Utorok 24. apríla. Meniny má Juraj

Pochopili úradníci, kto sú ich skutoční klienti?

Dane Peter Apolen 09.04.2018 | 00:00 0 Komentárov

Výpadky systému elektronickej komunikácie so štátom cez portál slovensko.sk sa opakujú s nepísanou pravidelnosťou. Občania tak nie len, že nemôžu využívať proklamované výhody tohto systému, ale právnické osoby, ktorým zákon elektronickú komunikáciu prikazuje, nemôžu riadne vykonávať svoju činnosť. Vymáhanie nesplácaných pohľadávok sa tak sťažilo aj finančným inštitúciám.

Medzi najviac postihnuté patria firmy zaoberajúce sa správou pohľadávok. Ich počty podaní cez elektronické schránky na slovensko.sk sa pohybujú v stovkách, či až tisíckach denne. Zákon im teda ukladá mať na elektronické schránky vysoké nároky. Hoci len niekoľkohodinový výpadok pre ne znamená vážny problém. Komunikujú so súdmi a s exekútormi a pomalé pripojenie, výpadky, či užívateľská neprívetivosť systému spôsobili, že vlani správa pohľadávok na niekoľko mesiacov takmer celkom zamrzla.

Portál spočiatku nezvládal zaťaženie v špičke. Firmy to riešili vstupom do systému po večeroch, mimo pracovnej doby, aby sa tak vyhli časom s veľkým náporom. Štandardná veľkosť jednej schránky v objeme jedného gigabajtu sa okrem toho týmto firmám minula už v priebehu niekoľkých dní, takže museli žiadať o jej navýšenie. Dodatočných 100 GB stojí pritom tisíce eur ročne.

Až do tohto marca nebolo možné hromadne preberať doručenky z odoslanej pošty. Bolo treba každú jednu manuálne potvrdiť bezpečnostným osobným kódom. Stovky dokumentov, ktoré firmám denne prídu, je však i naďalej potrebné sťahovať po jednom. Dokopy to predstavuje niekoľko minút pre každú elektronickú zásielku.

„Pri dennom počet korešpondencie v objeme niekoľko sto kusov, a s jedným elektronickým občianskym preukazom, sa to jednoducho nedá stihnúť. Nie je v našich silách preberať si zásielky manuálne,“ hovorí výkonný riaditeľ inkasnej spoločnosti Intrum Slovakia, Martin Musil.

Problémy má podľa neho celý sektor zaoberajúci sa pohľadávkami a to napríklad z finančného sektora, ale aj samotné banky, či dodávatelia energií a telefonická operátori. Tí všetci komunikujú s úradmi vo veľkom objeme a pravidelne.

Pomáhajú komerčné riešenia

Firmy sú preto nútené kupovať si externé softvérové riešenia, ktoré im prácu so schránkou uľahčujú. Ide o akúsi nadstavbu štátneho systému slovensko.sk. „Na vlastné náklady, a nie malé, sme si museli kúpiť riešenie, ktoré nám umožnilo začať fungovať aspoň tak, ako pred zavedením elektronickej komunikácie so štátom,“ približuje M. Musil.

Podobne postupovala aj ďalšia inkasná spoločnosť EOS KSI Slovensko. „Každý, kto dostáva do elektronickej schránky stovky správ denne, je skôr či neskôr odkázaný na externého dodávateľa. Ten mu zabezpečí stiahnutie celého obsahu elektronickej schránky, a pripadne jej zálohovanie,“ konštatuje obchodný riaditeľ spoločnosti Peter Hetteš.

M. Musil hovorí, že podávanie exekúcií sa vlani pre celý sektor na deväť mesiacov takmer úplne zastavilo. Veritelia si preto nemohli uplatniť svoje nároky. „Nehovoríme tu o sporných, či pochybných pohľadávkach, ale o legitímnych nárokoch.“ Dlhy sa okrem toho pre dlžníka vinou štátu zbytočne navýšili o úroky z omeškania.

Chýba komunikácia s užívateľmi

Manažér vytýka štátu nedostatočnú komunikáciu s užívateľmi systému. „No nie som proti elektronizácií verejnej správy. V dlhodobom horizonte je to určite správna cesta, no príprava a implementácia majú veľa pôrodných bolestí,“ hovorí. Veľkej časti z nich by sa podľa neho dalo vyhnúť, keby prebehla o diskusia s veľkými užívateľmi systému.

„Štátny orgán, ktorý proces vyvíjal, nemal elementárnu znalosť o tom, aké zaťaženie môže očakávať. Nepochopil ani procesy, ktoré tu prebiehajú. Pochopenie biznis logiky bolo zásadným spôsobom podcenené,“ vytýka M. Musil Národnej agentúre pre sieťové a elektronické služby (NASES), ktorá slovensko.sk prevádzkuje. Komunikácia pri implementácii systému neprebehlo ani s inkasnými spoločnosťou, ani s ich asociáciou – Asociáciou slovenských inkasných spoločností.

Tá na otázku s akými komerčnými subjektami pri nastavovaní systému NASES komunikoval, agentúra odpovedala: „Pri budovaní a fungovaní Ústredného portálu verejnej správy slovensko.sk sa musí NASES riadiť platnou legislatívou, najmä zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“

Neprebiehala teda evidentne žiadna diskusia s užívateľmi. Systém bol len jednoducho spustený a firmy dostali príkazom, že ho musia napriek jeho chybám používať.

„Podobne ako každý iný takýto robustný systém na svete vo verejnej či súkromnej sfére, aj Ústredný portál verejnej správy zaznamenáva plánované či neplánované odstávky,“ uvádza NASES.  Portál slovensko.sk prevádzkuje konzorcium firiem a to, „ak nedodrží podmienky prevádzkovej zmluvy, napríklad menej ako 99 percentnú dostupnosť systému, uplatňujú sa voči nemu zmluvné sankcie,“ uvádza agentúra.

Kto dá pokutu úradom?

Nedávno tak NASES uložiť dodávateľovi systému na základe zmluvy sankciu. Konzorcium firiem musí štátu zaplatiť pokutu vo výške viac ako 225-tisíc eur. Zinkasuje ju však štát. Súkromným firmám nikto zvýšené náklady, ani prevádzkové problémy kompenzovať nebude.

Štátna správa vypočítala, že vďaka elektronickej komunikácii s firmami a občanmi ušetrila len v januári tohto roka na poštovnom viac ako 1,5 mil. eur. „Pochybujem, že niekto na strane štátu má vôbec predstavu o tom, čo nás adaptácia stojí. Úspory na poštovnom máme aj my, no nepriame náklady na mzdy, či IT riešenie sú oveľa vyššie,“ konštatuje M. Musil. Intrum podľa neho ani doteraz pri komunikácii s úradmi nedosiahol taký status quo ako pred zavedením elektronických schránok.

S výhradami súhlasí aj P. Hetteš. „Celá koncepcia elektronických schránok nie je stavaná na väčšie množstvo správ. Od nedostatkov pri ich spustení, cez nemožnosť udeliť plnomocenstvo, výpadky schránok, nemožnosť prihlásiť sa, mrznutie, a podobne, schránky stále nezvládajú väčšie množstvo korešpondencie. Samotné spracovanie súdnej pošty sa spomalilo a skomplikovalo,“ hovorí.

Otázna je aj bezpečnosť systému. K citlivým údajom majú totiž pri využití komerčných nadstavieb prístup aj subjekty, s ktorými sa pôvodne nepočítalo. „Ak občania využívajú rôzne platené aplikácie tretích strán, kedy dáta opúšťajú prostredie štátneho systému, musia sa užívatelia plne spoľahnúť na ich poskytovateľov,“ priznáva NASES. Rozhodnutie, či používať štátny systém, alebo platené komerčné riešenie, je však podľa organizácie na každom individuálnom používateľovi.

Chyby a nedokonalosti elektronických schránok sú tak jasným dôkazom pasívneho úradníckeho prístupu. Žiadny kontakt s praxou, len slepé napĺňanie legislatívnych zadaní. Bez skutočného záujmu o riešenie problémov, tak „úradníci“ zabúdajú, že ich klientmi sú občania a firmy, ktorí si ich platia daňami.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *