Nedeľa 27. septembra. Meniny má Cyprián

Oživenie ekonomiky bude pokračovať aj v 3. štvrťroku

Nie všetkým odvetviam sa bude po kríze dariť rovnako. Kým automobilky budú ťažiť z oživenia zahraničného dopytu, viaceré odvetvia služieb budú mať naďalej existenčné problémy.

Mesiac júl ukázal, že z ekonomiky dokážu prísť aj pozitívne správy. Tou hlavnou je, že to najhoršie, čo sa týka poklesu hospodárskej aktivity, má ekonomika už zrejme za sebou. Po postupnom uvoľňovaní opatrení zameraných proti šíreniu nového koronavírusu od apríla tohto roku sa spotreba, ale aj výroba mesiac po mesiaci znovu zvyšujú a vracajú sa tak postupne k úrovniam z predkrízovému „normálu“.

Napriek tomu, že dáta za druhý štvrťrok ešte hovoria o najväčších prepadoch HDP od 2. svetovej vojny a odrazenie od dna v máji a v júni zatiaľ nedokázalo vykompenzovať obrovský pokles aktivity z marca a apríla, vyhliadky na tretí štvrťrok sú už o niečo pozitívnejšie.

Svetovým ekonomikám sa darilo lepšie, ako sa čakalo

Titulky novinových článkov o tom, že koronakríza z americkej ekonomiky v druhom kvartáli ukrojila až takmer tretinu, nakoniec neboli pravdivé. V porovnaní s mesiacmi január až marec sa celková produkcia za apríl až jún podľa prvého odhadu v USA znížila takmer o desatinu (-9,5 %). V eurozóne to bolo v rovnakej metodike až mínus 12,1 percenta.

Ázijským štátom sa darilo oveľa lepšie ako iným. Čína už za druhý štvrťrok ohlásila rast ekonomiky, Hongkong vykázal len stagnáciu a Južná Kórea pokles len o zhruba tri percentá.

Spomedzi krajín OECD na tom bola najhoršie Veľká Británia s medzikvartálnym poklesom o 20,4 percenta, ďalej Španielsko (-18,5%) či Mexiko (-17,3%). V Európe sa však našli aj krajiny, ktorých sa kríza až tak veľmi nedotkla. Litva napríklad reportovala pokles „len“ o 5,1 percenta. Susedná Česká republika o 8,4 percenta a Slovensko o 8,3 percenta.

Najväčší pokles slovenskej ekonomiky v histórii

Pre porovnanie, počas prvých rokov po revolúcii roku 1989 sa slovenská ekonomika prepadla podľa odhadov kumulatívne zhruba až o 20-30 percent, lenže tento pokles trval zhruba tri roky. Tentokrát šok prišiel v priebehu týždňov. Napriek tomu je však aj u nás postupné oživovanie hospodárstva od apríla zrejmé a návrat k predkrízovým úrovniam by nemusel trvať toľko, čo transformácia ekonomiky v 90tych rokoch.

Tretí kvartál by pritom mal byť už len lepší, aj keď v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška s najväčšou pravdepodobnosťou stále vykáže citeľný pokles hospodárskej aktivity.

Jasný návrat k normálu badať v objemoch maloobchodných tržieb. Tie v Európskej únii do júna stúpli už na 100 percent úrovne z januára a februára. Citeľne nižšie boli stále nákupy oblečenia a obuvi, či počítačovej techniky a kníh v na to špecializovaných predajniach, no to do veľkej miery kompenzoval rast nákupov cez internet.

Na Slovensku maloobchodné tržby za šiesty mesiac ešte zaknihovali medziročný pokles o 1,6 percenta, no ich rast je od apríla zrejmý. Navyše, júlové dáta z elektronického systému eKasa naznačujú už úplný návrat k predkrízovým úrovniam. To napomáha aj daňovým príjmom štátu, najmä z DPH. Hotovostný výnos z tejto dane sa v júli podľa informácií ministerstva financií medziročne zvýšil dokonca až o 30 percent.

Oživuje sa dopyt po autách vyrobených na Slovensku

Oživovanie v celkom optimistickom tvare písmena V môžeme zatiaľ pozorovať aj v priemysle – najmä v Európe. Nemecké priemyselné objednávky v samotnom júni rástli až trikrát rýchlejšie, ako očakával priemer trhu. Predkrízovú úroveň síce stále nedosiahli, z prepadu do apríla však už vymazali dve tretiny až tri štvrtiny. Rýchlo sa na starom kontinente spamätávajú aj predaje áut dôležité pre slovenskú ekonomiku.

Júlové predaje napríklad v Spojenom kráľovstve zaznamenali dokonca dvojciferný medziročný rast o 11,25 percenta. Ak by západný svet nasledoval v dynamike predajov áut Čínu, tak by sa v najbližších mesiacoch mohol naozaj znovu vrátiť do kladných čísel. To by bola veľmi dobrá správa aj pre slovenský priemysel.

V júli indikátor dôvery v slovenskom výrobnom sektore vyskočil už na mínus 4,4 bodu, čo je už len šesť bodov pod dlhodobým priemerom, v apríli to pritom bolo mínus 42 bodov.

A čo slovenské automobilky? Tie napriek tradičným letným odstávkam postupne prechádzajú na trojzmennú prevádzku. Teda tiež do akéhosi normálu. Kia má prejsť na tri zmeny od septembra, Volkswagen a PSA kapacity využívajú naplno už od júna. Na dve zmeny tak bude pracovať len nitriansky Jaguar Land Rover. Ten totiž odsunul štart produkcie nového (menšieho) modelu Defender o štyri až šesť mesiacov až na koniec tohto roka.

V budúcnosti je pre podnik v hre je aj elektrifikácia existujúcich modelov či celkové rozšírenie závodu na plnú kapacitu 300-tisíc vozidiel ročne. To však prichádza do úvahy len pri trvajúcom oživení na automobilovom trhu.

Volkswagen zasa bude mať do konca leta jasné, či získa výrobu nových modelov Superb a Passat. Nové SUV Karoq by mal začať montovať v októbri. Agentúra LMC Automotive, ale aj iní pozorovatelia, očakávajú prepad globálneho automobilového trhu v tomto roku o pätinu a len postupný návrat k úrovni predajov spred krízy.

oživenie ekonomiky

Dôjde k oživeniu, no štruktúra ekonomiky sa mení

Ďalší vývoj hospodárstva, najmä po treťom kvartáli 2020, však ostáva veľmi nejasný. Horšie to bude totiž napríklad so službami. Práve v mnohých odvetviach služieb ľudia prichádzajú do blízkeho kontaktu s osobami, ktoré ich môžu potenciálne nakaziť novým koronavírusom. Ten sa po svete i na Slovensku stále silno šíri, čo pre niektoré segmenty dominantného takzvaného terciárneho sektora ekonomiky neveští v blízkej budúcnosti nič dobré.

Tržby hotelov, cestovných agentúr, aeroliniek, firiem organizujúcich či vystupujúcich na masových podujatach sa po vzore písmena V zatiaľ nijako neoživujú a zrejme v dohľadnej budúcnosti ani neoživia.

Výstrahou je aj vývoj v Spojených štátoch. Indexy aktivity v USA sa počas druhej vlny šírenia vírusu dokonca znovu mierne zhoršovali. O čosi tak zhoršil podľa agentúry Bloomberg aj priemerná prognóza tamojšieho hospodárskeho rastu v treťom štvrťroku z 20 na 18 percent v anualizovanej metodike a na záver roka z takmer deväť na 6,5 percenta.

To znamená riziko aj pre Európu. Najmä po lete, kedy sa na starý kontinent vráti chladnejšie počasie, ktoré je pre prenos koronavírusu SARS-CoV-2 priaznivejšie. Aj po uvedení efektívnej vakcíny na trh sa ľudstvo nového vírusu pravdepodobne už nikdy nezbaví. Bude sa s ním musieť naučiť koexistovať, čo bude pre ekonomiku a ďalší hospodársky rast vytvárať dodatočné náklady.

Autori sú analytici VÚB banky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial