Utorok 23. októbra. Meniny má Alojzia

P. Stuchlík: Obaja záujemcovia o Fincentrum na môj vstup do politiky reagovali pozitívne

Môžete si o ňom myslieť čo chcete, ale určite patril medzi najvýraznejšie osobnosti sprostredkovateľského a poradenského sveta v Česku a na Slovensku. S Martinom Nejedlým vybudovali a za viac ako miliardu korún (40 mil. eur) úspešne predali spoločnosť Fincentrum. Teraz sa jeho 18 ročná cesta po finančnom trhu končí. Aká bola a čo plánuje ďalej?

Začnime od konca, teda od toho, čo všetkých zaujíma – predaj Fincentra. Bolo to vôbec pre niekoho na trhu prekvapenie?

Keď odo mňa a Martina v januári 2013 kúpili dva private equity fondy (ARX Equity Partners a Capital Dynamics) majoritu Fincentra, bolo zrejmé, že ju ako finanční investori po určitej dobe predajú ďalej. Či strategickému alebo ďalšiemu finančnému investorovi. Typická doba medzi kúpou a predajom je päť rokov a ako vidno, tak presne to aj vyšlo. Prekvapenie to tak byť nemohlo. Ale som rád, že transakcia dopadla takto. Swiss Life je najväčšou kontinentálnou životnou poisťovňou a silnou firmou s bohatou tradíciou.

Ako prebiehali rokovania?

Neboli samozrejme jednoduché, pretože to nie sú amatéri. Nils Frowein [CEO skupiny Swiss Life – pozn. redakcie] je tvrdý obchodník a vyjednávač. Ale som rád, že takmer po roku a pol dospeli viac či menej intenzívne vyjednávania do konca. Druhý záujemca bol v hre až do podpísania zmlúv a stále krúži okolo.

Bol to úspech?

Pokladám to za mimoriadny úspech. Stále hovoríme o tom, že nechceme, aby naša krajina bola montážnou dielňou, teda aby sa tu vyrábali diely do áut bez pridanej hodnoty. A Fincentrum je príkladom firmy, ktorá vznikla z nuly. Je to to najvyššie, čo môže byť – finančníctvo, teda abstraktné záležitosť a práca s ľuďmi. Som hrdý na to, že sme dokázali vybudovať firmu, ktorá ďaleko prekonáva montovne. Jej pridaná hodnota je obrovská.

Som presvedčený o tom, že je to úspech nielen pre Martina Nejedlého, mňa, dva zmienené private equity fondy, ale pre všetkých 88 poradcov a manažérov, ktorí sú súčasťou akciového programu. Je to ale úspech aj pre ekonomiku ako takú. Nie je to o výrobe, alebo o subdodávkach niekam do Nemecka.

V čom teda bol a je rozdiel medzi firmou, o ktorú záujem je, a tou, o ktorú nie je?

Jednoznačne profesionálny manažment. V tom vidím veľký rozdiel. My sme už pred mnohými rokmi investovali do ľudí. A boli to veľké peniaze. Ale boli to ľudia, ktorí nás dokázali úspešne nahradiť a prevziať kormidlo po nás. Zoberte si, že Filip Duchoň je mimoriadne schopný manažér. Prišiel k nám v roku 2008, je to človek, ktorý v ČR postavil Provident Financial a jeho sieť.

A čo kúpiť niekoho iného?

To nie je jednoduché. Aby nás vôbec v roku 2013 kúpili finanční investori, tak firma musela byť nejako štruktúrovaná, musela mať určitú veľkosť, musí mať históriu, ktorej sa dá veriť. Už tri-štyri roky predtým, než sme Fincentrum predali, nás auditovalo PwC. Musíte na to myslieť s veľkým predstihom a veľa investovať. A takých firiem veľa nie je. Je to bohužiaľ veľmi často one-man show.

Bolo jasné, že aj keď Stuchlíka prejde električka, alebo pôjde do politiky, firma bude fungovať ďalej aj bez neho.

Ale tam bola podmienka, že zostanete vo vedení, nie?

Áno, podmienka od všetkých záujemcov bola, že zostanem vo Fincentre. Na druhej strane, keď som dostal ponuku od pána premiéra (Andrej Babiš pozn. redakcie), so záujemcami o kúpu som to konzultoval. Keby som dostal ponuku ísť kandidovať do zastupiteľstva Fryštátu, tak z toho asi budú záujemcovia namrzení. No viesť kandidátku vládneho hnutia v Prahe bolo natoľko silné, že obaja záujemcovia, na moje prekvapenie, reagovali veľmi pozitívne a dokonca aj zvýšili cenu. Pretože pochopili, akú ligu hrajú.

Na trhu som zachytil informáciu, že sa cena pohybovala na úrovni 40 – 45 miliónov eur. Motejlek.cz uviedol úroveň 50 miliónov eur. Kto bol bližšie pravde?

Tak cena je u týchto transakcií vždy nejako štruktúrovaná, ale bližšie pravde ste vy. Sú tam samozrejme ešte nejaké dodatky, ale môžeme sa baviť o tejto úrovni. Tá cena je dobrá. Nesmieme zabúdať, že investori si v marci vyplatili výraznú dividendu rádovo vo výške miliónov eur. Takže v tomto ohľade hodnota aj presiahla hodnotu 50 miliónov eur.

Ako na to reagovali územní riaditelia? Po trhu prebiehali informácie, že nie všetci boli z predaja nadšení.

Naopak. Územní riaditelia boli unavení z dlhého predaja. Prvý due diligence zažili niekedy v júni minulého roka. Najhoršia je neistota. Komplikovalo to nábory a motiváciu vnútri. Takže boli radi, že sa firma konečne predala.

Súčasťou predaja boli aj mediálne projekty – Hypoindex.cz, Investujeme.cz a Investujeme.sk?

Áno.

Takže sa v sieti nikto nevzbúril?

Neviem o tom. Ale už nie som ani predsedom predstavenstva, ani jeho členom, ani generálnym riaditeľom.

Čo môžu poradcovia a ostatní hráči na trhu čakať? Dôjde k nejakým veľkým zmenám? Započul som niečo o zániku značky Fincentrum.

Pokiaľ ide o značku, tak by ma neprekvapilo, ak by nový strategický majiteľ, ktorý chce firmu držať naozaj dlhodobo, ju aj premenoval. Ale ak si správne spomínam, počas rokovaní sa zistilo, že značka Fincentrum je dobre vnímaná. Preto sa premenovanie odložilo na neurčito.

Celý rozhovor si môžete prečítať v časopise Profi PF, ktorého elektronická verzia sa dá kúpiť v internetovom obchode Alza.sk.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *