Nedeľa 20. októbra. Meniny má Vendelín

Odvodová reforma: Aké sú dopady jednotlivých návrhov?

Platenie daní a odvodov jednej inštitúcii na jednom tlačive, zavedenie superhrubej mzdy a zvyšovanie daňovej a odvodovej záťaže pre živnostníkov a dohodárov. Odvodová reforma z dielne Ministerstva financií vstúpila v upravenom znení do pripomienkového konania. Živnostníci spolu zamestnávateľmi reagovali tento týždeň vlastným alternatívnym návrhom. Prinášame prehľad oboch.

Každý, kto dnes zamestnáva zamestnancov, je sám zamestnancom, či je SZČO, musí zvládať množstvo výrazne odlišných interakcií medzi ním a štátom. Dane z príjmov a poistné odvody sa dnes platia spolu šiestim inštitúciám, v rozdielnych termínoch, za rozdielnych podmienok, vykazujú sa rozdielnymi tlačivami podávaných v rôznej periodicite a rôznych termínoch. Dodržiavanie podmienok celého systému stojí čas i peniaze, chyba je trestaná sankciou.

Zjednodušenie celého systému platieb štátu pre fyzické osoby je jedným z dvoch základných cieľov vládnej reformy. Základným pilierom je jednotný vymeriavací základ pre všetky platby a rovnako aj pre všetky skupiny, ktoré poberajú príjmy. Inými slovami, základ pre výpočet dane z príjmov, zdravotného odvodu a sociálneho odvodu bude rovný a zhodný pre všetky skupiny. Z tohto základu sa budú platiť len dve sadzby odvodovjeden zdravotný odvod vo výške 9% a jeden sociálny odvod vo výške 19%. Jednotná sadzba dane z príjmov – rovná daň – má ostať v pôvodnej výške 19%.

Všetky spomenuté platby sa budú platiť jednej inštitúcii na základe jednotného daňovo-odvodového ročného zúčtovania – teda jedným tlačivom podávaným v jednom termíne. Prvé takéto zúčtovanie sa podá už za rok 2012 začiatkom roka 2013 a to elektronicky.

Druhým cieľom reformy je zrovnoprávnenie systému pre všetky skupiny a odstránenie deformácií, ktoré umožňujú niektorým skupinám platiť nižšie dane a odvody z rovnakého príjmu v porovnaní s ostatnými. Konkrétne ide o SZČO, ktorí v súčasnosti znižujú základ dane o paušálne fiktívne výdavky vo výške 40% a ich vymeriavací základ pre odvody je len podielom základu pre daň. Vládny materiál argumentuje najmä „zvýšeným presunom osôb z radov zamestnancov do radov SZČO (a tiež medzi dohodárov)“ v posledných rokoch.

Prečítajte si:

Zamestnanci: Superhrubá mzda a znižovanie sadzieb

Súčasná hrubá mzda v súčasnej podobe od januára 2012 prestáva existovať a nahrádza ju superhrubá mzda. Zmení sa len štruktúra – superhrubá mzda bude tvorená súčtom dnešnej hrubej mzdy a odvodov, ktoré dnes platí zamestnávateľ zo svojho za zamestnanca vo výške cca 35%. Náklady zamestnávateľa ani celková čistá mzda dnešných zamestnancom sa novoročným prepočtom nezmenia. Zmenou bude len to, že odvody v celkovej výške 27% (9% zdravotný odvod + 19% sociálny odvod) bude z celkovej superhrubej mzdy platiť zamestnanec. Jedinou, prechodnou výnimkou je úrazové poistenie, ktoré bude v prvých rokoch reformy platiť naďalej do fondu Sociálnej poisťovne zamestnávateľ, pričom na neskoršie obdobia sa plánuje prechod ku komerčnému úrazovému poisteniu a následné zníženie cien v dôsledku konkurencie.

Zamestnancov čaká pozitívny bonus. Vláda si dáva záväzok znižovať odvody zamestnancov o 1 percentuálny bod ročne. Tento cieľ však bude plniť v závislosti od vývoja verejných financií a to dokopy maximálne o 4 percentuálne body.

SZČO: Obmedzenie paušálnych výdavkov, zvýšenie základu dane, no nižší sociálny odvod

Najkritizovanejším „úderom“ pre SZČO je de facto zrušenie paušálnych výdavkov uplatňovaných percentom z príjmu, ktoré v súčasnosti nahrádzajú skutočné preukázateľné výdavky a živnostníci nemusia viesť evidenciu skutočných výdavkov. Po tohtoročnom znížení paušálnych výdavkov z výšky 60% na 40% pre remeselníkov prichádza horné obmedzenie paušálu absolútnou čiastkou a to 200 EUR mesačne – teda 2400 EUR ročne. SZČO, ktorí si chcú základ dane znížiť o výdavky vyššie než týchto 200 EUR, budú môcť použiť len tie skutočné a to za cenu vedenia účtovníctva či daňovej evidencie. Týmto krokom chce vláda postihnúť proforma živnostníkov, ktorí nemajú žiadne reálne náklady a živnosť je pre nich len únikom z vysokého zaťaženia pri zamestnaneckom pomere.

Kompenzáciou za zvýšenie daní a základu pre daň a odvody je nižšia sadzba sociálneho odvodu – namiesto 19% budú SZČO platiť 13%, pretože im ani v súčasnosti ani po reforme nevzniká nárok na úrazové dávky, dávky v nezamestnanosti či dávky z garančného poistenia. Zdravotný odvod bude rovnaký ako pri všetkých ostatných osobách – 9% (ZŤP 4,5%). Vymeriavací základ bude samozrejme rovný základu dane z príjmov – teda nekrátený žiadnym koeficientom. Celkové zaťaženie zvýši po novom ešte jeden rozmer: SZČO si v porovnaní s dneškom do reálnych nákladov nebudú môcť zahrnúť zaplatené odvody.

SZČO čaká jedna zmena navyše. V súčasnosti sú povinní platiť sociálne poistenie, ak ich celoročný príjem prekročí hranicu cca 3 949 EUR (suma platná pre r. 2010) a od júla roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa tak stalo. Ak príjem v ďalšom roku pod túto (resp. valorizovanú) hranicu klesne, povinnosť platiť sociálne poistenie zaniká. Od budúceho roka budú SZČO platiť preddavky na sociálne poistenie už od mesiaca, v ktorom príjem túto hranicu presiahol. A to v prípade, ak jeho príjem prekročí túto hranicu v ktoromkoľvek dni roka od začiatku podnikania. To znamená, že pri priemernom mesačnom príjme tisíc eur, vznikne hranica vo štvrtom mesiaci – apríli. Po zúčtovaní ukončeného roka sa 30.6 určí skutočný vymeriavací základ pre odvody na základe skutočných príjmov a poistné sa bude platiť v skutočnej výške. Ak v niektorom nasledujúcich rokov sa pri ročnom zúčtovaní celoročný príjem neprekročí stanovenú hranicu, zaplatené preddavky si bude môcť žiadať späť – rovnako ako je to dnes pri dani z príjmov či zdravotnom poistení.

Dohody: Odpočítateľná položka pre ľudí bez iných príjmov

Príjmy z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú dnes okrem dane z príjmov zaťažené nulovými odvodmi na strane dohodára a len symbolickými (1,05 %) odvodmi na strane zamestnávateľa. Dohody sú preto podozrievané s odvodovej optimalizácie. S cieľom rozlíšiť špekulantov od skutočných brigádnikov a ľudí s nižšími príjmami sa dohody rozdelia do dvoch skupín. Osoby, ktoré nemajú iné príjmy, nebudú do výšky príjmu z dohody 190 EUR platiť odvody žiadne. Zabezpečiť to má odvodová odpočítateľná položka vo výške 190 EUR mesačne na každú osobu s príjmom z dohôd. Táto sa však bude znižovať o príjem z iných činností, ktoré daná osoba má (SZČO, zamestnanie). Teda druhá skupina s inými príjmami presahujúcimi 190 EUR mesačne bude platiť z príjmov z dohody odvody v plnej výške9%-ný zdravotný odvod a výnimočný 10%-ný sociálny odvod.

Podiely na zisku a dividendy budú zaťažené odvodmi

Odvody sa nebudú platiť z tzv. pasívnych príjmov – teda najmä z príjmov k kapitálu či prenájmu. Podiely na zisku, ktoré už dnes podliehajú zdravotným odvodom, reforma plánuje zaťažiť 9%-ným zdravotným odvodom a zvýhodneným 13%-ným sociálnym odvodom. Aj v rámci týchto príjmov však bude rešpektované maximálne poistné – teda každá fyzická osoba zaplatí len poistné v maximálnej výške zo súčtu svojich príjmov, bez toho, aby z niektorého svojho príjmu zaplatila poistné viackrát. Či táto spoločensky ťažko priechodné zaťaženie podieľnikov a akcionárov nastane už od roka 2012 alebo až v neskorších rokoch, z vládneho materiálu zrejmé nie je.  

Nezdaniteľná časť základu dane sa znižuje, ale aj zrovnoprávňuje

Nezdaniteľná časť na daňovníka – teda suma, z ktorej žiadna fyzická osoba neplatí daň z príjmov – sa zo súčasnej výšky 19,2-násobku životného minima zníži na 18-násobok životného minima. Zmena v absolútnej sume bude zhruba z 3641,28 EUR na 3 413,70 EUR ročne, čo mesačne zvyšuje daň z príjmov o 3,60 EUR.

Nezdaniteľnú časť na manželku si bude môcť uplatniť len manžel resp. manželka, ktorých partner sa stará o nezaopatrené dieťa – teda nielen poberatelia materského či rodičovského príspevku.

Milionárska daň sa ruší. V súčasnosti sa nezdaniteľná časť na daňovníka od určitej výšky príjmu progresívne znižuje až je pri základe dane cca 31 490 nulová. Od roku 2012 sa nezdaniteľná časť základu dane vzťahuje na všetkých rovnako.

Vymeriavacie základy pre odvody sa mierne znižujú

Minimálny vymeriavací základ pre odvody SZČO bude vo výške 3,3-násobku životného minima, teda cca 626 EUR a minimálne odvody SZČO budú teda vo výške 137,67 EUR. Oproti stavu v r. 2010 (cca 156 EUR) sa teda minimálny odvody znižujú.

Maximálny vymeriavací základ a jeho niekoľko súčasných úrovní sa rušia. Namiesto neho sa zavádza „maximálne poistné“ v dvoch výškach pre obe odvody – sociálny i zdravotný. V rámci ročného zúčtovania nezaplatí nikto zo súčtu svojich príjmov viac než maximálne poistné. V prípade, ak odvody zaplatené v priebehu roka presiahnu maximálne poistné, preplatok si môže žiadať späť. Maximálne odvody pre obe poistenia spolu sa v porovnaní sú súčasným stavom (1. polrok 2011) mierne znižujú.

Plusy reformy podľa Investujeme.sk

  • Jednoznačným prínosom je zjednotenie výberu všetkých platieb fyzických osôb štátu prostredníctvom jednej inštitúcie a jednotného daňovo-odvodového zúčtovania.
  • Odvody a dane sa budú počítať zo súčtu príjmov danej fyzickej osoby bez ohľadu na ich zdroj (zamestnanie, SZČO, dividendy, dohody). Ak odvody zaplatené v priebehu  roka presiahnu maximálne poistné presiahne, preplatky sa po ročnom zúčtovaní vrátia.
  • Superhrubá mzda má potenciál zvýšiť povedomie zamestnancov o skutočnej cene práce, ktorú musí vynaložiť zamestnávateľ a výške platieb štátu, ktorými ich práca zaťažená.
  • Zrušenie milionárskej dane, zavedenej predchádzajúcou vládou – toto však prišlo až po kritike prvých verzií reformy, ktoré túto deformáciu ponechávali v pôvodnom znení.
  • Zrušenie zamestnaneckej prémie, ktorá je dnes akýmsi rovnako nesystémovým protipólom milionárskej dane. Podľa súčasne platnej legislatívy ide o zápornú daň, teda kompenzáciu zo strany štátu v rámci ročného zúčtovania dane, určenú zamestnancom s nízkymi príjmami nepresahujúcimi nezdaniteľnú časť základu dane.
  • Ľubovoľné odpisovanie – reforma de facto ruší súčasné druhy daňových odpisov. Majetok nadobudnutý v roku 2012 a neskôr budú môcť SZČO odpísať celý už v prvom roku odpisovania pri nákupe alebo iným ľubovoľným spôsobom, aký pre nich bude výhodný. Zvýšia sa teda možnosti legálnej daňovej optimalizácie, založenej však na skutočných výdavkoch podnikateľa.
  • Jeden sociálny odvod a zrušenie fondov Sociálnej poisťovne. Niekoľko platieb do rôznych fondov zvyšovali neprehľadnosť systému, pričom fondy dnes nemajú reálne opodstatnenie, keďže rôzne dávky sa platia z jedného rozpočtu Sociálnej poisťovne. Nevýhodou môže byť však to, že po novom nebudú si môcť dobrovoľní platitelia odvodov vybrať jeden fond (napr. dôchodkový) pre dobrovoľné zvýšenie budúcich dávok (napr. dôchodku), ale platiť odvod v celkovej sadzbe.

Mínusy reformy podľa Investujeme.sk

  • Vládny materiál označuje SZČO a dohodárov apriori za zneužívateľov systému, neprirodzene významne sa upriamuje na proforma živnostníkov. Podľa MF SR nárast SZČO bez zamestnancov a dohodárov v r. 2004 – 2010 bol zapríčinený presunom zo zamestnaneckým pomeroch so špekulatívnymi príčinami. Pre toto tvrdenie nemá žiadne priame dôkazy a nerozlišuje poctivých podnikateľov a brigádnikov od špekulantov.
  • Reforma vie pretransformovať súčasnú hrubú mzdu a odvody zamestnávateľa na tzv. superhrubú mzdu bez toho, aby sa to dotklo príjmov zamestnancov či nákladov zamestnávateľov. Rovnaký cieľ je možné stanoviť aj pri ostatných skupinách – veríme, že nie je teda nutné zvyšovať záťaž SZČO a dohodárov len z dôvodu zjednocovania výberu a reformy ako takej.
  • Materiál spomína aj dotácie pre začínajúcich podnikateľov a ich vysoký podiel na výdavkoch na podporu zamestnávania. Napriek tomu nie je súčasťou plánu ich obmedzenie či zrušenie – ide predsa o zvýhodňovanie niektorých skupín SZČO oproti iným, pričom častým javom je ich zneužívanie. Podobne vláda neplánuje obmedziť či zrušiť dotácie veľkých zahraničným investorom – významným príkladom z týchto dní je závod amerického Honeywellu do okolia Prešova, kde len základná dotácia je vo výške 19 miliónov EUR.
  • Základ dane sa nebude znižovať o odvody – v dôsledku tohto kroku sa dane budú platiť aj z odvodov, teda zo sumy, ktorú daná fyzická osoba v skutočnosti reálne nevlastní.
  • Záväzok znižovať každoročne odvodové sadzby o 1 percentuálny bod v závislosti do vývoja verejných financií sa vzťahuje len na zamestnancov. Dlhodobo demotivujúci faktor, teda vysoké odvody SZČO, vláda po ich jednorazovom zvýšení znižovať nemieni.
  • Odvodová odpočítateľná položka na odvody pre dohodárov môže byť ľahko zneužívaná na obchádzanie nového systému v kombinácii s čiernou prácou. Dohodár môže byť oficiálne zaregistrovaný v Sociálnej poisťovni, avšak bude poberať len proforma príjem vo výške, ktorá nepodlieha odvodom. Zvyšnú časť mzdy pre obídenie povinnosti platiť odvody bude, rovnako ako sa to dnes bežne deje pri zamestnaneckých pomeroch, poberať načierno. Navyše podľa súčasnej legislatívy môže uchádzač o zamestnanie a poberateľ podpory v nezamestnanosti mesačne zarobiť na dohodu zhruba 130 EUR a zároveň naďalej poberať dávky v nezamestnanosti – tu je opäť priestor pre zneužívanie.
  • Zrušenie paušálnych výdavkov percentom z príjmu v súčasnej podobe nepostihne len proforma živnostníkov, ale aj všetkých ostatných, ktorí tento inštitút využívali na zjednodušenie podnikania. Vládny materiál nezohľadňuje náklady, ktoré budú musieť SZČO vynaložiť na preukazovanie skutočných výdavkov – teda vedenie účtovníctva či daňovej evidencie (účtovník, softvér, kancelárske potreby) a náklady na sankcie z nesprávnych aplikácií zákonov.
  • Ponecháva sa minimálny vymeriavací základ pre odvody, ktorý núti SZČO platiť odvody aj z príjmu, ktorý reálne nezarobil. Jedným z návrhov bolo tento inštitút zrušiť výmenou za zrušenie percentuálnych paušálnych výdavkov vo výške 40% – tie však zrušené boli, no minimálny vymeriavací  základ ostal. Domnievame sa, že reforma mohla zrušiť toto obmedzenie začínajúcich podnikateľov v kombinácii so zrušením hranice pre registráciu do Sociálne poisťovne. Iným slovami: odvody by platila úplne každá SZČO, ale len z toho, čo zarobila.
  • Reforma zvýši platby štátu pre niektoré skupiny v časoch vysokej nezamestnanosti a nízkeho hospodárskeho rastu. MF SR podľa všetkého predpokladá sa, že všetky novozaťažené skupiny budú platiť odvody za nových podmienok bez toho, aby to malo vplyv na podnikanie a zamestnanosť. Ľudské správanie však iné – pravdepodobnejším scenárom je hľadanie nových ciest na udržanie súčasných čistých príjmov alebo zvýšenie radov nezamestnaných.
  • Odborná i podnikateľská verejnosť  dlhodobo očakáva reformu odvodov postavenú na myšlienke celkového znižovania sadzieb a zaťaženia daňami a odvodmi. Táto reforma celkové zaťaženie všetkých skupín síce mierne znižuje, v skutočnosti však len preskupuje záťaž od niektorých skupín k iným. Pri budúcom znižovaní sa vôbec neberie úvahy stimulačný efekt na podnikanie vyplývajúci zo znižovania sadzieb.
  • Na stránkach Investujeme.sk sme v minulosti publikovali seriál o daňovej optimalizácii a spôsoboch, ako v rámci súčasného systému čo najviac legálne ušetriť na daniach a odvodoch. Okrem rôznych zákonných možností išlo aj o niekoľko tipov  a trikov ako obísť vysoké zaťaženie súčasného systému. Domnievame sa, že dôvodom pre podobné hľadanie ciest úspor je vysoké a demotivujúce zaťaženie niektorých aktivít a osôb. Cestou na odstránenie takýchto stratégií je však podľa nás  je zarovnanie základov daní a odvodov a príslušných sadzieb, ale smerom dole – teda na úroveň tých nižších. Spôsob, keď sa do tohto cieľa zakomponuje zvýšenie platieb štátu na riešenie deficitu verejných financií, je však nespravodlivý a jeho výsledkom môžu byť nové legálne či pololegálne cestičky alebo priamo čierna práca.

Alternatívna reforma živnostníkov a zamestnávateľov: Stimulácia podnikania

Z radov kritikov len jedna skupina predstavila alternatívny návrh reformy odvodov s niekoľkými zmenami a mierne rozdielnymi dopadmi. O návrhu Republikovej únie zamestnávateľov sme už písali, pripomeňme aspoň že:

  • Odvody SZČO budú vo výške 10% – 1% zdravotný odvod a 9% sociálny odvod
  • Nezdaniteľná časť na daňovníka si SZČO uplatňovať môcť nebudú
  • Paušálne výdavky budú v maximálnej absolútnej sume 200 EUR mesačne
  • Minimálny odvod bude vo výške 111 EUR (minimálny VZ vo výške 6-násobku ŽM)
  • Odvody z dohôd budú vo výške 9% + 9%, pričom sa budú platiť zo všetkých príjmov bez rozdielu- odpočítateľná odvodová položka by teda neexistovala.
  • Odvody zamestnancov ostanú vo výške 27% navrhovanej Ministerstvom financií SR.

Plusy a mínusy návrhu

  • Nízkym zaťažením SZČO stimuluje podnikanie, zamestnanosť a hospodársky rast
  • Zavádza vysokú záťaž na príležitostné dohody a brigády, čím len znova podporuje čiernu prácu a obchádzanie zákona
  • Na rozdiel od vládneho návrhu zvyšuje záťaž nízkopríjmovým SZČO
  • Nerieši administratívnu záťaž spojenú s preukazovaním skutočných výdavkov

Porovnajme si návrhy a súčasnosť

Porovnali sme si oba návrhy so súčasnosťou pri piatich úrovniach príjmov. Ako vidíme, reforma MF SR výrazne zvyšuje zaťaženie SZČO s vyššími príjmami oproti dnešku, kým aspoň mierne znižuje záťaž pre nízkopríjmové SZČO. Trend zvyšovania odvodovej záťaže pri vyšších príjmoch vidieť aj v prípade, že živnostník si uplatní skutočné výdavky na úrovni 40% a teda nejde o „fiktívneho živnostníka“ bez reálnych výdavkov.

Návrh zamestnávateľov a živnostníkov šetrí nízkopríjmových živnostníkov menej, na druhej strane ostatné SZČO čaká výrazne nižšie zdanenie , než im „nadeľuje“ vládna reforma.

 

 

Súčasný stav

Návrh ministerstva paušálne výdavky

Návrh ministerstva skutočné výdavky vo výške 40% 

Návrh RÚZ paušálne výdavky

Návrh RÚZ skutočné výdavky výške 40% 

Hrubý príjem

500

500

500

500

500

Platby štátu spolu

155

141

141

168

168

Hrubý príjem

700

700

700

700

700

Platby štátu spolu

155

163

179

190,8

206

Hrubý príjem

1000

1000

1000

1000

1000

Platby štátu spolu

183

198

274

225

263

Hrubý príjem

1500

1500

1500

1500

1500

Platby štátu spolu

286

315

479

282

377

Hrubý príjem

2000

2000

2000

2000

2000

Platby štátu spolu

401

438

684

348

522

Pre upresnenie dopadov na jednotlivé skupiny uvádzame ešte link na materiál jedného zo spoluautorov vládnej reformy Richarda Sulíka z SaS

Podrobnejšie výpočty pri jednotlivých návrhoch

 

Súčasný stav

Návrh ministerstva paušálne výdavky

Návrh ministerstva skutočné výdavky

Návrh RÚZ paušálne výdavky

Návrh RÚZ skutočné výdavky

Hrubý príjem

500

500

500

500

500

Výdavky

paušálne 40%

paušálne 200 eur

skutočné vo výške 40% príjmu

paušálne 200 eur

skutočné vo výške 40% príjmu

základ dane

300

300

300

300

300

NČZD

-296,9

-284,47

-284,47

0

0

Daň

0,0

3

2,9507

57

57

Odvody

155

137,67

137,67

111

111

Platby štátu spolu

155

141

141

168

168

Hrubý príjem

700

700

700

700

700

Výdavky

         

základ dane

420

420

500

420

500

NČZD

-296,9

-284,47

-284,47

0

0

Daň

0

26

40,9507

79,8

95

Odvody

155

137,67

137,67

111

111

Platby štátu spolu

155

163

179

190,8

206

Hrubý príjem

1000

1000

1000

1000

1000

Výdavky

         

základ dane

600

600

800

600

800

NČZD

-296,9

-284,47

-284,47

0

0

Daň

28

60

98

114

152

Odvody

155

137,67

176

111

111

Platby štátu spolu

183

198

274

225

263

Hrubý príjem

1500

1500

1500

1500

1500

Výdavky

         

základ dane

900

900

1300

900

1300

NČZD

-296,9

-284,47

-284,47

0

0

Daň

74

117

193

171

247

Odvody

212

198

286

111

130

Platby štátu spolu

286

315

479

282

377

Hrubý príjem

2000

2000

2000

2000

2000

Výdavky

         

základ dane

1200

1200

1800

1200

1800

NČZD

-296,9

-284,47

-284,47

0

0

Daň

118

174

288

228

342

Odvody

213

264

396

120

180

Platby štátu spolu

401

438

684

348

522

Čo očakávate od reformy daní a odvodov?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *