Streda 23. októbra. Meniny má Alojzia

Pani ministerka by najlepšie urobila, keby nič nerobila! (Zrkadlo uplynulého mesiaca)

Fešák Matteo sa dušuje, že vodku od nikoho nedostal, no jeho Líra sa zrodí v krvi a bolestiach. Viaceré strany stavajú na katolíckej cirkvi a ja vysvetľujem, prečo si nebudem a nemôžem každý kvartál kupovať nové auto. A prezradím, ako na svetovú ekonomiku pozeral môj práve vyoperovaný žlčník.

Mäkký či tvrdý? Alebo ešte mäkší či naopak – ešte tvrdší? Témou tém vo finančnom svete bol v uplynulom mesiaci jednoznačne Brexit a jeho tvrdšia či miernejšia podoba. O novom premiérovi Johnsonovi a jeho slovách, že ak sa Londýnu nepodarí uzavrieť s Bruselom novú dohodu, odíde 31. októbra z Únie natvrdo čiže bez akejkoľvek dohody, sa teraz toľko a všade píše. Nebudem to opakovať, ale pokračujúci prepad libry, ktorá v pondelok 30-teho klesla až na hladinu 1,2120 USD a padala ďalej, je viac ako výrečný.

Myslím si, že ani po októbri nebude o nič jasnejšie a obávam sa najtvrdšieho Brexitu. Británia však kooperáciu s EÚ bude potrebovať a bude na nej závislá – bez ohľadu na silné reči niektorých britských politikov, pre ktorých je Johnson údajne slabý bojovník. Ale rovnako Únia bude i naďalej odkázaná na úzku spoluprácu s Britániou.

V hre sú naozaj všetky možnosti a tak namiesto úvah prikladám správu z prostredia Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK), ktorá v prípade tvrdého Brexitu otvorí pre podnikateľské subjekty horúcu linku

Podľa Komory bude dôsledkom tvrdého odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ najmä rast transakčných nákladov vo vzájomnom obchode. Pôjde o tarifné prekážky, colné formality, zabezpečenie colného dlhu pri dovoze, vývozné a dovozné licencie a podobne. Komora bude na horúcej linke poskytovať potrebné informácie.

Slovom, ide do tuhého!

V čase, keď som písal tento komentár, dali o sebe nahlas vedieť waleskí nacionalisti – masovými pochodmi za nezávislosť Walesu, keďže sú nespokojní s pripravovaným tvrdým Brexitom. Ozvali sa aj oficiálni predstavitelia Škótska. Prvá ministerka Nicola Sturgeon varovala Johnsona, že ak Británia vystúpi z Únie, ona usporiada referendum o škótskej nezávislosti.

Predstavitelia Walesu a Škótska nakoniec vyzvali Johnsona, aby namiesto toho všetkého radšej urobil druhé referendum o Brexite.

A bude vymaľované!

„Veď, hej, aj my potrebujeme vymaľovať! Aspoň kuchyňu by sme ešte teraz cez prázdniny mohli stihnúť,“ kričí na mňa z obývačky manželka.

Jednoduchá odpoveď tu neexistuje!

Kamarátka Marcela, moja dlhoročná blízka kolegyňa z novinárskej brandže, ktorá neskôr pracovala ako hovorkyňa a pred rokmi bola mediálne veľmi známa, sa na mňa obrátila s otázkou:

„Ako je to s tým investičným zlatom? Všade len o tom hovoria! Oplatí sa ísť do toho, rozumej: oplatí sa kúpiť aspoň maličký kúsok? Všetci, ktorých stretnem, teraz len o tom jednom rozprávajú.“

A má pravdu. V súvislosti s možnou najtvrdšou podobou Brexitu, obchodnými vojnami a s aktuálnym výhľadom svetovej ekonomiky – s jej tohtoročným spomalením, ktoré Medzinárodný menový fond (IMF) teraz naposledy odhadol na úroveň 3,2 percenta rastu, hoci začiatkom roka ešte predpovedal 3,5-percentnú dynamiku, sa ľudia boja.

A obrazne povedané, každý kto má len jedno eurko navyše, sa snaží ho čím lepšie zabezpečiť.

Ja sa zasa až tak veľmi nebojím, lebo jednak eurko navyše nemám a myslím si, že cca trojpercentný rast svetovej ekonomiky nie je žiadna tragédia a žiaden strašiak a už vôbec sa neobávam tohtoročného spomalenia rýchlosti rastu nemeckého hospodárstva, ktoré v mnohých ľuďoch (aj ekonomicky vzdelaných) vyvoláva desivé predstavy!

Neviem, či niektorí analytici už nepomýšľajú na samovraždu.

Ono je to trochu inak. Zo svojho pohľadu som o tom podrobnejšie písal v jednom z predchádzajúcich komentárov, že ak sa ekonomický rast spomalí alebo aj zastaví, neznamená to automaticky, že už ide kríza! Napadla mi vtedy paralela so susedovým chlapčiskom, ktoré každý podvečer chodí poctivo trénovať na bežecký ovál neďalekého školského dvora.

A vždy, keď sa stretneme, mi Števo hrdo hlási, že stovku zabehol za toľko a toľko a že sa to lepší. Pochválim ho, ale si myslím, že aj keby raz bol z neho olympionik, aj tak jeho výkon nemôže rásť až do neba!

A tak je to aj s ekonomikou. Ľudia si nemôžu a nebudú každý druhý – tretí mesiac kupovať nové auto len preto, aby svetová ekonomika neustále rástla a rástla.

Vrátim sa ale k téme aspoň toho drobného kúštička investičného zlata, o ktorom teraz každý rozpráva. Namiesto zložitej, lebo jednoduchá odpoveď tu nejestvuje, som kamarátke Marcele poslal linky na články na túto tému, ktoré cca za posledný mesiac vyšli v českej a slovenskej verzii portálu Investujeme:

Prečítala si tie články a poďakovala mi, že si mohla utvoriť vlastný obraz a už tak nepodlieha rečiam typu, že teraz sa všade len o investičnom zlate rozpráva! Zrejme pochopila, že  obchodníkom so zlatými plieškami sa nie vždy darí a tak občas strašia  ak nie blížiacim sa koncom sveta, tak aspoň krízou.

A zaujímavé sú nielen samotné články, ale i diskusie pod nimi. Mňa zaujala subtéma centrálnych bánk mnohých štátov, ktoré v poslednom čase nakupujú zlato doslova ako o život

Tá motivácia je tam ale rôzna. Nejde len o strach zo spomalenia rastu svetovej ekonomiky, ktorý podľa mňa nie je strašidlom, hoci centrálni bankári to možno vidia inak, ale sú tam i politické motívy.

Napríklad ruská centrálna banka neustále nakupuje obrovské množstvá zlata nie v špekulácii na to, že jeho cena vzrastie, ale z čisto pragmatických dôvodov. Jednak sú to západné banky, ktoré zmrazujú účty ruským pohlavárom figurujúcim na sankčných zoznamoch, a jednak je to dlhodobá snaha Putina a spol. obmedziť úlohu amerického dolára vo svetovom obchode.

Bojím sa ale, že aj keď ruský rubeľ bude až po uši krytý rýdzym zlatom, aj tak postavenie U. S. dolára v medzinárodných vzťahoch tak skoro nehrozí.

Kto jej dal na to právo?!

Ospravedlňujem sa, že som tému spomaľovania globálnej i európskej ekonomiky v predchádzajúcich odstavcoch tak zľahčil, a to navyše v časoch, keď ju ďalej deptajú nezrovnalosti okolo americko-čínskej obchodnej vojny, ktorá sa už – už ukazuje byť vyriešená, keď zase sa dačo zamotá… Ja viem, že je Číňaňom ľahko vyrábať oceľ za smiešne ceny, keď nehľadia na životné prostredie, na licenčné právo, na zákonník práce či ľudské práva.

A v tomto zmysle kritizovala najľudnatejšiu krajinu i slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. Jaj, bože, koľkí sa do nej pustili! Pár týždňov je prezidentkou a už si dovoľuje kritizovať veľkú Čínu!

„Kto jej dal na to právo?! Ešte nič nedokázala a už by kritizovala!“ – reval z okna neďalekej krčmy na mol ožratý chlap v špinavých montérkach. Ale do Čaputovej sa pustili aj niektorí triezvi. Napríklad najlepšia ministerka Matečná, na ktorú sa to pre jej nekompetentnosť už valí z každej strany, sa do Čaputovej obula slovami, že jej kritika ohrozí obchod s Čínou a tým pracovné miesta na Slovensku a naša vláda si praje s touto krajinou priateľské vzťahy!

A sama Matečná by nebola rada, keby niektorý ústavný činiteľ svojimi výrokmi ohrozil túto sľubne sa rozvíjajúcu spoluprácu.

K ministerke Matečnej sa nevyjadrujem a plne sa stotožňujem s tým, čo na jej adresu uviedlo hnutie Sme rodina Boris Kollár: Nedokázala pripraviť ani jedno systémové opatrenie a je zodpovedná za katastrofálny prepad slovenského pôdohospodárstva. Podľa hnutia by pani ministerka najlepšie urobila, keby už nič nerobila

A naopak, kritiky Číny zo strany prezidentky Čaputovej sa nepriamo zastalo ministerstvo hospodárstva, ktoré na adresu hutníckeho gigantu U. S. Steel Košice uviedlo, že Únia slabo chráni európsky trh pred dovozom lacnej ocele z Číny a iných krajín a európskych výrobcov tak vystavuje nekalej konkurencii.

Dôsledkom toho je, že zamestnanci košických oceliarní budú mať i v auguste skrátený pracovný týždeň a navyše firma oznámila, že do konca roka 2021 bude musieť prepustiť 2.500 ľudí.

Ako to vidím ja? Cez výrub stromov…

Lacná oceľ z Číny, to je len jeden problém! Druhým je kríza automobilového priemyslu. Netýka sa len EÚ a spomaľovania nemeckej ekonomiky, ktoré po Únii naháňa strach, ale je to globálna záležitosť. Až ma zamrazilo z informácií, podľa ktorých japonská automobilka Nissan zaznamenala v 1. kvartáli prepad zisku o 95 percent a musí prepustiť 12.500 ľudí. To je azda ten najkrikľavejší prípad, ale s veľkými problémami sa trápia i ďalší producenti.

Opakujem: Nemám na to a nebudem si každé tri mesiace kupovať nové auto len preto, aby globálna ekonomika utešene rástla!

Trh sa momentálne nasýtil, áut je dosť, už ich niet kam dávať! Po celom svete sa v mestách masívne vyrubujú stromy, aby boli širšie cesty a nové parkoviská.

Je mi ľúto, ale to nemôže ísť donekonečna!

Nikdy vraj nevzal rubeľ, dolár či liter vodky

V centre pozornosti svetových médií bol taliansky minister vnútra a líder pravicovo-populistickej Ligy Severu Matteo Salvini, spoluautor nápadu na zavedenie novej talianskej meny mini-BOT s tým, že po uši zadĺžené Taliansko by sa eura nateraz nevzdalo. Nová mena by bola založená na systéme malých pokladničných poukážok.

Šéf ECB Mario Draghi však Salvinimu odkázal, že sú len dve možnosti. Buď sú to ďalšie peniaze, lenže potom nelegálne, alebo dlhopisy teda len ďalšie zvyšovanie dlhu. Luboš Smrčka z pražskej VŠE považuje úvahy o novej paralelne mene mini-BOT za šialenstvo. Ak Salvini sníva o tom, že z poukážok by neskôr vznikla nová talianska Líra, neuvedomuje si, že tá sa nezrodí nepoškvrnene, ale v bolestiach s obrovským prepadom životnej úrovne a s drastickými príbehmi plnými ľudského zúfalstva.

Denník The New York Times posunul tému iným smerom: Ak by sa Taliansko nakoniec predsa len rozhodlo opustiť euro, nemuselo by sa čakať na vytlačenie bankoviek, pretože všetko sa už urobilo. V deň Dé by stačilo vyhlásiť miniboty za novú menu a zabránilo by sa aj masovým útokom na banky.裸

Fešák Matteo, za ktorým mnohé mladé Talianky len tak letia, sa ale musí venovať iným veciam. Médiá a talianska opozícia naňho vytiahli, že jeho protieurópska Liga severu bola a možno i naďalej je nezákonne financovaná z Ruska. Poskytli dokumenty i zvukové nahrávky a talianska prokuratúra už začala vyšetrovanie z možného zločinu medzinárodnej korupcie!

Salvini sa však bráni slovami: „Nikdy som nevzal od Ruska jediný rubeľ, euro, dolár či liter vodky.“ Ja osobne mu verím a aj preto prikladám slová francúzskeho ministra zahraničia Jean-Yves Le Driana, podľa ktorého EÚ sa stala miestom súperenia mocností, ktoré ju chcú dezintegrovať.

Podľa Driana sú to Spojené štáty, ktoré si neželajú silnú EÚ schopnú brániť svoje obchodné záujmy a Čína, ktorá sa prostredníctvom investícií snaží oslabiť súdržnosť a solidaritu európskych krajín. A potom je tu Rusko priamo usilujúce o to, aby sa EÚ rozpadla zvnútra, čím by sa posilnil vplyv Moskvy!

Výdavky na zdravotníctvo globálne porastú, ale…

Očakáva sa, že celosvetové výdavky na zdravotnú starostlivosť budú naďalej rásť. Myslia si to aj analytici audítorskej a konzultačnej spoločnosti Deloitte, ktorí predpokladajú, že tieto výdavky sa v roku 2022 zvýšia oproti roku 2017 takmer o päť a pol percenta

Len pre porovnanie: V období rokov 2013 – 2017 bol rast len 2, 9- percentný. Za zvýšenými výdavkami „na lekára“ je okrem iných faktorov starnutie obyvateľstva.

Podľa Deloitte sa ďalšiemu rastu výdavkov bude dať zabrániť napríklad premyslenejšími investíciami do prevencie, ale i zmenou celého systému zdravotnej starostlivosti. Ten sa jednak bude musieť zbaviť starej metódy, že o pacienta sa zaujíma až vtedy keď ochorie, a viac sa musí zamerať na duševnú pohodu ľudí, ktorá sama osebe podporuje zdravie.

Popri tradičnej spolupráci s takými sektormi ako bývanie, doprava, vzdelávanie, zamestnanosť atď., sa zdravotníctvo musí ešte viac kamarátiť s oblasťou digitálnych technológií, umelej inteligencie a robotiky.

Možno to znie ako  dnes už pomaly otrepaná fráza, ale realita je taká. Uvediem osobný príklad: Spomínam si ako môj, už dávno nežijúci otec začiatkom 70-tych rokov ležal po operácii žlčníka v nemocnici vyše tri týždne. To bola vtedy štandardná a nevyhnutná doba. Ja som pred týždňom bol na operácii žlčníka (laparoskopicky) a domov som šiel doslova už po niekoľkých hodinách! Ten pokrok nezastavíš!

Zdravotníctvo ale bude musieť viac spolupracovať aj so sektorom bankovníctva, aby mohlo riešiť sociálne determinanty zdravia a zároveň prijať nové obchodné modely poskytovania starostlivosti a riadenia rizík.

Súhlasím teda s citovanou štúdiou spoločnosti Deloitte, že výdavky na zdravotníctvo budú celosvetovo ďalej rásť, ale myslím si, že celý ten systém musí prejsť zásadnou vnútornou premenou, aby jeho výsledkom bolo nielen zlepšenie kvality zdravotnej starostlivosti, ale i jej všeobecná prístupnosť a cenová dostupnosť.

A s tým budú musieť zdravotníci rátať!

Potešili ma správy zo svetových médií, podľa ktorých francúzsky farmaceutický gigant Sanofi sa spojil s americkým technologickým a internetovým gigantom Google (Alphabet), a to v oblasti inovácií zameraných na využívanie nových digitálnych technológií a umelej inteligencie pri poskytovaní liekov a zdravotníckych služieb. „Technológie sa využijú napríklad pri analýzach podrobných údajov, aby lekári mohli ešte lepšie rozumieť chorobám a tomu, ako pacienti reagujú na liečbu,“ uviedli v spoločnom vyhlásení Sanofi a Google.

„Nehovoriac už o tom, že to všetko umožní ľuďom väčšiu kontrolu nad svojím zdravím a nám urýchli objavovanie nových terapií,“ zdôraznil Ameet Nathwani, hlavný lekár spoločnosti Sanofi.

A len ako perličku pripomeniem, že na zdravotníctvo vynakladá Slovensko financie vo výške 7,1 percenta HDP, kým priemer krajín EÚ je 9,6 percenta! Aj preto hnutie OĽaNO predkladá ústavný návrh na zmenu systému financovania zdravotníctva. Chce presadiť, aby Slovensko každoročne pridalo aspoň 0,1 percenta HDP a hoci pôjde o malé zvýšenie, v priebehu 20 – 30 rokov by sme sa mohli dostať k priemeru EÚ.

Oceňujem tento návrh, no neviem či ho vládna koalícia nezmietne zo stola. Tá teraz rieši vážnejšie problémy.

Už viem o čom budú najbližšie voľby!

Až ma nepríjemne pichlo pod pravou lopatkou (bál som sa, či to nesúvisí s operáciou spred niekoľkých dní), keď som zachytil správu, že vládny Smer-SD pracuje na koaličnej novele zákona o interrupciách s tým, že detaily predstaví neskôr.

Druhýkrát ma pichlo, keď som začul, že na tejto novele pracuje aj tím SNS.

Od ďalších pooperačných bolestí ma našťastie ušetrila tretia vládna strana, Most-Híd, ktorá uviedla, že zákon meniť nechce, jeho znenie je v poriadku, nehovoriac o už tom, že počet interrupcií na Slovensku dlhodobo klesá.

Podľa Mosta-Híd by sa k téme mali vyjadriť odborníci a nie politici a už vôbec nie pred voľbami: „Interrupcie nemajú byť politickou témou, pretože je to odborná vec,“ zdôraznil šéf poslaneckého klubu Tibor Baštrnák.

Za opozíciu sa vyjadrila SaS: „Interrupcie sú na Slovensku na ústupe! Podstupuje ich mizivé percento žien a nie sú pre normálnych ľudí témou. Témou sú riešenia, ktoré zlepšia život občanov.“

Vieme však, kto všetko je dlhodobo tŕňom v oku katolíckej cirkvi! Napríklad ženy, ktoré sa rozhodnú pre potrat alebo ľudia inak sexuálne orientovaní.

S interrupciami si to už Fico a Danko prácou na novele zákona poistili, ale s tými inak orientovanými sa Danko trošku prerátal. Ako jediný z troch najvyšších ústavných činiteľov sa totiž zúčastnil na jednom z dvoch súbežných pochodov (Dúhový Pride festival vs. Hrdí na rodinu), ale nedopadlo to bohvieako.

Neviem, nebol som tam, mám len správy z médií, ale na tom prvom bolo podľa odhadov 8 až 10 tisíc ľudí, kým na podujatí za kresťanskú rodinu a tradičné hodnoty ich boli stovky.

Horšie Danko zniesol to, že viacerí zástancovia tradičnej rodiny tam naňho gánili, lebo je rozvedený a dali mu to vyžrať aj médiá. On sa ale bránil tým, že na pochod za rodinu prišiel, lebo svoje deti miluje a s exmanželkou má perfektný vzťah.😋

Fico na pochode nebol, ale istí si to inak. Ministerstvo kultúry aktuálne pripravuje úplne nový zákon o financovaní cirkví.

Zmenu starej, už nevyhovujúcej legislatívy mnohí privítali, ale nepáči sa im načasovanie – pár mesiacov pred voľbami. Odborníci medzitým upozornili, že novou legislatívou si polepší katolícka cirkev, kým malé cirkvi a náboženské spoločnosti si v reáli pohoršia.

Ich členovia ale Fica tak či tak voliť nebudú.

U nás platí, že kto si – s prepáčením za výraz! – kúpi katolícku cirkev, má výhru relatívne istú. A tak o ňu bojujú vládna koalícia i opozícia.

A ja už viem, aké budú hlavné témy najbližších parlamentných volieb (február 2020). Témy, ktoré by mali zlepšiť život ľudí to nebudú! Zase (podobne ako v prezidentských voľbách) sa to zväčša bude točiť okolo národno – kresťanských hodnôt. Žiaľbohu…

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračné foto v záhlaví článku: portál Pixabay, autor fotky: Gerd Altmann  

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *