Nedeľa 27. septembra. Meniny má Cyprián

OPEC slávi 60 rokov. Má ropný kartel ešte v dnešnej dobe význam?

ropa

Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) oslavuje okrúhle výročie. Bola založená presne pred 60 rokmi v Bagdade. Na svetový ropný trh vtedy vstúpil nový významný hráč, ktorý sa postupne stal dominantnou silou určujúcou veľkú časť globálnej ropnej ponuky a cenu ropy.

Myšlienka na vytvorenie medzinárodného kartelu združujúceho štáty vyvážajúce ropu dostala reálne obrysy v septembri roku 1960. OPEC založili krajiny: Irak, Irán, Kuvajt, Saudská Arábia a Venezuela. V prvých obdobiach sa ešte organizácii nedarilo vydobyť si väčší medzinárodný rešpekt. Všeobecne boli jej členovia považovaní za nejednotné a často rozhádané štáty.

Ropa použitá ako politická zbraň

Organizácii sa až v nasledujúcom období podarilo presadiť sadzby poplatkov, ktoré museli ťažobné spoločnosti na území členských krajín odvádzať. Neskôr však image jednotnej a silnej organizácie podkopala tretia arabsko-izraelská vojna. V jej priebehu, v roku 1967, totiž OPEC s pokusom o jednotný postup členských krajín voči zvyšku sveta neuspel.

OPEC vtedy chcel použiť ropu ako zbraň pre politicky motivované ciele. Dohoda mala pôvodne priniesť obmedzenie ropných dodávok s cieľom poškodiť ekonomiky Veľkej Británie a USA. Malo ísť o yjadrenie nesúhlasu s vojenským napadnutím Egypta zo strany Izraela, čo prerástlo v širší konflikt odohrávajúci sa aj na sýrskom a jordánskom území. Dohodu však porušil Irán a Venezuela, ktoré ropu aj naďalej vyvážali.

… tento krát úspešne

V roku 1973 prebehla ďalšia arabsko-izraelská vojna, ktorá je označovaná aj ako Jomkipurská vojna. Tu si už izraelské vojenské počínanie vybralo aj skutočnú ekonomickú daň. OPEC zareagoval opäť ropným embargom zameraným na krajiny podporujúce Izrael, tentokrát však jednotne. Z pohľadu ropnej organizácie išlo o úspešnú nátlakovú stratégiu, ktorá svojimi ekonomickými vplyvmi vyšších cien ropy ťažko zasiahla celý rad krajín.

Postihnuté ekonomiky tak boli nútené prijímať opatrenia, ktoré mali často nekonvenčnú podobu, napríklad skrátenie pracovného týždňa. Viac sa využívali alternatívne energetické suroviny, napríklad uhlie. Jednotlivé štáty sa tiež snažili riešiť problém individuálne a ponúkali ropným krajinám za prípadnú dodávku suroviny technickú a priemyselnú pomoc.

Rastúca cena ropy dala potom zelenú alternatívnej a nákladnejšej ťažbe v Severnom ľadovom oceáne alebo výrobe úspornejších technológií.

Koronašok zrazil ceny ropy nadol

Hneď  v úvode roka reagovala cena ropy na napätú situáciu vo vzťahoch medzi Iránom a USA. Eskalácia napätia viedla k výraznému ohrozeniu bezpečnosti ropných transportov okolo iránskych brehov Hormuzského prielivu. Cena ropy tak bola pochopiteľne tlačená na vyššie úrovne.

Ďalšia časť roka sa už niesla najmä v znamení skokovitých prepadov cien ropy. Počiatočné šírenie nákazy koronavírusu prebiehalo na území Číny, ktorá je jedným z hlavných odberateľov tejto komodity. Na cenovej korekcii sa však výrazne podpísal až celosvetový negatívny pandemický vývoj, ktorý znížil dopyt po rope spôsobené ochladením globálneho obchodu a obmedzením medzinárodného pohybu osôb.

Producenti súperia o svoj podiel na trhu

Podstatnou udalosťou roka bola aj cenová vojna po zasadnutí rozšíreného zoskupenia krajín OPEC + kvôli sporom medzi Ruskom a Saudskou Arábiou. Od marca zažíva cena ropy strmý pád, pričom na tohtoročné dno sa prepadla v priebehu apríla.

Boli sme tak svedkami aj prepadu cien derivátov na severoamerickú ropu WTI do záporných hodnôt. V kontraktoch na fyzické dodanie ropy sa totiž začalo prejavovať obmedzenie priestoru pre ďalšie skladovanie suroviny. Nepomohla ani aprílová schôdza rozšírenej skupiny OPEC +, na ktorej bol úspešne schválený návrh na zníženie produkcie o 9,7 miliónov barelov denne.

Až v priebehu mája došlo k pomalému rastu cien. Ten vygradoval začiatkom júna, keď sa ropa WTI predávala za 40 dolárov. Jednou z pozitívnych informácií, ktoré povzbudili cenu, bola správa o poklese amerických ropných zásob. Okolo 40 dolárov sa preto ropa pohybovala aj v priebehu júla a augusta.

Má OPEC ešte svoj význam?

Hoci OPEC oslávil tento týždeň svoje 60 výročie, posledné roky dávajú tušiť, že členské krajiny kartelu už veľké výhody tejto organizácie, ako prostriedku na presadzovanie vlastnej politickej moci, nevidia.

Orientácia ekonomík na vývoz ropy pri dnešných nízkych cenách je pre jednotvárne ekonomiky skôr príťažou. Časť veľkých ropných exportérov preto investuje do alternatívnych zdrojov energie, aby naopak znížili svoju závislosť na rope.

Je tu aj veľká fragmentácia politických záujmov jednotlivých členských krajín. Stačí si pripomenúť nedávne urovnanie vzťahov medzi Spojenými arabskými emirátmi a Izraelom. Bolo by teraz zaujímavé sledovať jednotnosť krokov OPECu v reakcii na prípadné udalosti spojené s Izraelom.

Autor je investičný analytik spoločnosti Fincentrum & Swiss Life Select.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial