Utorok 26. septembra. Meniny má Edita

Peňaženky Slovákov sa otvárajú. Spotreba domácností rastie

Minulý týždeň boli zverejnené prvé odhady rastu HDP za druhý kvartál. Rast o 2,5 percenta je síce sympatický, no viac pozornosti si zaslúži pravdepodobná zmena štruktúry nárastu ekonomiky. Stále väčšiu úlohu totiž zohráva dopyt domácností, zatiaľ, čo príspevok zahraničných trhov sa znižuje. Domáci trh tak preberá štafetu, ktorá bola dlhodobo v rukách exportu. 

Podľa predbežného zisťovania Štatistického úradu SR sa slovenské HDP zvýšilo v druhom kvartáli o 2,5 percenta, čo je mierne zrýchlenie (o 0,1 bodu) oproti prvému štvrťroku. Prvý polrok sa tak vyvíjal o poznanie lepšie ako vlaňajšok, keď ekonomika rástla nízkym tempom – len o 0,9 percenta. Presné čísla zverejní Štatistický úrad až v septembri. Teraz teda ešte nevieme presne povedať, ako sa podieľali na raste jednotlivé zložky HDP – domácnosti, investície firiem, vláda a čistý export. Analytici však predpokladajú, že výrazný vplyv mala domáca spotreba hnaná spotrebou domácností. Naznačujú to napríklad i maloobchodné tržby, ktoré v druhom štvrťroku rástli o 3,3 percenta.

hdp-slovensko
„Ekonomika bola pravdepodobne aj v druhom štvrťroku ťahaná najmä domácim dopytom, príspevok čistého exportu by sa mal, podobne ako v prvom štvrťroku, pohybovať blízko nuly,“ myslí si analytik  UniCredit banky Ľubomír Koršňák.

„Domnievame sa, že to  je predovšetkým domáci dopyt vrátane spotreby domácností aj vlády, ktorý momentálne ťahá rast HDP,“ súhlasí s ním hlavný ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides. Navyše očakáva, že domáci dopyt môže v najbližších mesiacoch ešte zrýchliť svoju dynamiku, čím by mohol kompenzovať očakávané spomalenie zahraničného dopytu.

hdp-2007-13 Vyzerá to teda tak, že smerovanie slovenskej ekonomiky sa mení. Zatiaľ, čo rast exportu bol dlhodobo jej stabilným ťahúňom, spotreba domácností bola väčšinou utlmená. Tento krát sa ale zbehli viaceré faktory, ktoré slovenským spotrebiteľom prajú. Na jednej strane je to nárast zamestnanosti, na ďalších rast reálnych miezd a pokles cenovej hladiny. Napríklad zamestnanosť podľa metodiky ESA95 medzikvartálne vzrástla o pol percenta a medziročne o 1,4 percenta. Je to najrýchlejší nárast za posledný rok a pol.

hdp-domaci-a-externy-dopyt-struktura Zrýchlenie rastu zamestnanosti môže byť podľa Ľ. Koršňáka výsledkom opatrnosti podnikov, ktoré sa v minulých rokoch báli najímať nových zamestnancov a ich stav pracovníkov tak bol poddimenzovaný. Súčasné ekonomické oživenie ich teraz núti najímať novú pracovnú silu. Na druhej strane ale môže ísť o predstihový nábor zamestnancov pri očakávanom nábehu novej výroby. „Predpokladáme, že pravdepodobne sa jedná o kombináciu oboch faktorov,“ myslí si Ľ. Koršňák.

hdp-struktura

Rast miezd zas dokumentuje pomalší rast produktivity práce. Tá v minulosti rástla vždy rýchlejšie ako platy. Povestné otvárajúce sa nožnice medzi mzdami a produktivitou práce, boli dôvodom nízkych zárobkov domácností. Situácia sa ale mení. Rast produktivity práce sa v stálych cenách medziročne spomalil z 1,9 percenta na 1,1 percenta. „S veľkou pravdepodobnosťou tak rast miezd opäť prevýšil rast produktivity práce a postupne sa zatvárajú nožnice, ktoré sa otvorili v minulých rokoch,“ tvrdí Ľ. Koršňák.

Na druhej strane exportu situácia nepraje. Zlé správy prišli z Nemecka, kam smeruje pätina nášho exportu. Tamojšia ekonomika v druhom kvartáli medziročne klesla o 0,2 percenta. Aj rast u nášho druhého exportne najdôležitejšieho partnera – Českej republiky, sa spomalil. Minimálny rast – 0,1 percenta, dosiahlo Francúzsko. Celá ekonomika eurozóny sa spomalila na zvýšenie HDP o 0,7 percenta. Negatívny vplyv na náš vývoz má aj spomalenie rastu v Číne.

Od januára, kedy vývoz automobiliek dosiahol svoje historické maximum, export dopravných prostriedkov každý mesiac klesá. Zvyšné vývozné odvetvia to nedokážu nahradiť, a okrem toho rastie dovoz, ktorý ťahá povzbudený apetít domácich spotrebiteľov. Saldo vývozu a dovozu, takzvaný čistý export, teda zhoršuje svoj príspevok k rastu HDP. „Čistý export bude v 2. štvrťroku s vysokou pravdepodobnosťou (dokonca) brzdiť rast hrubého domáceho produktu,“ predpovedal štatistický úrad v júni.

Ďalšou brzdou slovenského vývozu je geopolitická situácia. I keď tovarový posun smerom na východ od našich hraníc nemá pre Slovensko kľúčový význam, dovozné embargo nás tak či tak zasiahne negatívne. Cez embargom poznačené dôležité exportné trhy západnej Európy sa nepriamo dotkne i našej krajiny.  

„Konečný dopad sankcií či obmedzení obchodu na ekonomiku únie bude závisieť od toho, ako dlho budú tieto opatrenia pretrvávať a tiež od toho, či sa budú časom sprísňovať,“ uvádza Poštová banka. „Náš predpoklad, že slovenská ekonomika v tomto roku vzrastie o 2,3 %, ponechávame zatiaľ v platnosti. Vzhľadom na spomínané geopolitické napätie však vidíme riziká predovšetkým smerom nadol, teda že by rast nášho HDP mohol byť v konečnom dôsledku pomalší ako očakávaný,“ predpovedá.

„V prípade, že sa situácia nebude ďalej zhoršovať a sankcie sa nebudú rozširovať, šokové zhoršenie nálad v Európy by sa mohlo postupne upokojiť a spomalenie ekonomického rastu by mohlo byť len krátkodobé,“ optimisticky tvrdí Ľ Koršňák. V prípade ďalšej eskalácie napätia však nie je podľa neho vylúčené, že rast slovenskej ekonomiky by sa mohol postupne až zastaviť. No ďalšie zrýchľovanie ekonomiky už neočakáva, jej rast by sa v lepšom prípade mal podľa neho pohybovať blízko úrovni z prvej polovice roka.

hdp-krajiny

Boli zverejnené i čísla v ostatných krajinách únie. Spomedzi nich sa najrýchlejšie rastúcou ekonomikou stalo Maďarsko s nárastom o 3,7 percenta. Vyše trojpercentný rast HDP zaznamenali aj Lotyšsko, Poľsko a Veľká Británia, a o rovné tri percentá posilnilo hospodárstvo Litvy. Medziročný pokles ekonomiky však aj v 2. štvrťroku potrápil Cyprus, Taliansko, Grécko a Fínsko.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *