Nedeľa 22. septembra. Meniny má Móric

Pasívne investície: ako zbaviť proces investovania ľudských chýb

Vo svete investícií môže byť lacnejšie, výhodnejšie a efektívnejšie, ak necháte bokom emócie aj aktívnu správu peňazí. S investovanými prostriedkami pri nich nehýbe žiadny manažér, nepresúva ich pod vplyvom trhových výkyvov a nesnaží sa naháňať za rastom.

Presne o tom sú pasívne investície, ktoré výnosmi často prekonajú aktívnu správu. A to aj v čase, keď sa trhom príliš nedarí.

Pasívne a aktívne investovanie. V čom je rozdiel?

Hoci názov pasívne investovanie môže zvádzať k predstave, že ide o investovanie „do ponožky“, kedy financie kdesi zakonzervujete, nie je to tak. Ani pasívne investovanie nie je úplne pasívne, no chýba činiteľ, ktorý by na základe svojich analýz, tipov a skúseností neustále menil zloženie fondu, v ktorom máte financie investované. Pasívne investovanie je založené na kopírovaní indexov. Aj preto sa medzi pasívne investície radia ETF a indexové fondy.

Aktívne riadený fond má svojho správcu. Ten môže prispôsobovať jeho zloženie aktuálnej situácii na trhu. „Indexový fond takéto možnosti nemá, keďže jeho zloženie je naviazané napríklad na MSCI World Index. Ten obsahuje akcie spoločností rôznych veľkostí z vyše dvadsiatky ekonomicky vyspelých krajín. Správca fondu preto nemôže skladbou portfólia reagovať na aktuálny vývoj na trhu,“ vysvetľuje Martin Kaňa, generálny riaditeľ Dôchodkovej správcovskej spoločnosti Poštovej banky.

Na druhej strane, aktívne manažovaný fond naráža na niekoľko problémových oblastí. V čase rastru trhov vie aj menej zdatný manažér fondu efektívne zhodnocovať financie, no v čase recesie je už výber toho správneho portfólia rizikom.

Ľudský faktor je zdrojom chýb

„Aktívna správa nesie riziko samotného manažéra alebo investičnej stratégie. Nikto nie je neomylný a nič netrvá večne. To, že sa niekomu darí pár rokov, neznamená, že sa mu bude dariť aj v nasledujúcich,“ hovorí Radoslav Kasík zo spoločnosti Finax a pokračuje: „Trh je živel, mení sa, vyvíja, rovnako jeho účastníci, menia sa stratégie, a preto neexistuje v investovaní nič univerzálne, čo by fungovalo večne. Týmto popisom sa môže pochváliť len pasívne investovanie.“

Filozofia pasívneho investovania spočíva v tom, že nikto nemá krištáľovú guľu a nedokáže predvídať, čo sa stane. „Preto najlepšie, čo môže investor urobiť, je čo najpresnejšie kopírovať indexy s čo najnižšími nákladmi, teda poplatkami a daňami,“ hovorí Maroš Ďurik z Across Private Investments.

Stávka na index

Pasívne investovanie teda väčšinou kopíruje index. Napríklad S&P 500. Robí to tak, že nakupuje akcie z indexu v rovnakej váhe, ako sú v ňom zastúpené. Dosahuje preto aj porovnateľné výsledky. V súčasnosti takéto nákupy už dokonca ani nerobia ľudia, ale počítače. Aj vďaka tomu sú odchýlky indexových fondov od svojich indexov minimálne.

Avšak ani pasívne investovanie neznamená, že sa nedostanete do straty. Hrozí to, ak sa do straty dostávajú aj trhy všeobecne a s nimi indexy. Tu teda nemáte možnosť presedlať na aktuálne výkonnejšie akcie. Z dlhodobého hľadiska však prináša aktívne preskakovanie väčšie straty, ako prečkanie nepriaznivých mesiacov s fiktívnou stratou.

„Pasívne investičné produkty sa používajú hlavne na efektívny prenos výkonnosti indexov do portfólia investora. Ak idú trhy hore, pôjdu hore aj investície, ak dole, aj portfólio zamieri do červených čísel,“ hovorí M. Ďurik. Avšak netreba podliehať panike, pretože aby ste prišli o všetky peniaze v indexovom fonde, muselo by skrachovať celý trhy a to je riziko prakticky nulové. Rizikom zostáva len úpadok firmy, ktorá indexový fond spravuje.

Nebáť sa dočasných poklesov trhov

„Väčšina drobných investorov sa najviac desí výkyvov hodnoty ich investície. Ide však o dočasný jav ktorý bol vždy prekonaný a vždy sa trhy vrátia naspäť a dosiahnu nové maximá. Trhové riziko vždy pokorí čas,“ hovorí R. Kasík. Naopak sa domnieva, že rizikovejšie sú produkty, ktoré sa tvária ako menej rizikové.

„Na Slovensku sú častejšie podstupované riziká, ktoré dlhodobo vedú k väčším a trvalým stratám, no nie sú tak vnímané. Myslím napríklad riziko likvidity, kreditné riziko nesplatenia dlhopisu a vôbec dôveryhodnosti, či riziko reálnosti výnosov. Pasívne investovanie ponúka investíciu do tisícky cenných papierov najväčších svetových firiem a štátov. Šanca, že by všetky tieto cenné papiere alebo emitenti skrachovali je nulová.“

Na výkonnosť pasívnych investícii sa dá pozrieť aj z hľadiska času. „Odporúčam pravidelne zverejňovanú štatistiku SPIVA od spoločnosti Standard&Poor’s, ktorá porovnáva výkonnosť aktívne riadených fondov v Európe a USA s indexmi. Podľa nej napríklad neprekonalo 98,5 percenta aktívne riadených fondov zameraných na globálne akcie Európe v za uplynulých desať rokoch index S&P Global 1200. Väčšina akciových fondov ponúkaných na Slovensku zaostáva dlhodobo výkonnosťou za ich benchmarkami alebo porovnateľnými indexmi,“ hovorí R. Kasík.

Podľa databázy citiwireselector.com je globálne investorom k dispozícii viac ako dve tistíc podielových fondov so zameraním na globálne akcie, čo je aj najpredávanejšia kategória akciových fondov na Slovensku. Ich priemerná výkonnosť od konca apríla 2011 do konca apríla 2015 predstavovala dve percentá ročne. Priemerná výkonnosť indexového fondu od spoločnosti Amundi – Amundi MSCI World bola 5,9 percenta ročne, pričom fond porazil viac ako 85 percent aktívne manažovaných podielových fondov.

Rozhodne ďalšia kríza

Pasívne investovanie sa oplatí bez ohľadu na to, aký investičný cieľ máte. Do výšky 100 tisíc eur sa javí aktuálne ako osvedčený spôsob investovania.  Rôzne investičné ciele sa správne ošetrujú skôr dostatočným horizontom a správnou alokáciou. „Pri takejto výške investície je najrozumnejšie vyskladať portfólio len z pasívnych nástrojov. Niektoré aktívne nástroje, na ktoré neexistujú kvalitné pasívne riešenia – realitné a hedžové fondy alebo iné špecifické investičné stratégie, by som do portfólia zapájal až pri vyšších vstupných investíciách od 250 tisíc eur,“ hovorí o rozložení portfólia investora M. Ďurik.

„Pasívne investovanie zarába viac a pri podstatne nižšom riziku. Na Slovensku je veľmi ťažké nájsť aktívnu správu, ktorá stojí vôbec za uvažovanie nad ňou. Tú pravdepodobnosť odhadujem niekde na úrovni 1:100,“ dodáva R. Kasík.

Pasívne investície porážajú aktívne riadené fondy najmä pri raste trhu. Kritici im však vyčítajú, že ich slabé stránky sa ukážu až pri poklesoch trhov. Padajú totiž s trhom, rovnako ako s ním rástli. Keďže ich nariadi žiadny manažér, nemá kto presmerovať investície do defenzívnych sektorov, ktoré umožňujú prečkať prepady s menšou ujmou. Ani to však neplatí automaticky, nie každému manažérovi sa podarí vycúvať s padajúcich akcií včas a zaparkovať investície do bezpečia. Porovnať schopnosť znášať straty pri pasívnom a aktívnom investičnom prístupe budeme mať možnosť už pri najbližšej kríze.

Jedna odpoveď na “Pasívne investície: ako zbaviť proces investovania ľudských chýb”

  1. Ivo.M píše:

    Som zvedavý, čo sa stane s pasívnymi investíciami, keď trhy zahučia pri ďalšej kríze nadol. Všetci utrieme „hubu“.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *