Utorok 16. októbra. Meniny má Vladimíra

Peniaze alebo život! – kričali starí zbojníci (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Ten vtip poznáte? Príde Róm Deži za farárom: “Otec prevelebný, náš psík už podrástol, už má dva mesiace. Chceli by sme ho dať pokrstiť.” Duchovný otec najprv nevie, či dobre počuje a potom celkom vážne odpovie: “Psa pokrstiť?! Veď to sa nedá!” Deži sa zamyslí a vraví: “Škoda, lebo žena aj parádnu hostinu nachystala, koláče pre vás napiekla…”

”Nie, naozaj sa nedá! Je mi ľúto.”

Deži smutne odpovie: “Ta škoda, otec prevelebný, že sa nedá, lebo sme aj hostinu aj obáločku pripravili.” Ctihodný muž nenápadne pozrie na obálku s kôpkou 100-eurových bankoviek a chytí sa za hlavu: “Deži, to si mi mal hneď povedať, že Dunčo je katolík!”

Tento vtip je dobrým zrkadlom minulotýždňových udalostí týkajúcich sa sveta financií. A hoci je portál Investujeme.sk prísne apolitický a komentátor by mal byť objektívny a nestranný, začnem poznámkami týkajúcúcimi sa výsledku slovenských parlamentných volieb. Ukázali určitú rozorvanosť obyvateľstva, ktorej grafickým vyjadrením sú dva vrcholy – vládny Smer-SD (28,28 %) a extrémistická strana Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko (8,04 %). Ich spoločným menovateľom je strach vyvolaný mediálne podporovanou masovou hystériou. Celé mi to pripomenulo ozbrojených stredovekých zbojníkov, ktorí prepadli koč s pani grófkou so slovami Peniaze alebo život!

Túto myšlienku podrobnejšie rozvediem: Všetci nadávali na stranu Smer-SD, že aj jej zásluhou sa rozkradli peniaze v zdravotníctve a situácia v nemocniciach, ktorým zúfalo chýbajú neraz aj základné hygienické potreby, je taká aká je. Nehovoriac už o školstve. Nakoniec ale v rovnici “Peniaze alebo život!” zvíťazilo to druhé – chrániť si svoj život, keďže strana Smer-SD bola jediná, ktorá sa hrdila tým, že nás ochráni pred masami utečencov. Teraz po voľbách už téma utečencov nebude na programe dňa, už nebude v každodenných správach, lebo už nie je potrebná.

Už splnila svoj účel. Bum!

Ešte raz to zbojníkovo zvolanie Peniaze alebo život! Kotlebova strana ako jediná z relevantných strán zdôrazňovala vystúpenie z EÚ a uzatvorenie hraníc. Na otázku TV moderátora, ako by Slovensko fungovalo ďalej, keď 80 percent všetkých verejných zdrojov pochádza z fondov EÚ, Kotleba uviedol, že zavreli by sa hranice, každý by dostal krompáč alebo lopatu a Slovensko by len tak rozkvitalo. Samozrejme, za prispenia dobre vyzbrojenej domobrany… Predstavitelia strany po oznámení výsledkov volieb zdôraznili, že za ne ďakujú Bohu a že ich účasťou v parlamente sa začal boj za oslobodenie Slovenska a jeho suverenitu! Smutny

Kotlebu volili najmä mladí ľudia, ktorí nezažili totalitu a keďže nemajú dostatok sociálnych skúseností, nevedia si ceniť slobodu a demokraciu. Nechápu síce ako by Slovensko z práce s krompáčmi vyžilo a prosperovalo, ale zato by ich jeho hermeticky uzatvorené hranice chránili pred krvilačnými utečencami, čiže v predmetnej rovnici zasa zvíťazil holý život! K tomu vtipu so psíkom Dunčom a lákavými stoeurovkami sa vrátim v ďalších častiach komentára.

Rast zlata a jadrové zbrane

Svetové finančné trhy počas uplynulého týždňa najväčšmi ovplyvňovala kopa horších i lepších makroúdajov zo Spojených štátov, najmä však údaj o tom, že obchodná bilancia za január skončila v deficite na úrovni mínus 45,68 miliárd USD, hoci očakávania trhov boli len mínus 44 miliárd. Trhy rovnako zaujala februárová miera nezamestnanosti mimo poľnohospodárstva, ktorá v súlade s očakávaniami zostala na januárovej hodnote 4,9 percenta. Počet pracovných miest vo februári vzrástol na 242 tisíc oproti januárovému rastu, ktorý bol na úrovni 151 tisíc, zatiaľ čo analytici čakali vo februári prírastok len 195 tisíc pracovných miest. Vcelku priaznivé údaje z amerického trhu práce však zatienila správa o poklese miezd (priemerná hodinová mzda vo februári klesla o 3 centy), ktorá podporila názor, že americká centrálna banka (Fed) sa nebude s ďalším zvyšovaním úrokových sadzieb priveľmi ponáhľať. Vyplazly jazyk

V centre pozornosti boli ceny čierneho zlata, ktoré počas týždňa opäť o niečo vzrástli a počas piatkového obchodovania vyskočili až na hodnoty: severomorská ropná zmes Brent – až na 38,60 USD, americká ľahká ropa WTI sa miestami dostala na úroveň 35,80 USD. Ceny ovplyvnila informácia, že Rusko vo februári ťažbu ropy nezvýšilo a ponechalo ju na januárovej úrovni a že stretnutie Ruska s krajinami kartelu OPEC i s ďalšími producentmi (Kazachstan, Azerbajdžan) by sa malo konať ešte teraz v marci a podľa ruských predstáv by sa na ňom mala dosiahnuť dohoda, ktorá by prispela k svetovému zníženiu ťažby a k stabilizácii cien.

Počas týždňa rástlo aj zlato – v piatok sa na burze v Londýne dostalo na hodnotu 1274,91 USD, čo je najvyššia úroveň od februára 2015. Na finančné trhy vplývalo i výrazné geopolitické napätie vo svete. V reakcii na minulotýždňové schválenie sankcií voči KĽDR na pôde Bezpečnostnej rady (BR) OSN severokórejský vodca Kim Čong-un nariadil uviesť jadrové zbrane do plnej pohotovosti!

Utečú londýnski bankári do Paríža?

Na počudovanie, na kurz EURUSD nateraz nemajú žiaden väčší vplyv správy a udalosti okolo neistej budúcnosti jednotnej Európy, mám na mysli najmä možný Brexit a zrušenie Schengenu najmä kvôli nezvládnutej utečeneckej kríze. Mám pocit, že tieto dva faktory – Brexit a ohrozenie Schengenu pôsobia v synergii a počas týždňa sme boli svedkami celého radu správ a vyhlásení, podľa ktorých odchod Británie z EÚ a zrušenie voľného pohybu osôb a tovaru kruto zasiahne ekonomiky všetkých európskych krajín. Doslova: padnú na pysk! Z týchto správ ma najviac zaujala tá, ako francúzsky minister hospodárstva Emmanuel Macron povedal, že v prípade Brexitu Paríž s radosťou privíta londýnskych bankárov a do Británie s rovnakou radosťou odošle húfy migrantov. Smutny

Boží ľud nepotrebuje diablov hnoj (rozumej: špinavé peniaze)

V minulotýždňových správach ma zaujalo vyjadrenie pápeža Františka, podľa ktorého si Matka Cirkev nepraje, aby jej peniaze darovali tí, ktorí zarábajú na vykorisťovaní iných ľudí, bezohľadne s nimi zaobchádzajú a zotročujú ich zle platenou prácou. Všetkým takýmto podnikateľom a zbohatlíkom odkázal, aby zobrali späť svoje peniaze a spálili ich.

“Boží ľud nepotrebuje špinavé peniaze,” zdôraznil pápež, ktorý peniaze ako také už viackrát nazval diablovým hnojom. Pripomeniem, že jeho výroky, napríklad keď varoval, že katolíckym kňazom a biskupom často nejde o Boha, len o peniaze svojich ovečiek, som rozobral v jednom zo svojich predchádzajúcich komentárov Svetom zametá drak a Európu čakajú ťažké chmáry na oblohe a tento komentár som zasa začal vtipom o Dunčovi – katolíkovi. Smejici se

Pápež František sa vyjadril aj k téme týždňa – k utečencom, ktorí nakoniec pomohli aj niektorým stranám v slovenských voľbách. Hlava cirkvi ale zdôraznila, že všetci, ktorí teraz strašia sťahovaním národov, budú sklamaní. On sám totiž považuje útek státisícov ľudí do Európy za „arabskú inváziu“, ktorá v sebe skrýva aj určité príležitosti a obohatenie, nie však hneď v tom hmotnom zmysle slova.

„Dnes môžeme hovoriť o arabskej invázii. To je fakt,“ povedal pápež a vzápätí dodal, že Európa zažila vo svojej histórii mnohé invázie. Vždy však prekonala samú seba, prekročila svoj tieň a na konci sa našla výrazne obohatená prostredníctvom kultúrnej výmeny. Európa musí v utečeneckej kríze postupovať spoločne. „Treba si sadnúť k rokovaciemu stolu a byť si vedomý toho, že niekedy treba o niečo prísť, aby všetci vyhrali,“ zdôraznil František a neodpustil si poznámku, že krajná pravica, ktorá straší sťahovaním národov, bude sklamaná.

Nesúhlasím s Františkom len v jednom, keďže na Slovensku nestraší len krajná pravica, ale do volieb strašila najmä krajná ľavica… Big grin

Namiesto pointy: Na silnici do Prášil

V súvislosti s tým, že Slovensko už zakrátko preberie rotujúce predsedníctvo v EÚ mnohé európske médiá hneď po oznámení výsledkov volieb upozornili, že i v slovenskom parlamente budú fašisti. Citovali aj europoslankyňu Moniku Flašíkovú-Beňovú (Smer-SD), ktorá fašistov označila za veľkú hanbu a obrovskú katastrofu pre Slovensko!

Peniaze alebo život! je nosná myšlienka tohto komentára. Kričali to zbojníci, keď prepadli koč s bohatou grófkou. Neskôr krvilačných zbojníkov nahradil mladý cestár, ktorý už koče neprepadával, zato ale musel veľmi ťažko pracovať. Je o tom aj známa starofrancúzska ľudová pieseň Sur la route de Louviers z 18. storočia. V 60-tych a 70-tych rokoch bola u nás veľmi populárna pod názvom Na silnici do Prášil alebo skrátene Cestářská. V roku 1957 ju nahral Jiří Straka so Souborem Rudého koutku československých státních silnic a krátko na to sa u nás rozšírila v množstve rôznych verzií s rôznymi interpretmi.

Tým, ktorí chcú živšiu a modernejšiu intepretáciu v televíznom podaní Heleny Vondráčkovej a Jean Pierre Cassela, stačí sem kliknúť! Ponúkam ale aj starú a vskutku originálnu verziu tejto známej piesne. Vybral som francúzsky originál najmä preto, aby som si pripomenul francúzsku nacionalistickú političku Marine Le Pen, ktorej snom je zamrežovaná Európa s hermeticky uzatvorenými hranicami, ktoré budú strážiť vojaci s guľometmi, zrušenie eura a zavedenie národných mien, zákaz cestovania z krajiny do krajiny, zákaz používania iného než domáceho väčšinového jazyka a definitívny rozpad Európskej únie. Raz a navždy!

To všetko je Marinin vlhký sen. A viem si predstaviť, ako sa musela potešiť, keď zistila, že jej slovenský kolega Kotleba sa dostal do parlamentu. Možno aj fľašu koňaku si otvorila. Smejici se

Radšej však dajme priestor starej francúzskej pesničke, ktorá je s nami už storočia a vždy poteší. Len ten rozdiel medzi majetnými a chudobnými akosi nemizne. No rozpad Schengenu, EÚ a eurozóny by tieto rozdiely nieže zmenšil, ale naopak ešte zväčšil. S lopatou a krompáčom by v zamrežovaných národných štátoch aj tak pracovali len tí chudobní a tí bohatí by sa zas mali dobre! Niektorým ľuďom to ale nevysvetlíš!

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu (freeimages).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *