Piatok 20. októbra. Meniny má Vendelín

Pásová výroba? Na každom kroku policajt s obuškom! Zrkadlo mesiaca očami politikov, investorov i bežných občanov

Briti tešiaci sa na Brexit budú chudnúť a Trumpove väzby na Rusko nateraz finančnými trhmi neotriasli. Otázka ale znie, či pracovné agentúry môžu ohroziť dôveryhodnosť Slovenska v investičných kruhoch a či robot nahradí autora komentárov.

„Napísal si parádnu hlúposť! Alebo to poviem inak: Nemal si pravdu,“ zareagoval kamarát Miro na môj minulomesačný komentár. „Písal si o tom, že priemyselným podnikom na Slovensku zúfalo chýba pracovná sila. Vraj je to už také vážne, že…“

Písal som, priznávam bez mučenia, veď všetci kapitáni priemyslu a najmä podnikateľské a zamestnávateľské zväzy a združenia vyplakávajú, že nemajú dosť kvalifikovanej sily a tlačia na Ficovu vládu, aby uľahčila dovoz a zamestnávanie pracovníkov zo zahraničia. Dokonca si sám myslím, že vláda by tak mala urobiť čím skôr, a to aspoň na takej úrovni ako je v susedných krajinách.

Slovom, viac otvoriť náš pracovný trh, čomu sa tzv. národovci urputne bránia a premiér Fico naďalej trvá na svojom: „Dovoz pracovníkov zo zahraničia moja vláda považuje za krajné riešenie. Za riešenie, ktoré sa má použiť až vtedy, keď zlyhajú ostatné opatrenia.“

Príliš drahé ubytovanie

„To všetko sú reči, realita je iná! Vieš, mám synovca Gabiho, strojný inžinier, skončil školu s červeným diplomom! Od detstva je zažratý do strojov, áut, motorov každého druhu vrátane elektromotorov, kompresorov. Robí v jednej malej firme a má plat – podrž sa! – 397 eur,“ pokračoval kamarát Miro v tom, čo som minule zle napísal.

Nie je to ani minimálna mzda, ale podľa papierov Gabi robí na nejaký skrátený úväzok. „Majiteľ mu povedal, že mu viac nemôže dať. Vo voľnom čase opravuje kamarátom motorky, ale chodí opravovať aj pračky. Robí to, aby si privyrobil, lebo z 397 eur nevyžije, a navyše ho to aj baví,“ prezradil o synovcovi.

A čo som ja zle napísal? Ešte vždy nechápem, snažím sa brániť.

„Myslíš si, že môj synovec nechce zarábať 1.600 – 1.700 eur, čo ľuďom s inžinierskym titulom núkajú automobilky a ich subdodávateľské firmy? Chce!“

Aj vycestoval. Hneď zrána vraj stál pred jedným veľkým priemyselným podnikom, nebudeme ho menovať, ale na personálne oddelenie sa ani nedostal, lebo mu zahatali cestu pracovníčky zamestnávateľských agentúr, ktoré ho ďalej ani nepustili.

S jednou agentúrou hneď začal komunikovať. A výsledok? Môže vraj okamžite nastúpiť s tým, že za prvý mesiac by nedostal žiaden plat, až potom od ďalšieho mesiaca. Ten plat bol 500 eur, čo sa mu málilo a preto žiadal vysvetlenie.

„Áno päťsto, ale u nás máte ubytovanie zabezpečené. Agentúra vám dáva ubytovanie úplne zadarmo! A navyše, zamestnávanie a vybavovanie všetkých papierov okolo toho niečo stojí, a to všetko znáša agentúra, vás to nestojí ani cent!“ snažili sa ho presvedčiť pracovníčky jednej zo zamestnávateľských agentúr.

Pomyslel si, že ide o príliš drahé ubytovanie a ešte drahšie papierovanie a odišiel preč. Potom ho to ale škrelo a krátko popoludní sa do tej firmy vrátil. Vedel už čo ho čaká a tak sa snažil vyhnúť agentúram a dokonca sa mu podarilo dostať na personálne.

„Ale my nemáme voľné miesta,“ hovorila mu jedna z pracovníčok. „Akože? Veď všade píšu, že zháňate odborníkov a neviete získať… ja som inžinier, strojár!“ – nedal sa odbiť. „My priamo ako naša spoločnosť nemáme voľné miesta, tie miesta majú zazmluvnené pracovné agentúry, na ne sa obráťte!“ – zdôraznila žena v stredných rokoch.

Zabuchol dvere a najbližším vlakom cestoval späť do Košíc.Smutny

Stratí Slovensko dôveryhodnosť v očiach investorov?

„Netvrdím, že všetky agentúry sú také, to si nedovolím povedať. Ja ti hovorím len to, aké má Gabi skúsenosti. On osobne! Ale dá sa to azda aj trochu zovšeobecniť. Je dnes kopa mladých ľudí s VŠ vzdelaním technického smeru, ktorí sa nevedia zamestnať a pritom veľké priemyselné firmy plačú, že im chýbajú kvalifikovaní pracovníci. Niekde musí byť problém!“ zdôraznil.

A naozaj! Najomieľanejšou témou na Slovensku v posledom čase je nedostatok pracovných síl. Zápasia s tým všetky väčšie a veľké priemyselné podniky, vrátane automobiliek a ich subdodávateľov. V posledných dňoch na to upozornil napríklad Zväz automobilového priemyslu (ZAP), ktorý síce hlasno búši už niekoľko rokov, ale teraz „v hodine dvanástej“ už volá po okamžitých riešeniach – treba čím skôr otvoriť pracovný trh ľuďom z tretích krajín!

Zväz argumentuje tým, že v nabližších cca 3 – 4 rokoch budú automobilky a ich priami subdodávatelia potrebovať najmenej ďalších 14 tisíc kvalifikovaných pracovníkov, kým slovenské školy, aj keby sa pretrhli, môžu dodať maximálne tak štyri tisícky mladých odborníkov. Treba ľudí doviezť zo zahraničia.

„Keď zamestnávanie ľudí zo zahraničia ide napríklad v Česku a Poľsku, kde sa také veci sa vybavujú rýchlo, promptne, nechápeme prečo to nejde u nás? Zrejme si úradníci na ministerstvách neuvedomujú, aké dôsledky to môže mať pre ekonomický rast Slovenska a jeho dôveryhodnosť v očiach investorov,“ prízvukujú predstavitelia ZAP a ja ešte chvíľu pokračujem v rozhovore s kamarátom, ktorého synovec sa bezúspešne snažil zamestnať vo veľkom priemyselnom podniku.

„Ale predsa je tu ešte jedna možnosť,“ hovorí kamarát Miro. „Čo tak zamestnať neprispôsobivých občanov? Máme ich na Slovensku dosť bez akýchkoľvek pracovných návykov a bez pracovnej morálky, ale mohlo by to fungovať tak, že by cca na každom treťom metri pri páse stál policajt s obuškom a hnal ľudí do práce. Pravda, nie štátny policajt, ale firmy by mali svojich vlastných a vyplatilo by sa im to.“

„Myslíš niečo také ako v Čínskej ľudovej republike, kde pod korbáčmi pracujú pri výrobných linkách aj deti? Nuž, čínska podoba hrdého komunistického kapitalizmu je síce realita, ale našťastie nie v našich podmienkach. My sme predsa len v Európe. Zatiaľ,“ oponujem Mirovi a dodám, že je tu ešte jeden problém, lebo nie každý je schopný pracovať vo fabrike pri bežiacom páse. A nezávisí to len od vzdelania.

„Mám dve vysoké školy a nevedel by som to robiť. Ako študent som popri škole skúsil pracovať pri linke ako brigádnik, ale mal som s tým veľký problém. Jednak slabšie vidím, jednak som sa nevedel pri páse vždy zorientovať, akosi rýchlo to všetko utekalo, mihalo sa mi pred očami, musel som to nechať,“ vysvetlil som a vzápätí dodal:

„Takých ako som ja, je veľa a bojím sa, že z tých štyroch tisícok absolventov škôl, s ktorými ráta automobilový priemysel ako s gumou v trenírkach, sa nie všetci uplatnia v automobilkách a iných veľkých firmách. So slovenskou ekonomikou bude teda ešte problém!“

Nehovoriac už o tom, že – ako upozornilo aj Ministerstvo hospodárstva – vývoj v ďalších rokoch bude charakteristický rýchlymi technologickými zmenami. Slovensko má stabilný ekonomický rast a aj budúcnosť vyzerá vraj veľmi pozitívne, a to vďaka zahraničným investíciám. Ministerstvo odhaduje, že s otvorením fabriky Jaguar Land Rover bude už viac ako 50 percent slovenskej ekonomiky založenej na automobilovom priemysle!

Sarkastická myšlienka

Prílišné zameranie Slovenska na výrobu áut nie je ale žiadna výhra. Jednostranná orientácia na automobilový priemysel podľa nadnárodnej spoločnosti Coface prináša viacero vážnych rizík, jedno z nich spočíva najmä v nedostatku pracovníkov vo výrobe i v strednom manažmente. Spustenie ďalšej automobilky vyvolá ešte väčší tlak na pracovný trh.

A mne v tej chvíli napadla sarkastická myšlienka, ku ktorej ma nepriamo doviedol kamarát Miro.

Nepomohlo by, keby sa Ficova vláda trochu pozrela na fungovanie pracovných agentúr? Až príliš rada nadmerne reguluje a neraz aj zbytočne zasahuje do všetkého, najmä v oblasti financií a finančného poradenstva, ale táto oblasť jej dosť uniká. Na strane druhej sú ale pracovné agentúry organickou súčasťou každého riadne fungujúceho trhu.Vyplazly jazyk

Krutá britská realita s prázdnymi žalúdkami

Zaujali ma správy v médiách o tom, že hoci sa Brexit ešte naplno nerozbehol, Briti už začínajú chudnúť. Zaskočilo ich, ako im začali rásť ceny potravín. Predovšetkým tých, ktoré dovážajú z krajín EÚ, napríklad španielske pomaranče, ale aj hocičo iné. Väčšina Britov si už nemôže dovoliť prejedať sa, resp. zakaždým najesť až do sýta.

Podľa tamojšieho Institue for Fiscal Studies (IFS) najchudobnejších 10 percent obyvateľstva, ktorí na nákup potravín už teraz vynakladajú takmer štvrtinu svojich príjmov, bude musieť ešte častejšie hladovať a situácia sa bude zhoršovať.

Analytici totiž predpokladajú ďalší rast cien potravín, ktorý je daňou za rozbiehajúci sa Brexit. Z ekonomického hľadiska však ide o zložité veci súvisiace s tým, ako sa budú formovať ďalšie vzťahy Británie s EÚ (colné tarify na dovoz potravín z EÚ a pod.), v každom prípade jedno je ale isté:

britskí farmári prídu o relatívne lacnú pracovnú silu najmä z Poľska, Maďarska, Slovenska atď, čo zasa len predraží už teraz drahé potraviny v Britániii. Koho téma zaujíma hlbšie, odporúčam preštudovať si analýzy IFS, napríklad o chudobe a nerovnosti v Británii, o tom, ako môže Brexit ovplyvniť ďalší vývoj cien ceny potravín  alebo o podieli výdavkov domácností na potraviny vo vzťahu k pohybom výmenných kurzov.

Nastanú vojny obchodné?

Svetová rezervná mena bola v júli viackrát pod tlakom, pričinili sa o to najmä narastajúce pochybnosti o schopnostiach prezidenta Donalda Trumpa presadiť sľubované rozpočtové opatrenia na podporu US ekonomiky. Naopak, škandály prezidenta a správy o jeho väzbách na Rusko, ktoré sa počas júla postupne len tak valili, vrátane informácií o stretnutí Trumpovho syna s ruskou advokátkou Nataljou Veseľnickou, medzi klientov ktorej patrí aj ruská tajná služba FSB, finančnými trhmi nateraz neotriasli.

A to ani vtedy, keď bolo jasné, že to stretnutie Donalda Trumpa ml. s Veseľnickou sa konalo v čase predvolebnej kampane a Veseľnická mu mala poskytnúť kompromitujúce informácie o vtedajšej otcovej súperke Hillary Clinton.

Trhy toto nechali zatiaľ bokom, akoby čakali, kedy bude príhodnejší čas. Do toho prišli nové sankcie Spojených štátov voči Rusku ako trest za to, že zasahovalo do US prezidentských volieb. Lenže Nemecku i niektorým ďalším krajinám EÚ nie sú tieto sankcie po vôli. Najmä nemecké firmy majú s ruským Gazpromom veľké kšefty, napríklad plynovod Severný prúd 2.

Vyvrcholilo to tým, že stretnutie Donalda Trumpa s nemeckou kancelárkou Angelou Merkel skončilo fiaskom. Prezident jej odmietol podať ruku a tá po stretnutí vyhlásila, že Európa sa na Spojené štáty viac nemôže spoliehať. Zdá sa mi, že toto leto bude ešte horúce.

Medzitým karty zamiešal severókórejský komunistický režim, ktorý vypálil svoju druhú medzikontinentálnu balistickú raketu a oznámil, že fakticky celé pevninské územie USA už má na dostrel.

Naozaj bude ešte horúco! Nateraz ale vieme dve veci:

  1. Nemecká ministerka hospodárstva a energetiky Brigitte Zypries vyhlásila, že sankcie Spojených štátov voči Rusku, ktoré by mohli poškodiť európske firmy, sú vraj v rozpore s medzinárodným právom a Európska komisia (EC) by preto mala zvážiť protiopatrenia. Nastanú vojny obchodné? – opýtal by sa klasik. 
  2. Viceguvernér americkej centrálnej banky (Fed) Stanley Fischer vyhlásil, že mnohé americké firmy odkladajú svoje veľké projekty a obmedzujú investície kvôli neistote vyplývajúcej z vládnej politiky, keďže Trump nasľuboval toľko zmien a reforiem, no ešte nič nepresadil.

Zuza to nechápe: Robot namiesto pointy

Moja susedka Zuza z vedľajšieho vchodu má predstavu, že robot je niečo, čo nielenže nahrádza človeka, ale sa naňho aj nevyhnutne musí podobať. A to, čo ľuskú postavu ani zďaleka nepripomína, je vraj obyčajný stroj.Mrkajici

Darmo jej vysvetľujem, že roboty pracujú v továrňach, sú vysokosofistikované, nadmieru inteligentné a nevyzerajú ako človek. Alebo také samoriadiace auto, to je tiež robot. Téme áut bez vodičov sa podrobne venoval kolega Peter Apolen, ja ho len doplním o aktualitu: v Indii pred pár dňami zakázali samoriadiace autá, pretože by šoférom zobrali prácu

Zaujala ma nedávna diskusia o robotoch, v ktorej odznel názor, že „roboty a pokročilá automatizácia síce pripravia ľudí o prácu, ale zároveň im nijako neznížia životnú úroveň. Čo tí ľudia budú robiť? Budú sa venovať koníčkom a robiť to, čo ich baví. Dnes už tiež nepracujeme 6 dní v týždni 12 hodín denne ako kedysi a nik kvôli tomu neumiera. V budúcnosti budú ľudia pracovať len pár hodín za týždeň, možno hodinu – dve denne.“

Aj ja píšem tieto pravidelné mesačné komentáre, lebo ma to baví. Keď ma to prestane baviť, vydavateľ tohto portálu, spol. Fincentrum kúpi namiesto mňa robota. Ten aspoň nebude stále piť kávu, sťažovať sa, že je unavený a nechce sa mu písať a určite nebude nadávať, že musí robiť aj vtedy, keď iní ľudia sledujú v televízii futbal.Zmateny

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu (freeimages)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *