Pondelok 01. júna. Meniny má Žaneta

Ohrozuje banky viac odklad splátok alebo bankový odvod?

Banky Marek Mittaš 07.05.2020 | 00:00 2 komentáre

Až 100 tisíc Slovákov už požiadalo o odklad splátok úverov. Pre banky to predstavuje výpadok hotovosti. Ešte väčšie problémy im však spôsobuje bankový odvod.

Na konci marca mali domácnosti od bánk požičaných bezmála 40 miliárd eur. Príchod koronakrízy však znamenal pre mnohých ľudí výpadok príjmu a tým ohrozil ich schopnosť splácať úvery. Vláda sa preto s bankami dohodla na odklade splátok. Pre banky to znamená výpadok cash-flow, no je to pre ne oveľa menší problém, ako dvojnásobný bankový odvod.

Od odklad splátok už požiadalo viac ako 100-tisíc ľudí

Slováci dlhé roky patrili k lídrom v zadlžovaní. Už dlhšie sa hovorilo, že nemyslia na zadné vrátka a tak bola nútená zakročiť proti prudkému zadlžovaniu aj Národná banka Slovenska. V Štvrťročnom komentári k politike obozretnosti na makroúrovni v apríli už mohla konštatovať, že rast úverov poskytnutých súkromnému sektoru sa v uplynulom roku už zmierňoval.

„Ešte pred nástupom aktuálnej krízy v poslednom štvrťroku 2019 objem medziročne vzrástol o 6,5 percent, čo bolo o dva percentuálne body menej ako rok pred tým. Zadlženosť súkromného sektora v poslednom štvrťroku 2019 stagnovala na úrovni 93,4 percent HDP,“ uviedla NBS.

Vysoké zadlženie slovenských domácností a riziko neschopnosti splácať úvery po dohode s bankami vyriešil LEX KORONA, ktorý umožnil domácnostiam a malým firmám požiadať o doklad splátok na šesť až deväť mesiacov. Mnohým ľuďom to vyrieši aktuálny pokles príjmov, či dočasnú stratu zamestnania.

„Slovenská ekonomika bude potrebovať reštart a dohoda na LEX KORONA je dobrá cesta. Od začiatku sme podporovali systémové riešenie a som presvedčený, že návrh, ktorý sme dnes predstavili, pomôže ľuďom a firmám na Slovensku. Podľa našich odhadov, pri optimistickom scenári bude pomoc s úvermi potrebovať viac ako 100-tisíc rodín a niekoľko tisíc firiem. Ak by kríza trvala dlho, môže to byť aj niekoľkonásobne väčšie číslo,“ uviedol pri spustení odkladu splátok Peter Krutil, generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne. Jeho predpoklady sa potvrdili. Aktuálne banky evidujú práve sto tisíc žiadostí o odklad splátok zo strany domácností a osem tisíc zo strany malých firiem.

V ohrození sú viac spotrebné úvery ako hypotéky

Nástup koronakrízy sprevádzala neistota, miestami až panika. Aj vďaka tomu Slováci začali žiadať banky o odklad splátok hromadne. „Takmer tri štvrtiny si vybrali maximálnu dĺžku odkladu na deväť mesiacov,“ hovorí Marta Cesnaková zo Slovenskej sporiteľne. Podľa štatistík si však Slováci chceli odľahčiť viac od drahších spotrebných úverov ako od úverov na bývanie a hypoték.

„Väčší záujem o odklad splátok Slovenská sporiteľňa eviduje v prípade spotrebných úverov ako hypoték, a to v pomere 58:42 žiadostí. Slováci v najväčšej miere využívajú odklad splátok až na deväť mesiacov, platí to až pri 72 percentách žiadostí. O odklad na šesť mesiacov prišlo 15 percent žiadostí. Naopak, Slováci sa aktuálne najmenej zaujímajú o kratšie odklady splátok, len pre ilustráciu – na tri mesiace eviduje banka len štyri percentá všetkých žiadostí,“ uvádza M. Cesnaková.

Slováci sa k bankovým záväzkom stavajú zodpovedne

S uvedeným pomerom žiadostí pri spotrebných úveroch súhlasí aj Zuzana Ďuďáková z UniCredit Bank, avšak dodáva: „V praxi sa ukazuje sa, že o odklad požiadali aj ľudia, ktorí to reálne nepotrebujú a niektorí už odvolávajú žiadosti.“

Aj to svedčí o fakte, že počiatočná panika ustupuje a Slováci začínajú k financiám pristupovať zodpovedne. Úver odkladajú len v naozaj nevyhnutných prípadoch.

„Skúsenosť z bankovej praxe nám ukazuje, že Slováci sa správajú voči svojim záväzkom zodpovedne a majú vysokú platobnú disciplínu. Takú máme skúsenosť aj z predchádzajúcej krízy. V tejto oblasti je aj pomerne vysoké finančné povedomie a vedia, že s bankou treba komunikovať včas, ešte pred tým, ako sa dostanú do omeškania,“ dodáva Z. Ďuďáková.

Aj preto banky nepredpokladajú, že by sa mali napriek vysokému zaťaženiu Slovákov úvermi dostať do výrazných problémov. „Bankový sektor je jeden z najstabilnejších v Európe a situáciu zvládne. Chcem byť optimista a som presvedčený, že keď budú politici, kľúčové inštitúcie, banky, ľudia na Slovensku spolupracovať, tak máme na to prekonať koronakrízu,“ hovorí P. Krutil.

O odklad splátok požiadali síce desaťtisíce ľudí, no výpadok likvidity nebude nakoniec pre banky v čase koronakrízy tou najväčšou hrozbou. Problémy im môže v ťažkých časoch spôsob paradoxne štát a nie klienti.

Bankový odvod už má svoje prvé obete

Koronakríza sa už podpisuje pod nižšiu ziskovosť bankového sektora. Banky dovedna dosiahli za prvý štvrťrok o polovicu nižší zisk, ako v rovnakom období vlaňajšia.

Veľké problémy im však paradoxne nerobí len koronakríza ale aj bankový odvod. Ešte bývalá vláda koncom minulého roka bankový odvod zdvojnásobila. Banky by tak mali štátu odviesť 300 miliónov eur. To je približne polovica zisku, ktorý dosiahli v minulom roku. Tento rok tak zostane bankám po koronakríze a bankovom odvode ešte menej.

Za prvé tri mesiace tohto roka banky na odvode už stihli zaplatiť viac ako 75 miliónov a ČSOB je prvou bankou, ktorá sa práve vďaka odvodu stihla dostať do straty. Za prvý štvrťrok zaznamenala mínus dva milióny eur. Ide o prvú z veľkých bánk, ktorá sa dostala do straty. V rovnakom období počas minulého roka vykazovala zisk 11 miliónov.

„Jednorazový pokles zisku nemá vplyv na stabilitu banky a aj po jeho zohľadnení je ČSOB skupinou generujúcou zisk so silnou kapitálovou základňou prevyšujúcou regulatórne požiadavky a limity,“ ubezpečuje hovorkyňa ČSOB Anna Jamborová. Ak sa však situácia na trhu nezmení, môže mať vážny problém celý bankový sektor.

Slabé banky znamenajú slabú ekonomiku

„Škodlivosť aktuálneho nastavenia bankového odvodu sa jednoznačne prejavila na ziskovosti sektora za prvý štvrťrok. Ten klesol o 61% na úroveň 64 miliónov eur. Ide o najnižšiu úroveň ziskovosti za prvé tri mesiace za posledných 21 rokov. Hlavný podiel na tomto vývoji mal práve bankový odvod,“ hovorí Diana Brodnianska zo Slovenskej bankovej asociácie.

„Bankový odvod ohrozuje stabilitu bankového sektora aj za štandardných okolnosti a v súčasnej situácii je neúnosným oslabením sektora, čím ohrozuje regeneračnú schopnosť celej ekonomiky. V prípade, ak banky budú musieť platiť bankový odvod aj naďalej, dopad koronakrízy bude fatálny,“ dodáva.

Aj preto minister financií Eduard Heger už inicioval debaty o zmene bankového odvodu s cieľom stabilizácie bankového sektora na Slovensku. V hre je podľa slov ministra viacero scenárov. V čase koronakrízy, keď sa časť procesu štartovania ekonomiky spolieha práve na bankové úvery, bude zdravie bankového sektora kľúčové.

2 odpovede na “Ohrozuje banky viac odklad splátok alebo bankový odvod?”

  1. Milan píše:

    Banky neohrozuje z toho nic, pretoze pri odklade splatok im nabiehaju uroky. Pripominam, ze poziciavaju peniaze, ktore nemaju a dostavaju za to urok(alebo maju iba frakciu-prinajlepsom). Ale nie je to nezakonne, lebo to robia vsetci. Pripad frst national bank Mongomery vers Daly je ojedinely a nie je precedes.
    Co sa tyka odvodu, je to normalna dan z dividend, ktoru by mali platit vsetky spolocnosti, nielen banky. Na Slovensku je totiz dan z dividend 0 pre pravnicke osoby.

    • Peter píše:

      bankový odvod ohrozuje stabilitu bankového sektora….to počúvame od propagandistov už mesiace….nepovedia rovno, že im nestačí 200-400m zisk za sektor ročne…. 500-700 m, lebo ako vidíme sa začnú hádzať o zem ako MALE DECKO….a kde skončili za posledných 10 tie zisky…ide o niekoľko miliárd… prečo si nevytvorili nejaký fond, s ktorého mohli teraz čerpať….zisky privátne, straty sa socializuju

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *