Stvrtok 19. októbra. Meniny má Kristián

Platy rastú. Dokáže Slovensko prilákať nových investorov?

Nedostatok pracovníkov pociťujú už takmer všetky odvetvia. Firmy sa preto snažia prilákať ľudí zvyšovaním miezd. Konkurenčná výhoda Slovenska sa pomaly vytráca. Čím by malo Slovensko po novom lákať firmy a investorov? Sú to inovácie, a kvalita podnikateľského prostredia, no zatiaľ k tomu nedochádza. 

Na vývoj ekonomiky sa aktuálne slovenské domácnosti nemôžu sťažovať. Ekonomický rast sa totiž pretavuje i do vyšších platov a príjmov. Vidno to aj na domáca spotreba, ktorá sa popri silnejúcom zahraničnom dopyte stala v posledných štvrťrokoch hlavným motorom rastu slovenskej ekonomiky.

Vyššie platy = dôvod na obavu?

Zdá sa, že mzdy zamestnancov na Slovensku sa v poslednom období zvyšujú dokonca o niečo rýchlejšie, ako by to naznačoval ekonomický rast. Aktuálny rast ekonomiky je relatívne náročný na pracovnú silu. Na rozdiel od obdobia minulého desaťročia spred vypuknutia krízy v roku 2008 už Slovensko nezažíva investičný boom, ktorý prispieval k modernizácií (a automatizácií) ekonomiky a podporoval rast produktivity práce (HDP na zamestnanca).

Ekonomický rast sa aj v dôsledku toho v posledných rokoch posunul od rastu cez zvyšovanie produktivity práce k rastu cez zamestnanosť. Produktivita práce na Slovensku sa síce aj v posledných štvrťrokoch stále zvyšovala, dynamika jej rastu sa však výraznejšie spomalila a v niektorých štvrťrokoch sme dokonca mohli hovoriť len o jej stagnácií. A keďže nezamestnanosť na Slovensku vykazuje dlhodobo nevhodnú štruktúru s vysokým podielom ťažko zamestnateľných nezamestnaných, teda extrémne dlhodobo nezamestnaných s nízkou alebo len minimálnou kvalifikáciou, ekonomický rast pýtajúci si stále nových a nových zamestnancov, narazil na nedostatok vhodnej domácej pracovnej sily. To len umocnilo tlak na rast miezd.

Jednotkové náklady práce, teda náklady práce v pomere k produktivite práce, sa preto začali zvyšovať a vykázali nepretržitý medziročný rast už 13 štvrťrokov v rade. Slovenská ekonomika teda vykázala jav, ktorý bol v minulej dekáde výnimočný. Za celú minulú dekádu (2001–2010) zaznamenala len 10 štvrťrokov s medziročným rastom jednotkových nákladov práce, hneď 4 štvrťroky v krízovom roku 2009 (mzdy sú často rigidné smerom nadol).

Dostatok pracovnej sily na trhu a modernizácia ekonomiky ťahaná masívnym prílevom zahraničných investícií, ktoré zo sebou prinášali nové technológie vďaka čomu rástla aj produktivita práce, držala jednotkové náklady v minulej dekáde na uzde. Počas väčšiny obdobia naopak prevažne klesali. Práve na priaznivý pomer nákladov a produktivity práce lákalo v tomto období Slovensko i nových investorov. 

Môže teda aktuálny stabilný rast jednotkových nákladov práce ohroziť konkurencieschopnosť ceny práce na Slovensku a zastaviť tak prílev zahraničných investícií do krajiny? Na prvý pohľad by sa možno zdalo, že áno, prílev zahraničných investícií na Slovensko sa v posledných rokoch zásadnejšie spomalil. Zdá sa však, že dôvody treba hľadať skôr niekde inde ako v cene práce. Napríklad v nevhodnom podnikateľskom prostredí, slabej vymožiteľnosti práva, zaostávaní v reforme vzdelávania, slabej podpore vedy a podobne.

Mzdy rastú aj v iných krajinách regiónu

Slovensko sa naďalej radí medzi európske krajiny s najpriaznivejším pomer ceny a produktivity práce. Jednotkové náklady práce sú dokonca stále najnižšie v rámci EÚ, hoci ich úroveň medzi krajinami nemusí byť vzhľadom na rozličnú štruktúru ekonomík úplne porovnateľná. Podobný vývoj ako Slovensko, t.j. nedostatok vhodnej pracovnej sily a zvýšený tlak na rast nákladov práce totiž vykazuje aj väčšina krajín regiónu strednej a východnej Európy.

Jednotkové náklady práce v minulom roku klesali v rámci nášho regiónu len v Bulharsku a Chorvátsku. Najmä v prípade Bulharska však išlo skôr len o miernu korekciu silného rastu z predchádzajúcich rokoch. V porovnaní s rokom 2010 zaznamenala táto balkánska krajina naopak jednoznačne najrýchlejší rast jednotkových nákladov práce v EÚ. V prípade Chorvátska ide pravdepodobne o prirodzené prispôsobovanie sa, keď Chorvátsko bolo dlhodobo krajinou regiónu s vysoko nadpriemernými jednotkovými nákladmi práce, čo by mohol byť aj jedným z dôvodov nízkej konkurencieschopnosti jeho ekonomiky a dôvodom, prečo krajina nevie v posledných rokoch naštartovať ekonomický rast. V rámci regiónu preto vykazuje podpriemernú dynamiku rastu.

Silný rast jednotkových nákladov práce v minulom roku naopak zaznamenali najmä pobaltské krajiny (2,5–4%), ale aj Maďarsko (4,5%). Slovensko sa spolu s Poľskom a Slovinskom zaradilo medzi krajiny regiónu s relatívne miernejším rastom nákladov práce vzhľadom na vývoj produktivity práce (cca o 1–1,5%). Len o málo rýchlejšie rástli jednotkové náklady práce v susednej Českej republike (o 2,2%).

naklady-prace

CEE dobieha západ

Na rozdiel od regiónu strednej a východnej Európy, vo väčšine krajín západnej Európy jednotkové náklady práce ostávajú stabilné alebo dokonca mierne klesajú. V priemere v rámci EÚ rast nákladov práce viac menej len kopíroval rast produktivity práce a jednotkové náklady práce sa zvýšili o zanedbateľných 0,1%.

Z krajín pôvodnej EÚ15 zaznamenali najrýchlejší rast jednotkových nákladov práce v minulom roku Gréci (o 2,0%). Dôvodom však je dlhodobý pokles produktivity práce a nie rast nominálnych miezd. Mzdy sú totiž smerom nadol v časom kríz veľmi rigidné.

Nadpriemerný rast jednotkových nákladov práce však vykázali aj Íri a Dáni. Naopak ich výraznejší pokles nájdeme napríklad v Belgicku, či Španielsku.

Rozdiel v jednotkových nákladoch práce medzi krajinami západnej a strednej a východnej Európy sa tak v minulom roku znižoval. Cena práce vzhľadom na produktivitu je však stále vo väčšine krajín západnej Európy vyššia ako v regióne SVE. Spolu s konvergenciou západu a východu je pritom možné očakávať, že cena práce sa bude približovať.

Hľadanie nových konkurenčných výhod

Výhoda lacnej pracovnej sily v regióne SVE by sa tak mala postupne stierať, čo bude len zvýrazňovať význam ostatných zložiek konkurencieschopnosti – inovácie, podnikateľské prostredie. Smerom k modernej ekonomike by mohli byť kľúčovými oblasťami napríklad kvalita vzdelávacieho systému, či podpora inovácií v ekonomike – oblasti, v ktorých Slovensko v posledných rokoch skôr zaostáva.

Viacero krajín regiónu SVE by pritom aj v budúcnosti mohlo pri zvyšovaní lokálnych miezd stále ťažiť z dobiehania cez zmenu štruktúry ekonomiky, technologický progres, resp. posunu od odvetví náročných na objem práce k odvetviam náročným na znalosti.

Podiel odvetví s vyššou pridanou hodnotou (high-tech priemysel, či znalostne intenzívne služby) na ekonomike je vo viacerých krajinách regiónu SVE podpriemerný. Výnimkou sú len Maďarsko (48%), Slovinsko (46%) a Česko (44%), k priemeru EÚ (40%) sa blíži aj Slovensko (39%).

V Litve (28%), Lotyšsku (34%), ale aj Poľsku, či Rumunsku (36%) podiel odvetví s vyššou pridanou hodnotou na výkone ekonomiky stále za priemerom EÚ výrazne zaostáva. Približovanie sa priemeru EÚ aj v tomto smere by tu pritom mohlo podporiť ďalší rast produktivity práce a následne aj miezd, a to aj pri udržaní nezmenených jednotkových nákladoch práce.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *