Stvrtok 19. októbra. Meniny má Kristián

Päť finančných produktov, ktoré určite nepotrebujete

Sú to najžiarivejšie hviezdy medzi finančnými produktmi. Zástupy dobre oblečených bankových a finančných poradcov vás denne presviedčajú o tom, že práve tieto služby potrebujete. Pravda je však kdesi úplne inde. Investujeme.sk zostavilo päticu produktov, ktoré bežný klient rozhodne nepotrebuje: IŽP, fondy spriaznené s bankou, kreditná karta, spotrebný úver a podnikateľský účet. 

Investičné životné poistenie

Sedíte v zubárskom kresle a stomatológ vám navrhne, že vám okrem extrakcie zle vyrastenej osmičky urobí aj apendektomiu. Drvivá väčšina z vás ho pošle do teplých krajín. Ak vám však poisťovňa navrhne okrem poistenia aj investovanie vašich peňazí, reagujete celkom pozitívne. Princíp je pritom rovnaký, kvalifikovaný profesionál v jednej oblasti si našiel bokovku v oblasti, ktorej rozumie len minimálne, s cieľom viac zarobiť. 

Investičné životné poistenie kombinuje dva produkty stojace na úplne inom základe. V prípade poistenia smrti, chôrob a invalidity platíte určitú sumu a za ňu si kupujete istotu, že v prípade ťažkej životnej situácie získate očakávané plnenie. Pri investovaní platíte sumu s cieľom nechať si ju zhodnotiť, ale ak sa vyskytne neočakávaná situácia (napríklad dlhotrvajúci prepad na burze) vráti sa vám oveľa nižšia suma, ako ste investovali a poisťovňa vám oznámi, že riziko nesiete vy, nie ona. A to je hlavný dôvod, prečo by sa IŽP vôbec nemalo objavovať v produktovej skladbe poisťovní. Poisťovne síce budú argumentovať, že správu fondov nevykonávajú samé, ale robia to za nich kvalifikovaní portfólio manažéri, ale to nič nemení na fakte, že ide o produkt, ktorý je od poistného core-biznisu (predaj istoty) na míľe vzdialený. Z tohto pohľadu je určite lepšie kapitálové životné poistenie, kde máte garantované základné zhodnotenie (nazývané technická úroková miera) a poisťovne pripisujú aj bonus (podiel na zisku).

Ďalším dôvodom prečo nie, je predražená a netransparentná poplatková štruktúra. Z peňazí, ktoré prvé dva roky platíte do investičnej zložky, spravidla neuvidíte ani korunu. Dôvodom je predplatená provízia sprostredkovateľa, ktorá ide práve z týchto peňazí.

Zapamätajte si: IŽP je všeobecne ten najdrahší nástroj na sporenie a investovanie. Ak vám sprostredkovateľ tvrdí, že je to dobrý spôsob na zabezpečenie slušného dôchodku, s najväčšou pravdepodobnosťou má na mysli svoj vlastný dôchodok. Je dôležité mať kvalitné životné poistenie pre všetky podstatné riziká a takisto považujeme za dôležité tvoriť si finančnú rezervu v krátkodobom, strednodobom aj dlhodobom horizonte. Ale v prvom prípade si vystačíte s rizikovým poistením a v druhom s vhodnou kombináciou vkladových produktov a investičných schém. Spojenie oboch nástrojov do jedného nazvaného IŽP je tou najdrahšou voľbou, ktorú si môžete vybrať.

Podielový fond spriaznený s vašou bankou

Už sme si povedali, že sú aj lacnejšie formy sporenia ako investičné životné poistenie. Patrí k nim aj priame investovanie do fondov. Čo však nepotrebujete je to, aby vám fondy poradil pracovník banky, v ktorej máte účet. Každoročne investujú Slováci najviac peňazí do fondov, ktoré sú spriaznené s našimi najväčšími bankami a každoročne tieto fondy výkonnostne zaostávajú za najlepšími. Slováci príliš veria svojej banke a tomu, že fondy, ktoré im predá, majú potenciál. Na trhu sú pritom stovky až tisíce fondov zamerané na rôzne podkladové aktíva a s rôzne výhodnou poplatkovou štruktúrou. Je škoda obmedzovať sa na štyri fondy v ponuke vašej banky.

Jedna zo slovenských bánk pred časom oznámila, že pre svoju privátnu klientelu rozšírila ponuku fondov o najvýznamnejších svetových správcov. Aj to je dôkaz, že pár fondov blízkych banke rozhodne nestačí.

Zapamätajte si: Už nežijeme v socializme, nemusíme čakať dlhom rade na škodovku. Na trhu sú desiatky značiek. Rovnaké je to v prípade fondov. Nepotrebujete obmedzenú ponuku niekoľkých fondov predávaných bankou, keď na trhu sú stovky zaujímavých príležitostí.

Kreditná karta

Spolu s hypotékami pre každého Američana ide o jeden z hlavných spúsťačov finančnej krízy, ktorej dôsledky cítime doteraz. Predajcovia kreditných  kariet sediaci za bankovými priehradkami chcú len „vaše dobro“ (a ešte plniť ambiciózne plány predaja dlhových produktov) a preto vám spomenú samé výhody, ako je dlhé bezúročné obdobie (spravidla dlhšie ako jeden mesiac), prestíž (kreditky sú spravidla vyššej kategórie, ako karty k bežnému účtu) a možnosť finančnej rezervy. Už menej hovoria o poplatkoch (pravidelné mesačné, za výber hotovosti, sankčné úroky) a takisto fakt, že dlh na kreditnej karte pred sebou môžete rolovať roky a kombináciou viacerých kariet ľahko skĺznuť do dlhovej pasce. Tisíce Američanov sú príkladom.

A teraz k jednotlivým výhodám. Bezúročné obdobie ocenia skôr firmy s nepravidelnými výdavkami (zahraničné služobné cesty a podobne). V prípade priemerného spotrebiteľa ide o nástroj, ktorý ho nabáda k vyššej spotrebe, zbrklému nakupovaniu  a odrádza od sporenia. Čo z toho, že na základe všeobecných odporúčaní pošlete hneď po výplate istú sumu na sporiaci účet, keď na konci mesiaca sporiaci účet vybielite v snahe vyrovnať dlh na karte. Prestíž kreditnej karty je predajný argument, nie reálny fakt a ak chcete finančnú rezervu, radšej si ju vytvorte z vlastných peňazí, je to lacnejšie a v prípade núdze využite povolené prečerpanie.

Zapamätajte si: Kreditná karta je úver, ktorého cieľom je podporovať vyšší sklon k spotrebe a zadlžovaniu. Bežný klient, ktorý zvláda svoje osobné financie a nenakupuje zbrklo, z nej nemá ako profitovať.

Spotrebný úver

Istý aforizmus hovorí, že banka vám požičia len vtedy, keď si požičať nepotrebujete. V skutočnosti na tomto princípe naozaj funguje systém schvaľovania bankových úverov. Banka vám požičia, ak jej preukážete, že si požadovanú sumu viete v istom časovom horizonte sami nasporiť. Ibaže, ak nepočkáte a namiesto sporenia si vezmete úver, bude to výrazne drahšie.

Vysvetlime si to na jednoduchom príklade. Máme záujem o 3 tisíc eur a mesačne sme schopní dať bokom sto eur. V prípade, že si tých 3 tisíc eur vezmeme na spotrebnom úvere v banke s úrokovou mierou 10% p. a. a mesačne budeme splácať spomínaných 100 eur, úver splatíme za 35 mesiacov a preplatíme ho o 566 eur. Ak však budeme čakať, kým si sumu nenasporíme, za 35 mesiacov by sme nasporili (pri úročení vkladu 2% p. a.) 3 600 eur.

Zapamätajte si: Spotrebný úver pomáha prekonať časový nesúlad medzi našou potrebou a našou schopnosťou nasporiť požadovanú sumu. Ak sa nebudeme ponáhľať a namiesto úveru si nasporíme, bude to oveľa výhodnejšie. Pri zodpovednom prístupe k vlastným peniazom spotrebný úver nepotrebujeme.  

Podnikateľský účet pre živnostníka

Väčšina živnostníkov je z nejakého dôvodu presvedčená, že pri podnikaní potrebuje podnikateľský účet. Pravdou však je, že pre daňové účely je jedno, ako sa účet, ktorý využívame, volá. Jediný rozdiel je v tom, že osobné účty sú spravidla lacnejšie alebo dokonca bezplatné. Podnikateľský účet môže byť zaujímavý napríklad v prípade, že daňovník potrebuje zasielať výpis po každej operácii na účte, ale vo všeobecnosti platí, že kategorizácia účtu nie je dôležitá. Ak daňovník využíva na podnikanie namiesto podnikateľského bežný účet, je lepšie pre súkromné účely používať iný, aby nedošlo zámene súkromných a podnikateľských výdavkov. 

Zapamätajte si: Cieľom podnikateľa je šetrenie nákladov. Jednou z foriem je využívať namiesto drahšieho podnikateľského účtu obyčajný.

Ilustračné foto: sxc.hu.

 

 

13 odpovedí na “Päť finančných produktov, ktoré určite nepotrebujete”

  1. Milan Schaffer milan.schaffer.e-konzultant.cz píše:

    Skutečně finanční úřad nepožaduje podnikatelský účet? Je to ověřená informace?

    • Peter Furmaník ml. píše:

      Žiadny zákon v SR neprikazuje podnikateľovi otvoriť si bankový účet, ak ho podnikateľ nepotrebuje a rovnako nie je nikde prikázaný typ účtu, ktorý si má podnikateľ zvoliť, ak ho potrebuje. SZČO je fyzická osoba, stačí mu teda bežný účet, ktorý si otvorí ako fyzická osoba. Druhá vec je – ako bolo spomenuté v článku – že podnikateľské a súkromné platby by SZČO z rôznych dôvodov nemal miešať a vhodné je teda mať účtov viac. Právnickým osobám banky otvárajú automaticky iba podnikateľský účet.

      • radik píše:

        Zákon síce nehovorí nič, že účet, cez ktorý realizuje živnostník svoje transakcie, musí byť špeciálny podnikateľský, ktorý mimo iné banky spoplatňujú drahšie ako v prípade bežných účtov pre fyzické osoby, ale v prípade daňovej kontroly, by podnikateľ len veľmi ťažko obhájil poplatky na súkromnom účte ako náklady na podnikanie – v súčasnej dobe existuje niekoľko možností, ako mať prakticky bezplatné účty, či už v prípade živnostníkov alebo sro, resp. a.s. – treba to využívať, inak sa nevytvorí tlak na banky…

        • Peter Furmaník ml. píše:

          Veď nemusí na podnikanie využívať súkromný účet. Nech si otvorí ďalší, rovnako bežný nepodnikateľský a ten môže využívať na podnikanie, vrátane daňovej uznateľnosti poplatkov. Okrem toho to má ďalšie výhody – prehľadnosť, menej položiek v účtovníctve atď.

  2. nezavisly finančný sprostredkovateľ píše:

    nepáči sa mi že autor nespomenul celú pravdu o ižp, aj ja som proti sporeniu či investovaniu cez tento produkt, ale v dosť veľa prípadoch je to práve najkomplexnejší a najvýhodnejší produkt na komplexné kvalitné poistenie… Zopár poisťovní (min. AXA a Wustenrot) majú ižp nastavené tak,že je možné dať celé poistné na poistenie… bez sporenia. Ržp produkty nie vždy výjdu lacnejšie ako ižp ak sa použije len na poistenie a napríklad aj super produkt Active life od axa nemá možnosť ochrany pred infláciou a v niektorých prípadoch to výjde lepšie cez ich ižp… inak moze byt ten článok

    • patrik píše:

      čo je to ochrana pred infláciou? čo chceš chrániť ? :)

      • nezavisly finančný sprostredkovateľ píše:

        Patrik dúfam, že nepracuješ v tejto oblasti (inak ľutujem klientov), keď sa pýtaš čo je to ochrana pred infláciou… Dúfam, že vieš čo je inflácia… No ochrana pred infláciou v poistení aj indexácia má zabezpečiť to aby bola zmluva aktuálna aj o 5, 10 či 15 rokov a to bez skúmania zdravotného stavu. Znamená to teda, že sa ročne o infláciu (napr. teraz je asi 3 %) zvyšuje poistné aj poistné sumy a to bez skúmania zdravotného stavu opakujem. Inak vidíme ako sa klienti radujú že oni sú super poistení lebo platia len napr. 10 € a poistili sa ked to bolo „lacné“ napríklad pred 15 rokmi … to na aké sumy sú poistení a aké riziká si my profesionáli vieme predstaviť… Ak sa takému človeku za 15 rokov zhoršil zdravotný stav tak môže už byť nepoistiteľný… pred tým ho má ochrániť indexácia teda ochrana pred infláciou z čoho si sa patrik (snáď nie poradca) smial …

        • nezavisly finančný sprostredkovateľ píše:

          malá oprava „No ochrana pred infláciou v poistení NAZýVANá aj indexácia…) to slovičko nazývaná tam chýba

    • LK píše:

      Možno sa skôr zhodneme na tom, že IŽP je zbytočný najmä ako sporiaci produkt. Každopádne na to sú diskusie pod článkom, aby sa tieto veci doladili.
      Vďaka za názor.

      • nezavisly finančný sprostredkovateľ píše:

        Na tom sa jednoznačne zhodneme… na sporenie je to blud, na investovanie drahý produkt… aj ked určite sú rozdiely medzi poisťovňami v poplatkoch… no napriek tomu ižp a sporenie či investovanie jednoznačne nie… Ale mohli ste napísať v článku, že je to často najkomplexnejší, najflexibilnejší a najvýhodnejší produkt na poistenie lebo je to podľa mojich skúsenosti jednoznačne tak… Lebo viete niekto si prečíta ten článok a pomyslí si no prečo mi ten človek ponúka poistenie cez ižp ked na portali investujeme.sk píše že je to zbytočný produkt… pritom ja ho ponúkam len na komplexné zabezpečenie klienta a jeho rodiny s nulovým sporením…

  3. Petr Pavel píše:

    „Kreditná karta
    Spolu s hypotékami pre každého Američana ide o jeden z hlavných spúsťačov finančnej krízy, ktorej dôsledky cítime doteraz.“
    Demagogie. To je jako napsat, že auto nepotřebujeme, protože vypouští do ovzduší škodliviny.

  4. trt píše:

    preboha toto je dalsi student EUBA ?
    Spotrebny uver nepotrebujeme ?!
    tak mi vysol 30k eur trtko

  5. Martin píše:

    Dosť zavádzajúci blud s tým ižp si myslím.
    Napríklad jedna nemenovaná poistovna (ae…) spolupracuje s investicnou spolocnostou (pio… in……), najvacsou v europe, ktora spravuje 3. najstarsi fond na svete a okrem ineho spravuje minimalne trojnásobok kapitalu vsetkych bank na sr, a dosahuje presne také zhodnotenia (vratane poplatkov) pre ich investorov ako aj pre klientov poistovne, ktori vyuziju ižp.

    Keď má človek rizikovku a sporenie na dochodok na 30 rokov, tak zvačša to konci tak, ze rizikovku prestane platit po 10tich rokoch, pretoze je „zdravy ako ryba“ a zo sporenia vyberie v 15tom roku peniaze na rekonstrukciu alebo „inu potrebnu vec“, aby si nebral uver.
    Z vlastnej skusenosti. Nie je ižp ako ižp, a môže to mať aj pozitívny „psychologický efekt“, čo v konečnom dôsledku klientovi len a len pomôže 😉

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *