Piatok 20. októbra. Meniny má Vendelín

Ohliadnutie za slovenskou ekonomikou v roku 2012

Titulkovo slovenská ekonomika v aktuálnom roku 2012 prekonala očakávania. Reálny rast HDP dokonca patril k najvyšším v regióne. Medziročná rastová dynamika však v priebehu roka klesala a detailná štruktúra HDP odhalila viaceré slabé miesta. Rast ekonomiky totižto ťahal výhradne dopyt zo zahraničia, zatiaľ čo domáca spotreba a investície opäť zaostali za predkrízovými úrovňami a väčšinu roka ďalej klesali.

Pohľad na výkon jednotlivých sektorov odhalil ďalšie hrozby slovenskej ekonomiky. Nielen vzhľadom k udržateľnosti rastu možno kriticky hodnotiť závislosť ekonomiky od jedného sektora, a to výroby automobilov. Odhliadnuc od výroby automobilov, slovenská ekonomika v roku 2012 prinajlepšom prešľapovala na mieste, zvyšku ekonomiky sa totižto moc nedarilo.

Verejné financie

Napriek tomu, že ekonomika síce titulkovo rástla vyšším tempom ako očakával pôvodný rozpočet verejných financií pre rok 2012, domáci dopyt bol výrazne slabší. To sa na stave verejných financií aj negatívne prejavilo. Na príjmovej strane sa tak daňové príjmy vyvíjali horšie než očakával pôvodný plán. Snaha o zaplnenie diery po výpadku štátnych príjmov a úsilie vlády o ďalšiu konsolidáciu verejných financií viedla v roku 2012 k prijatiu viacerých reštriktívnych opatrení s negatívnym vplyvom na podnikateľské prostredie a celkovú aktivitu súkromného sektora. Hoci väčšina opatrení nadobúda účinnosť až od roku 2013, ekonomika pocítila vplyv viacerých reštriktívnych opatrení už na konci roku 2012. Pracovný trh zareagoval na pripravované zmeny na konci roku výrazným nárastom  nezamestnanosti.

Pracovný trh

V prvej časti roka 2012 dokázal pracovný trh s oneskorením ešte profitovať z relatívne slušného ekonomického rastu na konci roku 2011. Produkcia nových pracovných miest sa však v priebehu roka zastavila. Slabá kondícia pracovného trhu sa prejavila nielen v oblasti zvýšenej miery nezamestnanosti ale aj v mzdových podmienkach. Rast priemernej nominálnej mzdy nedokázal prekonať výšku inflácie a tak reálne príjmy domácnosti ďalej klesali. Nadpriemerné obavy zo straty zamestnania a pokles reálnych príjmov spolu s nízkou dôverou v ekonomiku boli v roku 2012 opäť brzdou v spotrebe domácnosti. Maloobchodné tržby sa v reálnom vyjadrení v druhej časti roka opäť vrátili k medziročnému poklesu. Naďalej tak zotrvali približne 200 miliónov za predkrízovou maximálnou úrovňou. 

Ekonomická nálada

Už tak historický podpriemerná nálada v slovenskej ekonomike sa v druhej polovici roka ešte obrátila prudko nadol. Chýbajúci impulz pre nové investície a zvýšenie celkovej ekonomickej aktivity bol výraznou brzdou aj v slovenskom stavebníctve. Celková stavebná produkcia zotrvala v roku 2012 hlboko v červených číslach a svoje dno od krízy v roku 2008 zrejme stále len hľadá. Dôvera v stavebníctve v priebehu roka dokonca padla na najnižšiu úroveň za ostatné desaťročie. Podpriemerná nálada navyše v druhej polovici roku panovala vo všetkých reportovaných sektoroch.

Priemysel 

Za slušným rastom priemyslu v roku 2012 stál doping ktorý slovenskej ekonomike poskytli automobilky. Zvyšné oblasti priemyslu bojovali s minimálnym rastom a častejšie dokonca s medziročným prepadom. Využitie výrobných kapacít v priemysle zotrvalo podpriemerné, v poslednej časti roku dokonca ešte výrazne kleslo.  

Inflácia

Rast spotrebiteľských cien v roku 2012 ťahali primárne rastúce náklady. Výraznými faktormi, ktoré ovplyvnili vývoj cien v priebehu roku 2012, bola extrémne slabá úroda poľnohospodárskych plodín a kolísavé ceny ropy. V európskom merítku uvoľnená menová politika v eurozóne nanajvýš vykrývala deflačné tlaky spôsobené výrazným spomalením ekonomiky a prudkým rastom nezamestnanosti. Celkovo tak rast spotrebiteľských cien  aj na domácej pôde v roku 2012 poklesol.

Výhľad na rok 2013

Do roku 2013 vstupuje Slovensko s citeľne slabšími predpokladmi ako tomu bolo pri vstupe do predošlého roku 2012. A to tak v oblasti vonkajšieho prostredia ako aj na domácej pôde. Vyhliadky lepšieho budúceho sa tak rozplývajú.

Nálada medzi podnikmi v eurozóne je o čosi horšia ako tomu bolo pred vstupom do roku 2012. Spoločným faktorom slabého výhľadu našich obchodných partnerov je vysoké zadlženie a snahy o skresanie tempa ďalšieho zadlžovania. Európu tak opäť čaká obmedzovanie spotreby. Na poli riešenia európskej dlhovej krízy vzniklo v aktuálnom roku 2012 mnoho odvážnych vízii, ktoré poskytli finančným trhom úľavu, podrobnosti však zatiaľ visia vo vzduchu a to so sebou nesie na globálnej úrovni mnoho neistôt. Čiastočnú úľavu môže poskytnúť nasledovanie nastoleného trendu narastajúcich odbytíšť mimo dlhmi pranierovanú Európu, najmä do ázijských krajín. Výraznejšia geografická zmena exportu by si však vyžiadala dlhšie obdobie.

Zhoršené vyhliadky zahraničného dopytu nedokáže kompenzovať ani domáce prostredie. Práve naopak. Narastajúci balík opatrení na podporu fiškálnej kondície verejných financií, znižuje vyhliadky verejnej spotreby a zhoršuje celkové podnikateľské prostredie na Slovensku. Zmeny v Zákonníku práce kladú dodatočnú brzdu pracovnému trhu, ktorý je už beztak vystavený slabej výkonnosti ekonomiky, čo v horizonte nadchádzajúceho roku pravdepodobne povedie k ďalšiemu rastu nezamestnanosti. Slabá výkonnosť pracovného trhu so sebou nesie aj užší priestor na rast platov. V nasledujúcom roku odhadujeme v nominálnom vyjadrení len veľmi mierny rast miezd, čo povedie k poklesu reálnej mzdy a ďalšiemu oslabeniu spotreby domácnosti. Vyhliadky domáceho dopytu v oblasti investícii a vládnej aj súkromnej spotreby sa tak v ďalšom období zhoršujú. 

Domáce a zahraničné podmienky za akých Slovensko vstupuje do roku 2013 nenechávajú mnoho nádeji na rast ekonomiky. V reálnom vyjadrení tak zrejme slovenská ekonomika v roku 2013 neporastie.

Autor je makroekonóm VÚB. 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *