd v novej resp. staronovej mene. V Argentíne, kde boli doláre bežne používané ako jednotka zúčtovania, mala táto redenominácia formu „pesifikácie“. Celý proces mal veľmi veľké následky, čo sa týka redistribúcie bohatstva. Ak by Grécko prestalo používať euro, „drachmatizácia“ pôžičiek a vkladov – a menových pohybov, ktorá by nasledovala – by zvýhodnila dlžníkov bánk a naopak, poškodila by vkladateľov, čo by viedlo k ďalším sociálnym nepokojom.

Pohľad do Argentíny tiež ukazuje, že opustenie dlhodobého menového fixingu vedie k zániku veľkých súkromných inštitúcií s prístupom na medzinárodné finančné trhy, pretože záväzky v cudzej mene nemôžu byť precenené na novú menu. Argentínske firmy venovali niekoľko rokov vyjednávaniu so svojimi zahraničnými veriteľmi a mnohým neostávalo nič iné iba zbankrotovať. Pozícia gréckych spoločností môže byť v tomto ohľade ešte horšia. Veľa obchodných zmlúv mohlo byť v Argentíne vedených v pesách, keďže lokálna mena nebola zrušená. Ale Gréci by sa museli vyrovnať s úplne novými dohodami, keďže každý kontrakt by musel byť znova denominovaný v drachme. Nasledovalo by more bankrotov.

Pozrime sa na „big picture“

Menová situácia v Argentíne bola katastrofálna a viedla k veľkému množstvu porušovania zmlúv a nedodržaniu uzavretých kontraktov, čo negatívne poznačilo investičné prostredie celej krajiny. Avšak opätovné zavedenie meny by bolo ešte náročnejšie. Argentína nikdy neprestala používať peso, na rozdiel od Grécka a jeho drachmy. Budovanie dôvery v drachmu uprostred krízy by bolo nesmierne náročnou úlohou a presvedčenie potenciálnych investorov, aby sa pustili do projektov denominovaných v novej mene by bolo takmer nesplniteľnou úlohou.

Myšlienka odchodu Grécka z eurozóny sa môže javiť ako logická, ale jej zástancovia podceňujú devastujúce následky takéhoto kroku. Skúsenosť Argentíny by mala byť skôr výstrahou pred odchodom a nie jeho katalyzátorom. Avšak predsa len, reálny problém stále existuje: ako získa Grécko konkurencieschopnosť? Bez devalvácie meny je to zložité. Všetky úspešné zmeny v Latinskej Amerike zahŕňali obrovskú devalváciu a okamžité zníženie reálnych miezd, respektíve jednotkové zníženie nákladov na prácu. Za normálnych okolností je devalvácia meny viac prijateľná ako zníženie nominálnych miezd, s cieľom zníženia miezd reálnych. Keď však devalvácia vyžaduje opustenie menovej únie, súvisiaci finančný kolaps musí byť nepochybne braný do úvahy.

Vystúpenie Grécka z eurozóny teda nemusí byť všeliek, práve naopak. Musíme sa však zmieriť s tým, že proces prispôsobovania sa a potrebných reforiem sa bude uskutočňovať veľmi dlhú dobu (desať a viac rokov). Väčšia konkurencieschopnosť bude následkom týchto zmien a štrukturálnych reforiem, a nie nevyhnutným predpokladom schvaľovania ďalších úverov. Pri tomto pláne je potrebné počítať s tým, že trhy ostanú pre Grécko s najväčšou pravdepodobnosťou aj naďalej zatvorené. Veľký dôraz musí byť tiež kladený na zmenu fungovania verejného sektora a zníženie nominálnych miezd v súkromnom sektore. Grécko je na dlhej a náročnej ceste, ktorá však bude menej traumatická v eurozóne ako mimo nej.

Autor je analytik spoločnosti TRIMBroker – obchodníka na svetových burzách. Spracované na základe rozhovorov bývalých prezidentov centrálnych bánk Argentíny Maria Blejera a Mexika Guillerma Ortiza pre The Economist. Ilustračné foto: sxc.hu.

Vzdá sa niektorá z krajín eurozóny eura?

View Results

Loading ... Loading ...

Jedna odpoveď na “Odchod Grécka z eurozóny: Devalvácia meny nie je všeliek”

  1. Michal D. píše:

    A co z toho, ze Grecko na odchod doplati? Mne to zily netrha :)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *